Michal Štencl spoločnosť založil v roku 2004 s víziou prinášať zákazníkom vysokokvalitné a inovatívne produkty.V roku 2009 bol Sygic prvou spoločnosťou na svete, ktorá vytvorila GPS navigáciu pre Apple iPhone, a druhou na svete, ktorá uviedla navigáciu pre Google Android. V súčasnosti Sygic poskytuje navigačné služby pre viac ako 85 miliónov ľudí na celom svete.
Generálny riaditeľ Michal Štencl získal v roku 2009 cenu Podnikateľ roka a v roku 2012 Krištáľové krídlo.
Keď som rozmýšľal nad riešením nejakej veci, nespával som aj tri dni, lebo ma to neuveriteľne bavilo.
Michal vyštudoval Ekonomickú univerzitu – Business computing a absolvoval Stanford Executive Program for Growing companies. Štúdium v zahraničí hodnotí ako mimoriadne prínosné. S IT sa stretol už ako sedemročný, keď dostal od otca počítač Commodore 128. „Nikdy som na počítači nehral hry. Vždy som ho bral ako nástroj na tvorenie.“ Fascinovala ho myšlienka vytvoriť produkt, ktorý by používal každý človek na Zemi a ktorý by zlepšil život ľudí. Z toho dôvodu začal vo svojich trinástich rokoch programovať vlastný operačný systém s názvom QubeOS. Už ako dvadsaťročný vytvoril softvér Gameport, ktorý mal viac ako stopäťdesiat biznis zákazníkov a štyritisícpäťsto inštalácií. Systém vytvoril, keď si jeho brat otvoril internetovú kaviareň. „Išlo v podstate o systém pre internetové kaviarne a počítačové hry. Zdalo sa mi to málo sofistikované a vždy som chcel robiť zložitejšie veci, ako napríklad operačné systémy. V slabej chvíli som mu to však sľúbil a keď som to už robil, povedal som si, že to musím dotiahnuť do úspešného konca.“
Podľa Michala sa človek podnikateľom rodí. „Musí to byť v ňom, túžba zlepšovať veci podľa samého seba. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, či budem podnikať, no prišlo to samo a smerovalo to k tomu už od momentu, kedy som robil svoje vlastné programy a produkty. Robil som to sám za seba a chcel som, aby to išlo tým smerom, ktorým si to ja predstavujem.“ Gameport sa stal mimoriadne úspešný nielen na Slovensku, ale aj v Česku. „Šírilo sa to tak, že ľudia, ktorí mali internetovú kaviareň, videli, ako to funguje v iných kaviarňach, a tiež to chceli používať.“ Po čase mal Michal distribútora aj v Brazílii a Iráne. „Vtedy som sa prvýkrát stretol s tým, ako funguje distribúcia. Zmluvu si môžete postaviť akokoľvek, no nič vám nezaručí. Častým problémom je napríklad to, že podpíšete zmluvu a začnete robiť svoje plnenie, no nedostanete zaplatené. Potom zisťujete, kde je problém. Jedna strana tvrdí, že problém je v tom, že produkt sa nepredáva sám a vy tvrdíte, že problém je v tom, že on ho nepredáva tak, ako by mal.“ V takýchto prípadoch je podľa Michala lepšie spoluprácu ukončiť a pokračovať podľa vlastných predstáv.
