Z neznámej značky sa za osem rokov podnikania stala špička na Slovensku i v zahraničí. Dôkazom je záujem klientov ako švajčiarsky CERN, spoločnosť Baťa a ďalší.
Spoločnosť The JOY, s.r.o. je kreatívne digitálne štúdio, ktoré sa špecializuje na webdizajn, dizajn užívateľských rozhraní, branding a online marketing. Tím okolo Lukáša Majzlana, zakladateľa spoločnosti, označuje značku Art4web ako digitálnu cukráreň a samých seba ako tím šialencov, nadšencov, kreatívcov a maniakov internetovej doby. Svoje vášne pretvárajú na originálne webové projekty a zavádzajú nové trendy vo webdizajne. V roku 2011 sa art4web.sk ako jediný projekt zo Slovenska dostal do ročenky „The best 365 websites around the world“ a známy britský magazín „Webdesigner“ uverejnil s Lukášom Majzlanom interview.
Obe školy som si vybral úplne mimo misu
Lukáš si už v sedemnástich rokoch ako hobby vyrábal flashové animácie a hry. Na strednej škole študoval stavbárčinu a na vysokej informatiku. Dve úplne rozdielne zamerania, no neskončil ani pri jednom z nich. Dalo by sa dokonca povedať, že k webdizajnu sa dostal neplánovane. Najskôr len popri štúdiu hľadal spôsoby, ako si privyrobiť. Premýšľal nad možnými spôsobmi, aby mohol zároveň robiť to, čo ho baví. Navyše sa snažil byť sebestačný a nechcel mať nad sebou autority. Túžil slobodne robiť to, čo ho bavilo. Skúsil uverejniť na internete svoje projekty, ktoré predtým robil pre zábavu. Boli to hlavne animácie a zopár internetových stránok. „Všetko som sa naučil sám. Webdizajn ma bavil mnoho rokov predtým, ako som začal podnikať. Ako tínedžer som ešte nemal internet a už som pre zábavu urobil prvú internetovú stránku, ktorú som na internet nahral v škole na hodine informatiky. Základy pre seriózne vykonávanie mojej činnosti som sa naučil zhruba za jeden rok.“
Dal si na internet jeden jediný inzerát, ktorý celý proces odštartoval. Klienti na seba nenechali dlho čakať. Prvú stránku na zákazku robil Lukáš zhruba za tritisíc korún (cca 100 €). Krátko po získaní prvých zákaziek musel riešiť iný problém - časový. „Mal som zákazky na dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni a na nič iné mi neostával čas. Na vysokú školu som nemal už ani chuť, ani čas, tak som po dvoch rokoch odišiel. Uvedomil som si totiž, že to, čo som študoval, ma nebavilo a programovať ani nikdy nebudem.“ Vďaka tomuto rozhodnutiu sa mohol naplno venovať už len podnikaniu. Lukáš spočiatku podnikal ako fyzická osoba - na živnosť. „Neriešil som, že ide o podnikanie. Jednoducho prišli prvé dopyty a musel som nejako fakturovať, tak som si v roku 2007 otvoril živnosť.“
Priznáva, že bol zo živnosti trochu vystresovaný, pretože nemá rád administratívu a byrokraciu. „Popravde som tomu nikdy moc nerozumel. Našťastie som mal kamaráta, ktorý zakladal živnosť pol roka predo mnou a informácie som mohol čerpať od neho. Napokon sa to dalo zvládnuť,“ smeje sa Lukáš. Spočiatku pracoval doma a po pol roku si prenajal prvú kanceláriu, ktorú mal spoločnú s kamarátom, s ktorým v podnikaní spolupracoval. Lukášova prvotná investícia do podnikania spočívala predovšetkým v pracovnom čase, čiže začínal od nuly. „Pracoval som na starom počítači a ako zákazky pribúdali, potrebné veci som zabezpečoval už z príjmu z podnikania.“
Klientov som nemusel zháňať, práveže niekedy skôr odháňať
Základné nedostatky v začiatkoch svojho podnikania zbadal Lukáš v účtovníctve. Najal si síce externú účtovníčku, no keď po dvoch rokoch prišla daňová kontrola, objavili určité pochybenia. „Pol roka som mal z toho stresy, čo tiež zbrzdilo vývoj spoločnosti. Kolega, s ktorým som bol v kancelárii, mal kontrolu v tom istom čase a obaja sme z toho boli nešťastní, lebo ani jeden z nás nemá rád papierovanie a formálne záležitosti. Nebolo to nič príjemné a sčasti to vyústilo aj do zdravotných problémov. Samozrejme, že po kontrole som účtovníčku vymenil a dnes viem, že v tom mám naozaj poriadok.“ Práve v tom čase napadla Lukáša myšlienka prejsť na spoločnosť s ručením obmedzeným.
