Dizajnérska profesia si okrem kreatívnych nápadov vyžaduje aj veľkú dávku trpezlivosti. Rodáčka z Považskej Bystrice uspela počas štúdia v súťaži Staged Design Award v Drážďanoch s návrhom funkčných betónových reproduktorov a v súčasnosti pracuje ako freelancer so zameraním na produktový a interiérový dizajn. O tom, že aj ona sama sa v živote hľadala, kým zistila, že ju nadchýna kombinácia betónu, elektroniky a ekológie nám porozprávala dizajnérka Lucia Krivá.
Spomínaš si okolnosti, ktoré ťa naviedli na prácu dizajnérky?
Ako malá som veľmi rada skladala domčeky z lega. Neskôr sme sa so sestrou hrávali na módne návrhárky či veľké staviteľky domov. K umeniu som mala blízko aj počas štúdia na gymnáziu, kedy som svoj voľný čas trávila pri plátne so štetcom v ruke. Byť maliarkou nebola však moja vízia, videla som sa skôr v profesii architektky. Zlom nastal v treťom ročníku strednej školy, kedy som sa zúčastnila veľtrhu vysokých škôl a zaujal ma odbor produktový dizajn v Zlíne. Štúdium na zlínskej univerzite som napokon dokončila ako jediná z nášho ročníka.
Musela to byť pomerne náročná škola, ktorá si vyžaduje univerzálne šikovného človeka. Akým činnostiam ste sa venovali a čo všetko si sa počas štúdia naučila?
Štúdium produktového designu paradoxne nebolo len o návrhu produktu. Zadania boli častokrát zamerané na oblasť reklamného, obalového ale aj interiérového designu. Výstupom každej práce bol funkčný prototyp, ktorého výroba bola vždy najnáročnejšou časťou štúdia. Naučila som sa pri tom premýšľať a navrhovať produkty tak, aby boli vyrobiteľné už na začiatku procesu. Pri dizajnérskej práci to nie vždy je samozrejmosť, pokiaľ sa neustráži hranica fantázie.
Ako na univerzite prebiehal proces výučby od zadania až po konečný výsledok?
Začiatkom každého kreatívneho procesu bola a je vždy rešerž, ktorá mi objasnila daný problém. Nasledovali skice v ceruzke, potom nastupovali 3D programy, vizualizácie v materiálovom a farebnom prevedení. Samozrejme, návrhy boli neustále konzultované s vedúcim pedagógom, ktorý nás často usmerňoval. Po „schválení“ nápadu som sa mohla pustiť do realizácie. Práca s CNC strojmi, lasermi a inými modernými technológiami, ktorými bola naša škola vybavená, mi dala pomerne veľa skúseností a jasnú predstavu o tom, do akej miery môže byť dizajnérska práca kreatívna.
Ktorý zo svojich návrhov považuješ za najväčší úspech?
Moja diplomová práca mi dala rozhodne najviac, preto by som práve ju považovala za svoj osobný úspech. Téma znela už od začiatku ako výzva: pracovný stôl s tenkou betónovou platňou. Vložením bezkontaktnej nabíjacej plochy do dosky stola som výrazne zvýšila inovatívnosť nápadu, čo napomohlo samotnému úspechu. Pri realizácii som sa potrápila, ale podarilo sa. Stôl sa v súčasnosti dostal do výroby a predáva sa v Nemecku, za čo získavam podiel z predaja. Z materiálov ma najviac nadchýna betón a motivuje ma elektronika a ekologický dizajn. Vyrobila som funkčné betónové reproduktory a navrhla bezkáblovú nabíjačku na mobil, ktorej energia bola čerpaná zo slnka.
Počas školy si pracovala v zahraničí, aká to bola skúsenosť?
Bola to mesačná stáž londýnskej firmy zameranej na dizajn, práca sama o sebe bola super. Prekvapilo ma však, že v Českej republike sme boli technologicky popredu. Využívali sme modernejšie postupy a oni skôr klasickejšie technológie, ktoré predlžovali prácu.Už vtedy som veľa vecí videla inak.
Kedy si si povedala, že začneš podnikať?
Vzhľadom na to, že mám rada voľnosť a slobodu, rozhodla som sa pre založenie živnosti už po troch mesiacoch ukončenia štúdia. Najprv som pracovala ako externý dizajnér pre reklamnú firmu, kde prekvapivo zákazky siahali od návrhov reklamných produktov až po interiéry predajní či obchodných priestorov. Práca bola zaujímavá, ale veľmi rýchla a často som mala pocit, že som ju pre krátkosť času nedotiahla, čo mi začalo časom prekážať. Spoluprácu som z toho dôvodu prerušila.
Znie to veľmi pestro, skús nám trošku viac priblížiť čomu sa venuješ alebo ako vyzerá tvoj bežný pracovný týždeň.
Som typ človeka, ktorý neznáša stereotyp. Pre podnikanie som sa rozhodla zámerne z toho dôvodu, aby som si prácu mohla rozdeliť tak, ako to mne samej vyhovuje. Preto sa nešpecializujem na jednu oblasť, ale venujem sa reklame, produktovému dizajnu a navrhujem aj interiéry. Pred pár mesiacmi som začala spolupracovať s jednou rodinnou stolárskou firmou. Spoločne navrhujeme nábytky pre súkromné osoby ale aj pre väčšie firmy. Spolupráca mi veľmi vyhovuje predovšetkým kvôli postupu a procesu, akým sa ku výsledku dostávame.
