Silvia Dragan počas štrnástich rokov podnikania a zbierania skúseností a znalostí vybudovala koncept, ktorého prísľubom je harmonický zovňajšok a starostlivosť pre klientov doslova od hlavy až po špičky prstov na nohách.
Spoločnosť Fresh Lemon, s.r.o. prevádzkuje prvé holistické centrum Xoxo BODY & MIND, v ktorom klienti nájdu komplexné služby na pestovanie celkového vzhľadu. Tržby spoločnosti v roku 2012 dosiahli päťstopäťdesiattisíc eur. Salóny Xoxo nájdete v Bratislave, Trenčíne a Nitre a po ich návšteve určite aj vy zistíte, že ste krásni a cítite sa skvele.
Vždy som mala medzi činnosťami premosťovacie obdobie, počas ktorého som sa venovala dvom veciam naraz
Silvia vyštudovala hotelový manažment, v rámci ktorého absolvovala veľa praktických predmetov. „Hotelový manažment nebol len o náuke, ale človek pochopil celý kolobeh fungovania prevádzky.“ Napriek tomu strednú školu nemala rada a rodičom povedala, že na vysokú rozhodne nepôjde. „Som žena a chcela som mať deti v skorom veku. Nezdalo sa mi, že by som mohla stihnúť všetko naraz – dokončiť školu, mať deti, vybudovať si kariéru a zabezpečiť nejaký príjem. Vtedy mi otec povedal, že nájsť si dobré zamestnanie len so strednou školou je veľmi ťažké a mala by som teda premýšľať o podnikaní.“
Vo svojich devätnástich rokoch si hneď po strednej škole založila živnosť. Od rodičov zdedila starý Favorit a keďže mala veľmi rada filmy, otvorila si videopožičovňu na kolesách. „Videopožičovní už bolo veľa, hlavne vo väčších mestách. V dedinách bol po kazetách malý dopyt a otvoriť si tam videopožičovňu s kvalitným portfóliom by sa neoplatilo.“ Silvia však vynašla naozaj inovatívne riešenie. Inšpirovala sa autom Family frost, ktoré rozvážalo zmrzlinu a mrazené výrobky. „V roku 2000 som začala robiť rozvoz VHS kaziet po viacerých obciach. Vytvorila som si sieť dedín, v ktorých som videokazety rozvážala vždy v určitom čase. Pri zháňaní kaziet som prvýkrát zistila, ako vyzerá príjmový pokladničný doklad, ako by mala vyzerať faktúra, kedy môžete zložiť zálohu a podobné veci. Nemala som žiadne skúsenosti, ale jednoduché účtovníctvo som si viedla sama.“ Na začiatku mala nulový rozpočet a musela si zarobiť aspoň na pohonné hmoty do auta. Prvou veľkou investíciou bol tlakový reproduktor. „Táto práca mi vydržala asi rok, kým neprišla káblovka cez satelit. Potom si ľudia filmy nahrávali a sami navzájom požičiavali.“ Tento biznis sa pre Silviu skončil, ona však dokázala predvídať a byť o krok vpred.
