Má len 23 rokov, no už stihol založiť vlastnú firmu, absolvovať jeden z najprestížnejších podnikateľských programov na Massachusetts Institute of Technology a dostať sa na Harvard University.
Martin Decký je druhým Slovákom v histórii, ktorý sa zúčastnil Innovation and Entrepreneurship MIT Bootcampu, podnikateľského programu v gescii jednej z najlepších svetových univerzít – Massachusetts Institute of Technology. Vybrali ho z viac než tisícky uchádzačov z celého sveta.
Najviac nás ale potešilo to, že Martin sa o programe dozvedel vďaka nášmu staršiemu článku, v ktorom sme písali o prvom absolventovi MIT Bootcamp Jakubovi Chudíkovi. „Nebyť vás, možno by som sa o tomto programe ani nedozvedel. Dívajúc sa spätne už ako absolvent MIT Bootcampu, by som prišiel o jednu z najväčších podnikateľských skúseností môjho života,“ napísal nám Martin.
Dúfame preto, že aj rozhovor s Martinom Deckým niektorých z vás inšpiruje prekonať svoje možné obavy a prihlásiť sa či už na program MIT alebo iné svetové podnikateľské kurzy.
Aká bola vaša motivácia prihlásiť sa na MIT Bootcamp?
Samotnú univerzitu som poznal už dlho a vždy ma fascinovalo, aké veľké množstvo inovácií sú schopní produkovať. Na MIT bol počas druhej svetovej vojny napríklad vynájdený radar alebo tiež technológia spracovania ropy. Bola to hlavne ich schopnosť prepojiť tieto inovácie s uplatnením v praxi, ktorá ma oslovila najviac.
Aké podmienky ste museli pri snahe dostať sa do programu splniť? Boli súčasťou aj testy alebo vstupné pohovory?
Prvou podmienkou bolo mať minimálne 18 rokov, no všetky ostatné podmienky kvantifikovateľné už neboli. Samotný proces prijímania mal dve kolá. V prvom kole účastník nahral svoj životopis, odpovedal na otázky v krátkom dotazníku a natočil minútové video, v ktorom sa predstavil. V ňom bolo obzvlášť dôležité sa odlíšiť od ostatných záujemcov, lebo do druhého kola, čo bolo interview, sa dostalo už výrazne menšie množstvo prihlásených. Testy súčasťou neboli.
V čom spočívalo interview? Na čo sa vás pýtali?
V rozhovore organizátori hľadali podnikateľsky dôležité vlastnosti ako sú kritické myslenie, vytrvalosť, zanietenosť pre komunitu a schopnosť podstúpiť kalkulovaný risk. Mnoho z otázok bolo formulované v štýle „Povedzte nám o jednom prípade, kedy... ste sa museli rozhodnúť či podstúpiť alebo nepodstúpiť veľký risk, ste spravili veľkú chybu a museli ste ju napraviť, ste museli viesť tím ľudí v zložitej situácii.“
Na tento program sa hlásilo vyše 1000 ľudí z celého sveta, no dostali sa tam len 90-ti a vy medzi nimi. Čím ste podľa vás výberovú komisiu zaujali?
Môj príbeh asi zaujal kombináciou vedenia vlastnej firmy a súbežne študovaním na vysokej škole. Na samotnom programe však bolo veľa účastníkov aj bez vlastných firiem a šancu má preto každý. Dôležité bolo v prvom rade svoj príbeh presvedčivo podať.
Takže vstupenkou je autenticita, otvorenosť a ambicióznosť?
Áno. Autenticita je základ vašej zmysluplnej prezentácie. Treba brať ohľad na to, že americké univerzity vo všeobecnosti kladú na osobnostné črty veľký dôraz a netreba sa teda báť pridať aj špecifické detaily.
Vo februári ste sa následne zúčastnili MIT Bootcampu v austrálskom Brisbane počas jedného intenzívneho týždňa. Ako vyzeral váš bežný deň?
Typicky sme začínali spoločnými raňajkami o 7:30. Po nich nasledovali prednášky a cvičenia, ktoré obsahovo zahŕňali problematiku začínajúcich firiem, obzvlášť v úvodných rokoch jej fungovania. Po obede sme pokračovali zväčša s hosťujúcim prednášajúcim a neskôr sme mali naplánovanú prácu v tíme na našich podnikateľských projektoch. Tá sa oficiálne končila o druhej v noci, no mnohokrát sa natiahla aj dlhšie. Na tých rýchlejších teda denne zostali zhruba tri hodiny spánku.
Dokázali ste pracovať a sústrediť sa napriek deficitu spánku?
Osobne som zvyknutý pracovať denne dlho, no snažím sa pri tom neskracovať spánok. Takýto časový harmonogram bol teda pre mňa naozaj vyčerpávajúci test posúvania hraníc. Na druhej strane je však pravdou, že práve vďaka takémuto harmonogramu sme sa celý týždeň sústredili naozaj výlučne len na samotný program. Poznatky sme teda spracovali veľmi intenzívne.
