Vďaka dlhoročným skúsenostiam s korporátnym manažmentom, dokáže dnes úspešne viesť malú firmu a pomáhať ľuďom v ich osobnostnom rozvoji.
Viac ako desať rokov pracovala vo veľkých korporátoch, kde postupne viedla tímy do 100 zamestnancov. V pozícii manažérky stihla absolvovať niekoľko školení osobnostného rozvoja, naučila sa meditovať a spoznala samú seba. Musela prejsť tŕnistú cestu kým pochopila, že v žilách jej prúdi psychológia aj napriek tomu, že sa jej roky bránila.
Dlhé roky ste pracovali v pozícii líderky vo veľkých korporátnych firmách. Jedného dňa ste sa rozhodli zavesiť kariéru na klinec a venovať sa psychológii a neurovede. Aké boli Vaše sny?
V osemnástich som chcela byť manažérkou a viesť tím zamestnancov. Vždy som chcela pracovať s ľuďmi, ale chcela som ísť vlastnou cestou, nie automaticky ostať v línii rodiny a byť lekárkou alebo psychologičkou. Jednu sme už v rodine mali, moju mamu, a v tých osemnástich bolo pre mňa veľmi dôležité robiť niečo iné ako ona. Vyštudovala som podnikový manažment a nasledujúcich jedenásť rokov som strávila ako líderka a manažérka v spoločnostiach DHL Express, T-mobile a Euro RSCG.
Viedli ste tímy do 100 zamestnancov, čo určite nebolo jednoduché pre mladú ženu, ktorá práve skončila školu. Čím ste museli prejsť, aby ste túto náročnú úlohu zvládli?
Počas svojej manažérskej kariéry som prešla rôznymi školenia osobnostného rozvoja. Začala som spoznávať samú seba, venovala som sa meditácii a psychológii človeka. Na vlastnej koži som si vyskúšala viaceré psychologické terapie, čo mi pomohlo veľmi dobre naštartovať kariéru. Vďaka týmto školeniam sa mi za jedenásť rokov podarilo prejsť rôznymi pozíciami, čo by mi za bežných okolností trvalo oveľa dlhšie.
Najskôr ste si psychologické školenia vyskúšali na vlastnej koži a dnes podnikáte v oblasti koučingu a osobnostného rozvoja iných ľudí. Prečo ste sa rozhodli robiť koučku?
Videla som, že terapie sú účinné a keď pomohli mne, musia pomáhať aj iným ľuďom. Napriek tomu, že som pracovala na manažérskych pozíciách ma niekde na pozadí psychológia vždy zaujímala.
Vďaka manažérskym skúsenostiam dokážete svojich klientov naviesť na správnu cestu podnikania a pomáhať im v oblasti ich osobnostného rozvoja. Myslíte si, že dobrým koučom môže byť aj človek, ktorý nikdy nerobil lídra?
Určite sú odborníci, ktorí študovali psychológiu a dnes sú dobrými koučmi alebo robia iné „pomáhajúce povolania“. Keby som to však mala zhodnotiť podľa seba, tak v 29 rokoch, kedy som začala koučovať, som sa napriek všetkým skúsenostiam zdala sama sebe primladá. Bola som hanblivá a mala som pocit, že ešte nemám dosť odžité. Myslím si, že človeku ide koučing prirodzenejšie, ako si ho vyskúša v praxi. Mala som 21 rokov a pod sebou 22 podriadených, ktorí boli všetci starší odo mňa. Dennodenne som zažívala stres a musela som prejsť cez všetky psychologické nástrahy, ktoré na mňa číhali z každej strany. Myslím si, že zažiť rolu lídra na vlastnej koži a prejsť tŕnistou cestou je niečo unikátne a nenahraditeľné a mne táto prirodzená cesta vyhovovala.
V mnohých prípadoch sa mladí ľudia vydajú vlastnou cestou, aby sa odlíšili od práce svojich rodičov. Vaša situácia bola rovnaká, ale nakoniec ste sa predsa len rozhodli venovať psychológii ako vaša mama. Nebolo Vaše prvotné rozhodnutie unáhlené?
Rozhodnutie odstrihnúť sa po škole od rodičov považujem za správnu cestu. Každému odporúčam, aby si aspoň na nejaký čas vyskúšal aj korporátny svet. Práca v korporáte bola pre mňa ďalšia vysoká škola a úžasná škola života. S odstupom času môžem povedať, že neľutujem ani jeden deň, kedy som sa od piky vypracovala na manažérku. Najskôr som zdvíhala telefóny a neskôr som postupne viedla 20, 50 až 100 ľudí. Vďaka rokom stráveným vo veľkých firmách dokážem dnes bez problémov manažovať moju vlastnú firmu a klientom viem pomôcť oveľa lepšie, ako keby som do podnikania vhupla hneď po škole. Takže treba sa odstrihnúť od rodičov a ísť vlastnou cestou, ale keď vám rodinný biznis dáva väčší zmysel, choďte do toho a pozdvihnite ho na vyššiu úroveň. Pre každého sú dvere otvorené.