Navrhuješ len konkrétne kusy nábytku alebo aj celé miestnosti?
Vždy záleží od ľudí, čo klienti chcú. Niekedy je mojou úlohou zamyslieť sa nad vhodným a efektívnym rozložením priestoru, inokedy riešim aj konkrétne časti nábytku. Pre zrýchlenie práce veľakrát vyberám typizované produkty, čím zákazníka aspoň usmerním v štýle, v akom je priestor navrhnutý.
S akými materiálmi pracuješ?
Záleží od požiadaviek zákazníkov a najmä od výšky rozpočtu. Momentálne navrhujem prevažne z dreva, keďže úzko spolupracujem so stolárskou firmou. Vo všeobecnosti mám rada rôznorodosť materiálov a keď sa môžem finančne roztiahnuť, vymýšľam všetko možné. Preferujem zaujímavé materiálové kombinácie a rada využívam tie, ktoré sa spájajú s ekológiou. Finančný rozpočet, ktorý vždy od zákazníka vyžadujem väčšinou výrazne obmedzí škálu možných materiálov.
Je pre teba lepšie, keď ti dá zákazník voľnú ruku alebo keď stanoví budget?
Mne vyhovuje, keď mám presne dané hranice odtiaľ – potiaľ. Určite ma to obmedzí v nápadoch, nosnosti aj rozmeroch, ale práve v tom vidím výzvu.
Na rozbeh biznisu je potrebný vstupný kapitál. Odkiaľ si ho vzala?
Investovala som svoje úspory a získala som grant pre začínajúcich podnikateľov vo výške 3500 eur. Na Úrad práce – oddelenie SZČO som napísala projekt a na základe neho som sa zúčastnila 1-dňového kurzu zameraného na účtovníctvo. Následne bolo výberové konanie, kde som obhájila svoj podnikateľský zámer pred viacčlennou komisiou. Mojou úlohou bolo popísať podnikateľské postupy (z oblastivýroby a financií) na najbližšie 3 roky. Už po 2 týždňoch od doby schválenia mi poslali polovicu peňazí. Zvyšok by som mala dostať po tom, ako zdokladujem využitie prvej časti.
Počas tvojho pomerne krátkeho pôsobenia v oblasti podnikania sa ti stalo niečo, čo by si teraz urobila inak, prípadne spozorovala si u seba nejaké začiatočnícke chyby?
V podnikaní sa všetko veľmi mení. V čase, keď som písala podnikateľský zámer by mi ani nenapadlo, že sa budem do väčšej miery venovať interiérovému dizajnu. Vtedy ma bavila reklama. Ešte stále sa formujem, pretože po tom, ako som vyšla zo školy som nemala veľa skúseností z reálneho sveta. Na komunikáciu so zákazníkmi by som potrebovala ďalšiu školu. Získavanie klientov a rokovanie o cenách sú pre mňa nové veci. Komunikujem s nimi mailom aj telefonicky, no oveľa radšej mám osobné stretnutia. Viac mi vyhovuje sa so zákazníkom stretnúť, poznať jeho predstavu, zistiť ako rozmýšľa. Ak napríklad tvorím interiéry, tak sa pýtam na jeho každodenné návyky. Pokiaľ mám zákazníka, ktorý je starší a vyhovuje mu jeho pohodlie, musím vytvoriť niečo, s čím sa ľahko stotožní a bude mu to prirodzené.
Druhá dôležitá vec, ktorú som sa v úvodných týždňoch podnikania naučila je, že mať dobrého účtovníka je absolútny základ. Existuje množstvo povinností, o ktorých začínajúci podnikateľ ani netuší, že by sa nimi mal zaoberať a ak chce investovať energiu do svojho podnikania, tak potrebuje spoľahlivého partnera, ktorý ho odbremení od byrokracie a upozorní na všetky úskalia.
Svoju webovú stránku máš v angličtine, prečo?
Stránku v anglickom jazyku vnímam skôr ako prvý krok k realizácii mojej vízie – spolupracovať so zahraničnými firmami. Teraz sa len rozhliadam a získavam nové skúsenosti zatiaľ na slovenskom a českom trhu. Rada chodím na zahraničné výstavy, zachytávam najnovšie trendy. Už teraz viem, že zahraniční zákazníci, vrátane českých, sú novým nápadom oveľa otvorenejší a tvorivému procesu dávajú väčšiu vážnosť. Tým nechcem všetkým slovenským zákazníkom pripisovať konzervatívne vlastnosti. Mám aj tu veľmi dobré skúsenosti. Vidím to tak, že aj tento postoj sa pomaly hýbe smerom dopredu. Pomáhajú tomu hlavne tí, ktorí zažili zahraničné pracovné prostredie.
Máš nejaké tipy a rady pre začínajúcich podnikateľov?
Nech určite vyskúšajú zahraničie či už počas školy alebo po škole, hlavne nech nezostanú zafixovaní len na Slovensko, nech investujú čas do vzdelávania, získavajú skúsenosti, prehľad a zaujímajú sa o rôzne materiály a nové technológie. Podstatné je, aby neboli znechutení a zničení, keď sa im niečo nepodarí, pretože svet nie je ideálny. Ja sama zisťujem, že veľa vecí ešte neviem. Technológie a materiály neustále napredujú a tieto poznatky treba neustále obnovovať. Pre dizajnéra je dôležitá zvedavosť, pretože práve tá podnecuje k novým nápadom.