Už popri požičovni jazdila s tým istým modrým Favoritom po domácnostiach a robila manikúru. „Mám veľmi rada ruky, pretože ich považujem za úžasný nástroj v ľudskej konverzácií. Keď som nejakému mužovi alebo žene spravila manikúru a videla som, ako sa z nej tešia, mala som obrovskú radosť. Klientky sa ku mne rady vracali, lebo videli, že ma to baví a že to nerobím len kvôli peniazom.“ Silvia si takto veľmi rýchlo vybudovala silnú a stabilnú klientelu. „Napredovala som úplne prirodzene. Najskôr som absolvovala kurz a robila som manikúru, ale zlepšovala som sa a začala som robiť školiteľku.“ Silvia postupne získala akreditáciu a aj sama začala organizovať kurzy. „Znamenalo to pre mňa veľký posun, pretože účasť na nich stála zhruba šesťtisíc korún. Začala som si prenajímať priestory, napríklad v hoteloch alebo v kultúrnych domoch, a už som nechodila za všetkými klientkami, ale niektoré chodili za mnou.“
Silvia pokračovala krok za krokom. Neustále sledovala potreby klientov a podľa toho rozširovala služby. „Bola som v priamom kontakte s klientkami, komunikovala som s nimi a vďaka tomu som poznala ich potreby. Rástla som postupným pridávaním služieb, no zásadným prelomom v podnikaní bolo zaradenie drahších, nadštandardných služieb, napríklad predlžovania vlasov. Ako prvá som získala výhradné zastúpenie na Slovensku v určitom type predlžovania vlasov. Dovtedy u nás nebolo žiadne. Už to nebolo len o drobných službách, ale aj o drahších položkách. Znamenalo to taký posun, akoby sme odrazu predávali inú komoditu.“ Prvý nechtový salón otvorila v roku 2001 v dome kultúry v Dúbravke. Bol určený klientkam, ktorým nevyhovovalo, aby Silvia prišla k nim domov, alebo nemali potrebné vybavenie.
„Klienti však pribúdali a postupne ma časová strata spôsobená cestovaním začala limitovať. Pracovala som sedem dní v týždni od pol ôsmej rána do desiatej večer, čiže kedykoľvek klientka chcela. Potrebovala som byť efektívnejšia a cestovanie som napokon úplne vylúčila. Asi po roku som sa už sťahovala do väčších priestorov v centre mesta. Zariadenie zo salóna v Dúbravke som predala a k starostlivosti o nechty som pridala starostlivosť o vlasy.“ Silvia stále sama robila manikúru a na starostlivosť o vlasy pribrala pracovníčku. Aby mohla ešte viac rozšíriť portfólio služieb, postavila v roku 2006 salón, na ktorý si zobrala čiastočný úver. Medzi služby pridala kozmetiku a pedikúru, no stále sama aktívne robila manikúru, aby dokázala pokrývať náklady. S každým nárastom služieb pribrala ďalšiu pracovníčku a takto podnikanie rástlo. Keď už nestíhala robiť manikúru, pretože musela manažovať prevádzku a stále dvíhať telefóny, zaujala v spoločnosti pozíciu recepčnej. „Po čase už toho bolo veľa, zamestnala som teda aj recepčnú a venujem sa len riadeniu spoločnosti.“
Rast podnikania si vyžaduje finančnú disciplínu a odriekanie
Ďalším prirodzeným krokom v raste spoločnosti bola expanzia do viacerých miest. Postupne pribudli prevádzky v Trenčíne, v Žiline a v Nitre. „Samozrejme, takýto rast už bol trochu hazard. Musela som si urobiť prieskum, aká je v meste cieľová skupina, jej kapacita a ekonomicky som sa musela nastaviť na to, že v menších mestách je dopyt nižší. Portfólio služieb v Bratislave som všeobecne preniesla do iných miest, ale na mieste sme ho postupne modifikovali a prispôsobovali podmienkam.“ Novým prevádzkam trvalo približne rok, kým sa dostali na zelené čísla. „Samozrejme, ten rok bolo potrebné, aby fungujúca prevádzka zarábala aj na tú novú. To, čo by som si mohla nechať a minúť, som teda investovala do ďalšieho rastu.
Začnite postupne a výdavky držte pri zemi.