V roku 2010 získal prvé lukratívne zákazky, ktoré sa postupne nabaľovali. „Až som sa čudoval, že sa o mne nejakým spôsobom dozvedeli a oslovili ma.“ Zmenu právnej formy podnikania na s.r.o. uskutočnil až v roku 2011. „Pomerne dlho som to odkladal, pretože sa mi do toho nechcelo. Znamenalo to ďalšie byrokratické povinnosti a mal som toľko práce, že všetko iné som odsúval. Spoločnosť však pôsobí serióznejšie ako obyčajná živnosť a chcel som začať spolupracovať s viacerými ľuďmi ako dovtedy, na čo sa mi tiež zdala vhodnejšia s.r.o..“
Základný predpoklad pre fungujúcu spoluprácu je dodržiavanie sľubov.
Spoločnosť v súčasnosti nemá zamestnancov, ale má viacero externých spolupracovníkov. „Spolupracujeme pravidelne, no každý pracuje sám pre seba. Keď vzájomne riešime projekt, dohodneme si termíny, cenové podmienky a ja sa nemusím starať o to, ako si zorganizujú čas, pretože nie sú moji zamestnanci, ale partneri a viem, že sa na nich môžem spoľahnúť.“ Lukáš v podnikaní natrafil aj na spolupráce, ktoré mu nefungovali. „Neviem či sme si nesadli alebo niečo iné, no väčšinou išlo o neserióznosť. Mali sme stanovené termíny, ktoré nedodržali alebo chceli po odovzdaní projektu viac peňazí, ako sme sa dohodli.“ Zháňanie správnych spolupracovníkov je namáhavé a Lukáš sa s týmto problémom stále vysporadúva. Má okolo seba silný tím, no stále ho potrebuje rozširovať. V minulosti zamestnal asistentku, ale po dvoch mesiacoch zistil, že mu to nevyhovuje a spolupráca nefunguje. „Odvtedy som si povedal, že si budem dôkladnejšie vyberať ľudí na vzájomnú spoluprácu.“
Chcem, aby sme vedeli efektívne pokrývať dopyt po našich službách
V začiatkoch pracoval aj štrnásť hodín denne a podnikaním doslova žil. „Robil som to v podstate nonstop. Po čase som musel kvôli dlhodobému zdravotnému hľadisku mierne spomaliť a už som mal na to aj možnosti, pretože som mal väčší tím a časť práce môžem delegovať. Do kancelárie dnes chodím na šesť hodín a doma potom riešim už len menšie záležitosti.“ Lukáš popisuje svoje počiatočné podnikanie ako zábavu, ktorá mu prinášala príjem. Ako postupne získaval reakcie od klientov a skúsenosti, nadobudol presvedčenie, že podnikanie je to, čo chce robiť už natrvalo a dlhodobo. S týmto uvedomením prišla túžba ďalšieho vzdelávania a zlepšovania sa. „Začal som mať aj nejaké vízie, kam by som chcel firmu posunúť a kde by mala byť napríklad o desať rokov.“
Od začiatku podnikania dostával Lukáš pravidelne ponuky na spojenie sa s ďalšími spoločnosťami. Priznáva, že mnohokrát ich naozaj zvažoval. „Ťažké bolo rozhodovanie, ale aj povedať nie a vytrvať na ceste vlastným smerom. Potrebujem slobodu a flexibilitu.“ Značku Art4web chce posúvať ďalej do zahraničia a rozšíriť povedomie o nej. „Zároveň potrebujem zvýšiť počet spolupracovníkov, aby sme dokázali zvládať nápor práce, ktorý máme.“ Lukáš podľa vlastných slov pociťuje nedostatok kvalitnej pracovnej sily v kreatívno-digitálnom odvetví. „Určite by pomohlo, keby školstvo začlenilo do svojich osnov aj nové média a to do takej miery, aby vedelo produkovať kvalitných a kreatívnych absolventov, ktorí sú mimoriadne potrební,“ vysvetľuje. „Chcel by som, aby sme brali viac zákaziek, istotne však nikdy nebudeme brať všetky. Nechcem spoločnosť, ktorá robí niečo masovo. Zameriavame sa na kvalitu, nie na kvantitu a tak to ostane aj v budúcnosti.“
Mal som minimálne znalosti o podnikaní, no dnes sú informácie všade.
Pre úspech spoločnosti bola podľa Lukáša podstatná trpezlivosť, vzdelávanie sa v tom, čomu sa venuje a hlavne mať prácu ako zábavu. Vzdeláva sa čítaním biznis literatúry a je členom Združenia mladých podnikateľov Slovenska, čo mu podľa vlastných slov pomáha aj s vecami, ktoré ho v podnikaní nebavia. Denným chlebíčkom je samozrejme aj sledovanie sociálnych sietí známych dizajnérov, čítanie magazínov a sledovanie trendov. Podnikateľom Lukáš radí: „Dôležitá je sebadôvera, cieľavedomosť, trpezlivosť, chuť neustále sa zlepšovať, no základom je, aby vás bavilo to, čo robíte, nech je to čokoľvek, nech je to v podnikaní alebo aj v zamestnaní. Je to o budovaní vlastnej cesty a s ňou musíte byť stotožnení. Ja som nechal školu, no hodnotím to ako jedno zo svojich najlepších rozhodnutí.“