Čo bolo cieľom programu?
Cieľom bolo naučiť účastníkov identifikovať problémy, ktoré ľudia okolo nich zažívajú a byť schopný nájsť na tieto problémy zmysluplné a udržateľné riešenia. Podnik je azda najprirodzenejšia forma takéhoto riešenia a logicky veľmi škálovateľná, ale nebolo to podmienkou. Riešenie tiež mohlo spočívať vo vytvorení neziskovej organizácie alebo komunitného združenia.
Na akom podnikateľskom projekte ste v rámci tohto týždňa pracovali?
Spracovali sme biznis plán podniku, ktorý sa zaoberal vytvorením aplikácie pre rodičov s deťmi na lokáciu parkov určených pre deti, rodinných reštaurácií, atrakcií a podobných miest. Počas nášho zákazníckeho prieskumu sme zistili, že rodičia v Austrálii často nevedia takéto miesta efektívne nájsť a podobné riešenie by im ušetrilo veľké množstvo času.
Pracovali ste na spoločnom projekte v jednej skupine s ľuďmi z opačných koncov sveta a aj vaše oblasti podnikania sa líšili. V čom vás to pri riešení problémov posúvalo ďalej a v čom ste naopak narazili na prekážky?
Rôznorodosť zameraní aj pôvodu bola určite veľkou výhodou celej tejto skúsenosti. Každá oblasť má svoje špecifické metódy riešenia problémov. Ak na program nejdete s presvedčením, že vaše metódy sú výsostne tie najlepšie, odnesiete si z ostatných pohľadov veľmi veľa.
Veľkých prekážok nebola až tak veľa, no ak by som mal spomenúť jednu, tak azda osvojenie si spoločných pracovných postupov v tak krátkom časovom úseku jedného týždňa.
V čom sa vaše pracovné postupy líšili od tých, ktoré presadzovali vaši kolegovia? A k akému kompromisu ste nakoniec dospeli?
Osobne rád uplatňujem pracovný postup, ktorý sa zakladá na rýchlom vytvorení riešenia, spätnej analýze funkčnosti riešenia a následne úprave riešenia. Táto metóda však určite nie je pre každého, mnoho ľudí je naopak zvyknutých začať tvoriť až vtedy, keď majú zhromaždené dostatočné množstvo informácií. Kompromis pre nás spočíval v rozdelení úloh na dve skupiny, ktoré sme vypracovali oboma postupmi a na záver sme porovnali riešenia.
Ktorý z postupov sa ukázal ako efektívnejší?
Výsledky sme skúmali len v časovom horizonte jedného týždňa, a tak sa efektívnosť objektívne ťažko posudzuje. Z osobného hľadiska však vnímam v podnikaní rozumné použiť rýchly proces riešení a úprav najmä v startup fáze podniku a analytický model naopak vo fáze väčšieho rozvoja firmy.
Na programe ste sa stretli s množstvom zaujímavých ľudí – nielen so samotnými účastníkmi, ale aj špičkovými lektormi či školiteľmi. Ktorí u vás najviac zarezonovali?
Z veľkého množstva inšpiratívnych osôb môžem spomenúť nášho prednášajúceho Briana Subirana, ktorý vedie výskum umelej inteligencie na MIT a Harvarde. Prednášajúci Bill Aulet je vedúcim Centra podnikania MIT a vedúca nášho tímu Priyanka Bakaya je zasa zakladateľkou multimiliónovej spoločnosti na spracovanie plastu. Časopisy Marie Claire a Elle ju dokonca označili ako Genius Woman Shaping the World. Zaujímavé bolo vidieť, že napriek tomu, ako veľa títo školitelia za sebou mali, stále vystupovali veľmi skromne.
Aké boli témy ich prednášok a čo ste si z nich odniesli?
Prednášky boli primárne zamerané na podnikanie, no za hranice biznis sféry sme sa aj napriek tomu dostali veľmi často.
Hneď na úvod nám bola napríklad prezentovaná zaujímavá prednáška o vytrvalosti, ktorá sa týkala samotnej školy MIT. Hovorila o tom, že škola bola založená v roku 1861 počas občianskej vojny v USA. V náročnom období bola v začiatkoch tak veľmi neúspešná, že sa ju Harvard pokúsil trikrát celú odkúpiť. Nikdy sa tak nestalo a teraz o stopäťdesiat rokov neskôr patrí medzi svetovo najuznávanejšie univerzity. Význam vytrvalosti bol podčiarkovanou témou na prednáškach naozaj pravidelne.
Ďalším príkladom bola prednáška vedúceho MIT Bootcampov Erdina Beshimova. Ako študent emigroval do Spojených štátov z Kazachstanu, keď ho na svoj program prijala práve MIT. Rozprával nám o dôležitosti nebáť sa, vychádzať za hranice komfortnej zóny a skúšať ísť s nápadmi aj na zahraničné trhy.
Z prednášok som si teda osobne odniesol veľmi komplexný súbor rôznych pohľadov, postrehov a myšlienok. V spojení s praktickými radami o ich uplatnení išlo o veľmi solídny podklad na použitie v mojej vlastnej firme.