Už počas štúdia na vysokej škole dostal Michal ponuku pracovať pre spoločnosť Be, Inc. v Silicon Valley. „Po tom, ako som vytvoril QubeOS, so mnou manželka produktového manažéra vo firme Be urobila rozhovor pre OS News a navrhla mi prácu developera na operačnom systéme BeOS.“ Michala ponuka veľmi potešila. „Všetci kamaráti chodili do USA na rôzne brigády, napríklad predaj zmrzliny, ja som tam dostal skutočnú pracovnú ponuku.“ Rozhodol sa však neprijať ju. „Bol som ešte len tretiak a povedal som si, že najskôr dokončím vysokú školu. Veril som svojim kvalitám a tomu, že ponuku určite dostanem aj neskôr.“ Michal sa stále venoval Gameportu a QubeOS a stretol sa so slovenskou firmou Gotive, ktorá vyrábala malé prenosné počítače. Najskôr zvažoval prispôsobenie svojho systému pre ich produkt. „Spočiatku som robil operačné systémy, no zistil som, že na veci sa musím pozerať realisticky a s malým tímom nepresvedčím celý svet, aby robil aplikácie pre môj operačný systém. Gotive práve vtedy potreboval do svojho počítača navigáciu a napriek tomu, že sme o tom nič nevedeli, chytili sme sa príležitosti.“
Michal mal ešte len dvadsaťpäť rokov a veril myšlienke, že mobilný telefón bude hrať v navigácii dôležitú úlohu. „Som exekutívny tip. Nebaví ma sedieť a snívať, práve naopak, hodiť sa do toho a dávať veci do pohybu. Keď začnete veci robiť, podľa mňa práve vtedy začínate snívať o tom, ako to urobiť, prípadne ako to urobiť inak.“ Michal investoval aj vlastné financie z úspechu Gameportu a spolu s firmou Gotive založili spoločnosť. „Samozrejme, že mzdu som si nevyplácal,“ smeje sa Michal, ktorý mal šesťdesiattri percentný podiel. „Veľmi mi pomohlo, že som mal ich dôveru a mohol som veci robiť tak, ako som chcel.“ Veľká zodpovednosť so sebou však prináša aj bremeno. „Som veľmi zodpovedný človek a dôvera vo vás znamená pre vás veľký záväzok. Keď sme sa raz na niečom dohodli, nevedel by som si pýtať ďalšie peniaze.“
Keď niečo robím, nemôže to byť hocijaké. Musí to byť najlepšie.
Michal sa počas podnikania stretol s rôznymi problémami. „Komplikácie boli rôznorodé. Napríklad ťažké bolo zohnať digitálne mapy Slovenska, ktoré vtedy ešte neexistovali a veľké zahraničné firmy žiadali dopredu milióny korún. Alebo exekutívne problémy. Začnete niečo programovať, pracujete na tom, po čase najmete ľudí, aby pracovali s vami, no oni po polroku povedia, že si to rozmysleli, chcú robiť niečo iné a dovidenia.“ Ľudia v tíme sa profilujú dlhodobo a podľa Michala je dôležité, aby podnikateľ bol tým, ktorý aspoň v začiatku podnikania rozumie všetkému, aby bol tým, ktorý pozná veci do hĺbky a vedel robiť aj úlohy iných členov tímu. „Vďaka tomu bude mať podnikanie kontinuitu, pretože na začiatku sú vždy veľké plány.
Polovičné nasadenie nikam nepovedie.
Keď ste napríklad dvaja alebo traja a po roku zistíte, že všetci pracujete dvakrát viac, ako ste predpokladali, a peňazí máte desaťkrát menej, mnohokrát to tím rozdelí. Preto je potrebné, aby niekto vedel prevziať úlohy tých, čo z tímu odišli a podnikanie malo kontinuitu.“ Na začiatku pracoval prevažne s kamarátmi zo školy. „Najskôr som prijal jedného, ktorý po čase odišiel, potom druhého, ktorý tiež odišiel, potom viacerých, z ktorých sa tiež niektorí po čase rozhodli ísť inou cestou.“ Michal práci odovzdával všetko a to isté chcel aj od svojich spolupracovníkov. „Vedel som, že polovičné nasadenie nikam nepovedie.“ Zo začiatku mnoho vecí doťahoval aj za iných ľudí. „Snažil som sa, aby ľudia robili to, čo ich baví. Zistil som však, že to nemá vždy dobrý výsledok, lebo potom ich baví niečo vymyslieť, ale niekto iný to musí dokončiť. Vždy je najťažšie veci dokončiť. To rozdeľuje úspech od neúspechu.“
Po roku a pol už spoločnosť zarábala peniaze a mohli prijímať ďalších ľudí. „Začali sme našim pracovníkom dávať podiel na akciách firmy. U ľudí, s ktorými spolupracujem, však potrebujem vidieť, že to naozaj robiť chcú. Keď niečo robím s dôrazom na úspech, vyvíja to na ľudí tlak. Mnohokrát sa preto začnú cítiť nekomfortne a stratíte ich. Preto chceme ľudí motivovať, aby dokázali akceptovať aj malú prehru, ostali vo firme a snažili sa ďalej o väčšiu budúcnosť.“ Vývoj aplikácie trval dva roky a v roku 2006 ju začali predávať prvým zákazníkom, ktorými boli firmy. Bežným spotrebiteľom ju začali predávať až o dva roky, keď ako prví vytvorili navigáciu pre Apple iPhone.
