Vo svojich 19 rokoch pracuje na diagnostike rakoviny a od septembra nastupuje podnikateľské sústredenie na jednu z najlepších svetových univerzít. To všetko sa mladému Slovákovi podarilo bez výraznejších predchádzajúcich skúseností.
Jakub Chudík v roku 2015 zažil dobrodružstvo, na ktoré zrejme nikdy nezabudne. Ako jeden zo 60 účastníkov mal možnosť zažiť Global Entrepreneurship Bootcamp Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, USA. Pre tých, ktorí ešte o MIT Bootcampe nepočuli, ide o sústredenie o podnikaní, ktoré vybraným startupistom z celého sveta ponúka možnosť rozvíjať svoj podnikateľský nápad v podhubí jednej z najlepších svetových univerzít – Massachusetts Institute of Technology. Účastníci sa počas jediného týždňa naučia od špičkových mentorov prepájať teoretické vedomosti s ich okamžitou implementáciou do praxe. Na konci programu majú dokonca šancu pre svoj startup získať investora. Záujem o Bootcamp je obrovský - na jeho druhý ročník sa hlásilo viac ako 800 uchádzačov.
Jakub, mohol by si sa, prosím, predstaviť čitateľom portálu podnikajte.sk a prezradiť im, ako si sa dostal k Global Entrepreneurship Bootcamp MIT?
Mám 19 rokov a tento rok som zmaturoval na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Mojím prvým kontaktom so startupmi bola účasť na Startup Weekende v Bratislave, ktorý mi okrem iného dal možnosť bližšie spoznať startupovský spôsob myslenia.
Môj záujem sa ešte prehĺbil vďaka stáži v startupe Drone and Base začiatkom marca 2015. Rozhodol som sa preto na stránke Coursera.com prihlásiť na online kurz MIT Entrepreneurship: 101, ktorý bol založený na takzvanej metodike Disciplined entrepreneurship. Tá pozostáva z 24 overených krokov, ktoré podnikateľovi pomôžu prejsť cestu od nápadu až po uvedenie produktu na trh. Na základe účasti mi neskôr prišiel newsletter so správou: „Organizujeme Bootcamp a budeme radi, ak sa prihlásiš!“ Neváhal som a poslal som pitch na 200 slov spolu s mojím životopisom. O niekoľko dní som absolvoval asi 90-minútové interview s usporiadateľmi.
Musím sa priznať, že som neveril vlastným očiam, keď som prijal email o akceptovaní mojej prihlášky. Malo to ale háčik. Nedostal som štipendium a musel som si zaplatiť aj ostatné náklady ako letenky či ubytovanie.
Pre mňa to však bola skvelá výzva, do ktorej som jednoducho musel ísť. Vznikla z toho kampaň na Indigogo (dnes Generosity), počas ktorej sa mi podarilo vyzbierať dostatočný objem financií. Táto skúsenosť mi doslova zmenila život. Aktuálne pracujem na projekte, ktorý uľahčuje diagnostiku rakoviny.
Tomu poviem raketový štart! Ako si sa vlastne k tomuto startupu dostal?
Na Bootcampe mal každý asi minútový priestor na to, aby predstavil svoj nápad. Bolo tam okolo 60 ľudí, z nich sa následne vytvorilo 12 tímov. V mojom tíme bola Debora, doktorandka z Brazílie. Tá nám povedala, že počas svojho štúdia objavila inovatívnu metódu diagnostikovania rakoviny a to prostredníctvom krvných vzoriek. Moja motivácia, prečo ísť do projektu, bola jasná – chcem pomáhať ľuďom a v jej startupe s názvom ConquerX som videl projekt, ktorý môže zachrániť tisíce ľudí. Spolupracujeme od augusta 2015.
Ako to tak počúvam, projekty na Bootcampe boli na vysokej úrovni. Ty si sa prihlásil so startupom PetWare, ktorý domácim miláčikom meria životné funkcie a majiteľov varuje pred možnými zdravotnými komplikáciami. Mal si v čase vypĺňania prihlášky nejakú pochybnosť o tom, či obstojíš v tvrdej konkurencii?