V rámci campu je možné zohnať na svoj biznis aj kontakty na svojich potenciálnych investorov alebo mentorov. Podarilo sa vám zoznámiť s niekým, kto môže v budúcnosti posunúť vaše podnikanie dopredu?
Mal som to šťastie sa zoznámiť s obrovským množstvom takýchto ľudí z rôznych kútov sveta. Na programe nebolo veľa účastníkov z Európy, takže obzvlášť prínosné môžu byť tieto kontakty aj v neskoršej fáze môjho podnikania v prípade rastu firmy do nových oblastí. Sieť nových známostí je neodškriepiteľne veľkou časťou celého programu a od začiatku sme boli vedení sa na to takto pozerať. Posledný deň nám vedúci povedal zaujímavú myšlienku – toto je poslednýkrát, kedy sme celá skupina v jednej miestnosti, zoberme si z toho čo najviac a zostaňme v kontakte.
Čo vám program dal? Čo budete napríklad po absolvovaní tohto programu robiť vo svojom biznise úplne inak?
Jednou z vecí, ktorú považujem za dôležité opakovať, je dôležitosť stanovenia si cieľov a subjektívnosť úspešnosti. Prakticky každý vie, že je dobré si stanovovať ciele, no veľa z nás si neuvedomuje, že tieto ciele máme všetci iné. Keď si toto uvedomíme lepšie, naša práca v tímoch bude produktívnejšia. Firma je spoločnosť ľudí s rovnakým cieľom, to je pravda, ale firma je tiež obrazom ľudí, ktorí ju tvoria. Preto je veľmi dôležité brať zreteľ na ich jednotlivé ciele. Každý váš kolega bude tiež výrazne viac motivovaný, ak okrem firemného cieľa budete dbať na jeho osobný cieľ a budete sa mu ho snažiť pomôcť dosiahnuť.
Nemyslím, že niečo budem robiť úplne inak, no viaceré zmeny v rôznej hĺbke určite aplikujem. Jednou z nich je nutnosť viac špecifikovať portfólio našich firemných zákaziek, čo znamená sa sústrediť na špecifickejší typ a rozsah projektov.
Ste zatiaľ len druhým Slovákom, ktorý tento kurz absolvoval. Čo by ste poradili ostatným, ktorí majú o účasť na MIT Bootcamp záujem? Kto sa vôbec môže na kurz dostať (aké podmienky musí spĺňať) a musia sa naň špeciálne počas roka pripravovať?
Ak nad programom rozmýšľate, pokojne sa rovno skúste prihlásiť. Za prihlášku okrem chvíle času nič nedáte. V nej sa hlavne pokúste podať presvedčivý príbeh. Pri formulovaní sa skúste nad vaším príbehom zamyslieť spätne. Vaše životné rozhodnutia, samozrejme, netvoria jednu peknú súvislú cestu, v ktorej má každý kúsok súvislosť s tým nasledujúcim, no keď sa nad svojimi rozhodnutiami zamyslíte spätne, spojenia si všimnete. Pokúste sa ich vo vašom príbehu zvýrazniť a zdôrazniť, prečo je pre vás podnikanie tým správnym smerom. Špeciálna príprava pred prihlásením nie je nutná. Ak vás prijmú, čakajú vás internetové vyrovnávajúce kurzy a odporúčaná literatúra.
Čiže ešte pred samotným absolvovaním campu účastník prechádza rôznymi kurzmi? Akými?
Ide o podnikateľsky zamerané prípravné kurzy, v ktorých je látka vysvetľovaná na praktických príkladoch, učíte sa ich aplikovať na rôznych cvičeniach a vysvetľujete si viaceré prípadové štúdie. Kurzy zapadajú pod oddelenie MIT Open Learning a sú dostupné zdarma online pre každého, kto má záujem. Účasť na programe pritom nie je podmienkou.
Svoju vlastnú architektonickú firmu Let Architects ste založili, keď ste mali 21 rokov. Tento rok ste absolvovali MIT bootcamp, končíte bakalárske štúdium v Prahe a prijali vás na magisterské štúdium na univerzitu Harvard. Sú to míľniky, ktoré sa podaria len málokomu, nie to ešte v takom mladom veku. Ako ich môžu dosiahnuť aj ostatní?
Začnite s hľadaním niečoho, čo máte veľmi radi. Skúšajte rôzne veci, nebojte sa chýb a zlyhania. Neprestávajte hľadať a neuspokojujte sa s alternatívami. Práca zaberie obrovskú časť vášho života a ak chcete byť šťastný, musíte nájsť niečo, prečo máte ráno chuť vstať z postele. Začnite to robiť čím skôr. Keď ste mladý, je ten najlepší čas riskovať. Neskôr prídu povinnosti a zodpovednosť, ktoré vám budú viac zväzovať ruky. Nenechajte sa limitovať konvenčným myslením a zo všetkého najviac, nebojte sa robiť veci inak.