Umom podnikania je vedieť, čomu venovať peniaze, čas a úsilie tak, aby priniesli čo najväčší úžitok.
Michal stavia na tom, že zákazník musí dostať produkt, s ktorým ste sami spokojní. „Ak nie som spokojný ja sám, mám pocit, že ani zákazník nebude spokojný.“ Samozrejme, nikdy sa nedá byť stopercentne spokojný. Vtedy treba poznať zdravú mieru nespokojnosti, čo je akceptovateľné a čo už nie. „Mnohokrát sa stane, že niektorá vec sa dá zlepšovať donekonečna. Prínos každého ďalšieho zlepšenia pre zákazníka však už klesá.“ Ako príklad uvádza Michal situáciu, že navigácia nie vždy priviedla zákazníka na správne miesto. „Museli sme precízne zvažovať, do akej miery to budeme vylepšovať, pretože niektoré veci nie sú úplne vo vlastnej réžii a znamenalo by to extrémny náklad. Keď veci zlepšujete, zo začiatku urobíte málo, no pridaná hodnota zlepšenia je veľká. Postupne, každým ďalším zlepšením, robíte veľmi veľa, no pridaná hodnota je voči tomu malá. V podnikaní nejde o vylepšovanie produktu do nekonečna ale o prinášanie pridanej hodnoty.“
Michal svoje rozhodnutia spätne neposudzuje ako dobré alebo zlé. „Takéto zvažovanie je veľmi zložité, pretože dnes mám iné informácie a pozerám na veci úplne inak ako v tom čase. Nikdy nepozerám na veci z minulosti ako na chyby, lebo verím tomu, že každý racionálny človek sa rozhoduje najlepšie, ako vie na základe informácií, ktoré v tom čase má. Určite som urobil veľmi veľa chýb, neviem však, či by bolo dobre, keby som ich neurobil.“ Priznáva, že niektoré manažérske situácie v spoločnosti mohol riešiť skôr. „S rastom spoločnosti nastane potreba vytvoriť organizačnú štruktúru a začnete premýšľať nad tým, kto bude manažér. Väčšinou určíte za manažéra toho, kto je profesionál, alebo toho, kto vie o problematike najviac, alebo je dlhšie v spoločnosti. Dáte mu tú pozíciu akoby za zásluhy i keď cítite, že to nemusí byť veľmi dobré rozhodnutie. Ten človek však vycíti, že mu v tom nedôverujete a aj on prestane dôverovať vám.“ Je to veľmi štandardný jav, ktorý sa v startupoch stáva. Michal v podnikaní prešiel mnohými ťažkými situáciami, no znamenalo to pre neho o to väčšiu výzvu a vďaka tomu ho to bavilo ešte viac
. „Napríklad pôvodnú architektúru navigácie sme navrhli tak, aby fungovala na rôznych operačných systémoch. Keď bolo vo firme už štyridsaťpäť ľudí, videl som potrebu, aby fungovala aj na systéme Symbian. Dali sme to za úlohu jednému vývojárovi, ktorý o pol roka prišiel s tým, že sa to nedá. Zverili sme to druhému, ktorý o ďalšieho pol roka prišiel, že sa to nedá. Bol som si však istý, že sa to musí dať. Tri týždne som na tom pracoval a spával tri hodiny. Fascinovalo ma to. Napokon som našiel aj nezdokumentované funkcie, ktoré som využil a išlo to. Keď to po mne prebral nový kolega, bolo to akoby som Symbian lámal cez koleno. Ja som na to ale nemal viac času. Potrebovali sme s tým ísť na trh, pre ten výsledok to stačilo, a používateľ rozdiel nespoznal.“
Úspech je výsledkom celého tímu ľudí.