Ja som v podstate ani nevedel, do čoho to idem :) Najprv som si podal prihlášku a až následne som si pozrel kritériá. Tak som okrem iného zistil, že v čase podania prihlášky musíte mať aspoň 18 rokov (ja som vtedy mal 18 rokov a 2 mesiace) a v ideálnom prípade aj skúsenosti s podnikaním. Napriek tomu, že som toto kritérium nespĺňal, vybrali ma. Menšie skúsenosti s aktívnym podnikaním som vynahradil poctivou prípravou – teda čítaním odporúčanej literatúry a podobne.
Akú rolu hral projekt, s ktorým sa perspektívny účastník hlásil na Bootcamp a aký typ uchádzačov organizátori hľadali?
Na začiatku som si myslel, že účasť bude výrazne založená na nápade alebo na zaujímavých profesijných úspechoch. Ale nebolo to celkom tak. Už prvý deň nám povedali: „Nápad, čo milujete, nám ani neprezentujte!“. Chceli nás tým pripraviť na to, že naše nápady budú podstatne upravovať, obmieňať ich a následne ich testovať.
Ich cieľom nás bolo naučiť čo najviac. Človek by mal mať otvorenú myseľ a byť ochotný počúvať.
Zistil som, že organizátori hľadali skôr ľudí, ktorí mali tzv. drive a silnú motiváciu. Súčasne museli vedieť, že títo ľudia budú chcieť spolupracovať s ostatnými na úrovni tímov a naučiť sa nové veci. Zaujímalo ich aj to, ako ľudia vedia prispieť do komunity.
Niekto si možno číta tento rozhovor a uvažuje nad tým, že by sa prihlásil na ďalší ročník. Na čom by mal pracovať a ako by sa mal pripraviť, aby ho vybrali?
Na čom sa dá pracovať? Nesústreďoval by som až tak na interpersonálne zručnosti, teda s výnimkou časového manažmentu a schopnosti pracovať v tíme. Uchádzač by si mal predovšetkým ujasniť, čo chce v živote dosiahnuť, čo ho motivuje a mal by poznať svoj cieľ. Súčasne o tomto svojom nadšení musí vedieť presvedčiť aj ostatných. Ak by niekto potreboval pomôcť s prihláškou, môže sa na mňa určite obrátiť. Ak budem vedieť, rád poradím.
Ak by si sa dnes pozrel spätne na Bootcamp – čo Ti dala táto skúsenosť?
Doslova sa mi otočil život o 180 stupňov. Nedá sa to povedať inak. Naučil som sa strašne veľa ohľadom podnikania – napríklad, že existuje niečo ako recept na startup. To môže niekomu znieť smiešne, pretože recept na startup podľa mnohých neexistuje. Avšak metodológiou Disciplined entrepreneurship, ktorú som sa tam naučil, sa tomu dá podstatne pomôcť. Veľa mi dali aj rozhovory a diskusie so skúsenými podnikateľmi z radov investorov či ľudí z akcelerátorov. Zároveň aj samotný proces podávania prihlášky mi pomohol lepšie porozumieť mojim cieľom – v danom momente aj do budúcnosti. Predovšetkým som si uvedomil, že sa chcem prihlásiť na MIT a študovať tam. To sa mi aj podarilo. V septembri 2016 nastupujem :)
Na blogu, ktorý si o svojej skúsenosti napísal, si spomenul aj niekoľko zaujímavých odporúčaní pre startupistov. Zaujala ma veta: „Siahaj na hviezdy alebo rýchlo stroskotaj a odíď, ale neostávaj na ceste, ktorá nikam nevedie“. Mohol by si, prosím, tento výrok bližšie vysvetliť?
Znamená to, že startupy by mali ostať flexibilné. Základným predpokladom sú dve obmedzenia: rozpočtové obmedzenia a nedostatok času. Ak chce startup uspieť, musí robiť veľký pokrok za krátky čas. Ak sa pokrok spomalí a nie je už taký dynamický, mala by exekutíva startupu projekt stopnúť. Prípadne ho upraviť tak, aby zasa mohol rapídne narásť – teda aspoň 10% mesačne.
Preto: Fail fast, succeed fast, hire fast (voľne preložené ako: Rýchlo zlyhaj, rýchlo dosiahni úspech a rýchlo naberaj zamestnancov – pozn. autora). A veľa opakovaní. Vysvetlím na príklade: Na Bootcampe sa nám stalo, že hneď prvý deň sme mali jeden nápad a to o desiatej večer. Ďalší deň ráno sme zistili, že čelíme problémom, ktoré nevieme z časových dôvodov prekonať, a preto nemá zmysel nápad realizovať. Vydali sme sa preto inou cestou, vďaka ktorej sme projekt posunuli podstatne ďalej.