Podnikateľ, ktorý otvára akúkoľvek prevádzku, by nemal počítať len so zriaďovacími nákladmi, ale mal by hľadieť jeden až dva roky dopredu na náklady spojené s dotovaním prevádzky, kým nepríde zlomový bod a nezačne zarábať. Ľudia väčšinou rátajú iba so založením spoločnosti, zaplatením prenájmu priestoru, zriadenia prevádzky a zariadenia, no málokto sa finančne pripraví na investovanie ďalších peňazí. Potom majú problém, že sa nevedia rozvíjať.“ Silvia dodnes všetky prostriedky investuje do ďalších prevádzok a do rozvoja, dokonca si ešte nekúpila ani vlastný byt alebo dom. „Nechcem pracovať s úvermi a používam vlastné prostriedky. Rast je síce pomalší, ale zase oveľa bezpečnejší. Najdôležitejšie pre mladých ľudí je, aby v čase medzi dvadsiatimi a štyridsiatimi rokmi, keď majú najviac sily, neinvestovali do priebežnej spotreby, ale do aktív. Hoci mnohí to nerobia. Ja som bola vždy zameraná na rozvoj. Keď zarobím peniaze, nejdem hneď na dovolenku. Možno na jeden deň, ale osemdesiat percent peňazí je potrebné odkladať, pretože inak podnikanie neporastie a bez rastu firma časom upadne.“
V Žiline to však nevyšlo a po troch rokoch čakania napokon prevádzku v roku 2012 zatvorila. „Nárast zastal i napriek tomu, že sme vyvíjali množstvo aktivít na zlepšenie. Napokon som sa rozhodla pre sťahovanie prevádzky a zariadenie som presunula do novootvoreného salónu v Bratislave.“ Pôvodne chcela expandovať na celé Slovensko, no narazila na problém, ktorý ju prinútil plán zmeniť. „Vychádzala som z parametrov Bratislavy, ale ostatné mestá nefungujú ako Bratislava. Niekde dokonca panuje mentalita, že žena je márnotratná, keď si vlasy nezafarbí doma ale v salóne, i keď na to má peniaze. Prevádzky, ktoré už mám rozbehnuté, som sa rozhodla aj tak otvoriť a ak pri niektorých uznám, že by ich bolo treba sťahovať, presuniem ich do Bratislavy.“ V budúcnosti sa chce v raste zamerať na Bratislavu a zahraničné veľké mestá, ako je Viedeň a Praha.
Predstavte si najhorší scenár a zrátajte si ekonomické riziko.
„Naučila som sa, že v tomto odbore je dôležité vyhľadávať miesta, ktoré sú verejnosti ľahko dostupné a frekventované. Netreba sa ulakomiť na nízky nájom. Netreba sa báť prevádzky otvoriť a ak nefungujú, zatvoriť ich. Podnikateľ len musí mať zrátané ekonomické riziko, ktoré by malo byť aj v prípade naplnenia negatívneho scenáru znesiteľné. To, že v podnikaní nastanú straty, je úplne bežný a normálny proces. Človek vníma, že o niečo prišiel, no nie je to celkom tak, pretože sa na druhej strane veľa naučil.“
Získala som ponaučenie, že aj v najťažších chvíľach sa na seba môžem spoľahnúť
Silvia sa dokázala rozumne vysporiadať aj s častým problémom v službách - s fluktuáciou. „Podnikateľ prijme zamestnanca, učí ho a investuje do neho, no niekedy, keď sa zamestnanec všetko naučí, zbalí sa a odíde s časťou klientely. Tento strašiak je však v podstate výmysel. Keď chce mať podnikateľ zamestnanca, musí počítať s tým, že raz odíde. A ak by do zamestnancov neinvestoval, nemal by kvalitných ľudí a firma by nenapredovala. Ak podnikateľ počíta s tým, že ľudia raz odídu, ale napriek tomu ich vzdeláva kvalitne, klienti si postupne zvyknú na značku a bude im jedno, ktorý zamestnanec tam je. Budú vedieť, že stále dostanú kvalitnú službu od kvalitných ľudí.“ Pre dosiahnutie rovnakej kvality odporúča mať manuály, ako ľudí čo najlepšie a najrýchlejšie zaučiť. „Máme svoje interné manuály pre chod prevádzky, pre spôsoby vytvárania služieb, cenotvorbu, hľadanie ľudí, ich vzdelávanie a tak ďalej.“ Silvia má dokonca stanovený postup aj pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú odísť a vyskúšať samostatné podnikanie.