Michal sa vždy orientuje na tých najlepších hráčov na trhu. „Pozriem sa, ako to robia oni, a poviem si, že to budeme robiť lepšie. Ale až keď to začneme robiť, tak nás napadajú nové možnosti a zlepšenia.“ Budúcnosť spoločnosti vidí v ďalších inováciách. „Navigačný softvér bude v budúcnosti sprievodcom pri všetkom, čo súvisí s človekom na cestách.“ Podľa Michala je veľmi dôležité počúvať zákazníka a ostávať s ním v kontakte. „Máme na to rôzne spôsoby. Sledujeme, čo o našej aplikácii zákazníci píšu a čo si žiadajú. Taktiež sledujeme trendy a čo zákazníci píšu o konkurencii a žiadajú od nich. V oblasti B2B so zákazníkmi komunikujeme aktívne.“ V tomto odporúča preberať so zákazníkom jednotlivé veci, no nepočúvať jedného zákazníka úplne vo všetkom. „Každý zákazník vám povie zoznam úplne iných vecí a tie, ktoré sú spoločné s viacerými, má zmysel zmeniť.“
Mladým a začínajúcim podnikateľom odporúča nemať každého polroka iný start-up. „Vtedy to nebude fungovať. Mali by ste sa stopercentne zamerať na jednu firmu a ťahať ju dopredu.“ Ak plán nefunguje, odporúča Michal nezabaliť to, ale ostať vo firme a nebáť sa veci zmeniť. „Rýchlo sa učte zo svojich chýb, napriek tomu, že sa to niekomu môže zdať nekoncepčné. Agilita je práve o tom, že sa prispôsobujete zmenám na trhu, prípadne podľa feedbacku zákazníka.“ Podotýka, že bežnou situáciou v začiatkoch je nedostatok peňazí a časté odchody ľudí. „Keď sa pozriete na úspešné softvérové startupy, tak sú to väčšinou projekty, kde podnikateľ vedel programovať a rozumel sa aj marketingu a predaju – Microsoft, Facebook, Google a podobne.“
Michal na začiatku vypracoval biznis plán a bolo to vraj asi jediný krát v jeho podnikateľskej kariére. „Každý startup má na začiatku biznis plán a potom príde zistenie, že veci idú úplne inak, ako plán uvádza. Vtedy vás prestane baviť vypracovávať ho a začnete sa správať prirodzene podľa toho, čo od vás chce trh. Sústreďte sa na to, čo si myslí trh a nie na to, čo si myslíte vy. Biznis plán robíte na základe informácií, ktoré máte dnes, no neviete, ako sa trh bude meniť. Ak však viete, že sa bude meniť, viete, že sa bude meniť aj biznis plán. Treba mať vysokú latku a keď veci nejdú, ako ste si naplánovali, snažte sa dospieť k cieľu inými cestičkami. Je dobré mať základnú roadmapu na jeden rok, aby boli ľudia synchronizovaní, ale nesnažte sa ju dodržať, ak vám to prestane dávať zmysel. Oveľa lepšie je hľadieť na tzv. „minimum winning game“, teda čo je minimálna vec, ktorú potrebujete na to, aby ste naplnili očakávania zákazníka. Je dobré fungovať na kritickom rozpočte. Napríklad, chceli by ste milión eur a urobiť skvelý marketing, no podstatné je, koľko potrebujete na to, aby ste fungovali. Mnohokrát sa tak so stotisíc eurami dostane startup ďalej ako s miliónom, pretože ľudia často vedia robiť s malými peniazmi lepšie ako s veľkými. Mnohé startupy si dajú na začiatku cieľ, na ktorý potrebujú peniaze a keď ich získajú, idú k tomu cieľu. Nanešťastie ho niekedy dosiahnu a vtedy zistia, že tam nie je zákazník. Omnoho lepšie je, ak dostanú len časť peňazí, za ktorú sa majú dostať iba do určitého bodu. Mnohokrát už vtedy zbadajú, že tam nie je zákazník a je potrebné smer zmeniť. Nebojte sa toho,“ radí Michal.