Dozvedel si sa aj o zaujímavom prístupe Jeffa Bazosa, zakladateľa Amazonu, ktorý na každom stretnutí svojho manažmentu nechával jednu stoličku neobsadenú – a každý si mal predstaviť, že na nej sedí zákazník, na ktorého nesmú nikdy zabudnúť. Väčšinou sa v učebniciach spomína prístup, keď si máme nášho ideálneho zákazníka vymodelovať a na základe toho navrhovať konkrétne riešenia. Zapadal jeho prístup do mainstreamového vnímania?
Prístup Jeffa Bazosa bol veľmi prozákaznícky. Stolička na mítingu bola posunutím tohto prístupu ešte ďalej. Všetci na stretnutiach majú myslieť na to, čo ich zákazník vlastne chce a čo od nich bude vyžadovať. Vďaka tej prázdnej stoličke na svojho zákazníka nezabudnú ani na chvíľku. Majú si predstavovať, že zákazník sedí vedľa nich. Keďže Amazon je dnes úspešná firma, myslím, že to funguje :)
To je pravda. Spomeniem ďalší citát, o ktorý sa opierali aj mentori na Bootcampe, tentokrát od Paula Englisha, bývalého CTO kayak.com: „Cením si ľudí, ktorí dokážu ísť za svojim a pritom sa neboja porušiť pravidlá“. Ako to s tým porušením pravidiel myslel?
To, čo povedal, bolo predovšetkým o podnikateľskej guráži. Ak má niekto dobrú myšlienku a chce ju povýšiť na svetový nápad, musí mať dostatočnú odvahu na to, aby prekonal akékoľvek prekážky. V extrémnom prípade dokonca aj zákon. Samozrejme všetko s mierou. Uvediem príklad - taxislužba Uber nemôže dobre fungovať v niektorých nemeckých mestách, pretože tam prijali zákon, ktorý Uber zakazuje. Avšak hodnota Uberu je taká veľká, že stojí za to tento zákaz porušiť. Takže porovnávame prínosy a náklady. Ak niečo nechcete skúsiť, tak to skrátka nerobte. Ale ak naopak niečo vyskúšať chcete, robte to naplno. Prinajhoršom vám niekto zamáva pred nosom a povie – pozor, tadiaľto cesta nevedie. To je to najhoršie čo sa môže stať.
Jeden z mentorov, Semyon Bukach z Techstars v Bostone, Ti rozprával o vysokých nárokoch na zamestnancov v ich tech-akcelerátore. Na blogu si spomenul provokatívnu myšlienku, že priemerný slovenský CEO, vrátane riaditeľov bánk, by v Techstart mohol byť maximálne stážistom. Prečo?
Boston je podľa výskumu 4. najlepším miestom na svete, kde dokážete preraziť so svojím startupom. A Techstars, ktorý Semyon vedie, je TOP inkubátorom, ktorý to startupom umožní.
Rozprával mi o tom, že raz za ním prišiel jeden uchádzač s tým, že chce u nich robiť stážistu. Semyon mu na to odvetil, že to úplne nepôjde. Ich priemerný stážista má MBA, titul napríklad z Harvardu a založených niekoľko spoločností. Vyžadujú skutočné obrovské skúsenosti v obore.
Keď sa ale nad tým zamyslíme: Ako môžeme vybudovať obrovskú spoločnosť, keď nemáme v ľudí, ktorí to už dokázali?
Takže by si podľa jeho slov mal každý začínajúci podnikateľ vopred zistiť, čo už jeho mentor dokázal a až následne ho osloviť?
Áno, presne tak. Ak chcete vybudovať veľkú firmu, je potrebné si nechať radiť len od ľudí, ktorí už niečo za sebou majú. Musíte byť presvedčený o tom, že jeho rada bude dobrá aj o 10 rokov. Výsledky sa totiž nedostavia hneď. Inak riskujete, že to budú zahodené roky a vám ušla nejaká zaujímavá príležitosť.
Nápadov môžeme mať množstvo – ale súčasne vieme, že sa môžeme vydať len jednou cestou.
Na hľadaní a výbere mentora si preto dajte záležať. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že ich na Slovensku máme v rôznych inkubátoroch a coworkingoch dostatok.