Individualista si u nás nenájde miesto, aj keby bol najlepším odborníkom.
„Nedá sa udržiavať si ľudí nasilu. Máme preto dohodu, že odchádzajúci zamestnanec pred odchodom nerozpráva klientkam o interných záležitostiach spoločnosti a za to sa môže spoľahnúť, že keď sa po odchode bude nejaká klientka chcieť k nemu objednať, poskytneme jej kontakt. Funguje to perfektne a odchádzajúci zamestnanec má v budúcnosti možnosť vrátiť sa k nám, pretože podnikanie nie vždy vyjde.“
Najväčším omylom, ktorého sa dopustila, vraj bolo, že sa nezabezpečila kvalitnými zmluvami. „Najväčšia kríza prišla, keď mal salón už dve smeny, výbornú stabilitu klientov a vysoké obraty. Práve vtedy som ochorela a na pracovnom procese som sa nezúčastňovala asi dva mesiace. Nemohla som si nových ľudí vychovať, aby boli voči firme lojálni. Odrazu mi začali chodiť výpovede a niektorí zamestnanci dokonca len tak prestali chodiť do práce, neposlali výpoveď, nevrátili kľúče od prevádzky. Nahnevaní klienti mi volali, prečo je salón zatvorený a dá sa povedať, že vtedy salón takmer skrachoval.“ Silvii ostala iba tretina tímu a zo dňa na deň musela rýchlo najímať a zaúčať nových ľudí. „Stratili sme časť klientely a bola som demotivovaná vytvárať nové pracovné miesta. Chcela som sa vrátiť k tomu, že budem znovu všetko robiť sama ako na začiatku, ale otriasla som sa, vo veľkej miere vďaka pomoci sestry Edity.“ Našťastie trvalo len pol roka, kým Silvia so sestrou salón znovu postavili na nohy.
„Zdalo sa mi, že táto kríza bola to najhoršie, čo sa mi mohlo stať, ale napokon som salón dokázala znovu vybudovať. Odvtedy do tímu beriem len ľudí, ktorí svoju prácu nerobia iba pre mzdu, ale preto, lebo ju chcú robiť a robili by ju radi aj uprostred noci.“ Po získaní širokej databázy klientov a nadviazaní vzájomnej dôvery Silvia spustila marketing zameraný na rozvoj značky. „Začali sme komunikovať s médiami, využívať platené a neplatené reklamy, určite však nie drahé billboardy a podobne. Nespoliehala som sa na to, že vďaka reklame k nám príde nový klient, mojím cieľom skôr je, aby nás existujúce klientky videli na trhu a stretávali nás. Teda keď si napríklad otvoria časopis, nájdu tam náš salón. Všimla som si, že komunikácia s klientkami prostredníctvom emailov u nás nefunguje. Naše klientky preferujú sms správy - a to osobného charakteru. Chcem, aby náš salón bol technologicky najvyspelejší ako sieť, čiže ľudia, ktorí sa radi objednávajú cez internet, majú radi novinky a aplikácie, si u nás v budúcnosti prídu na svoje. Zisk, ktorý generujeme, momentálne investujeme do vytvorenia špeciálneho softvéru a ďalšieho rozvoja týmto smerom.“
Svoju firmu vnímajte ako živočícha, ktorý je závislý od vás. Neberte si prostriedky, z ktorých žije, k sebe domov
Silviinou víziou v budúcnosti je vytvorenie holistického, teda celistvého konceptu salónov, kde ženy a muži nájdu nielen starostlivosť, ale zároveň sa aj naučia efektívne sa o seba starať. „Dnes je starostlivosť o zovňajšok veľkým fenoménom a vzhľad zaváži aj pri získavaní práce, klientely a dôvery. Chceme rozvíjať holistický koncept a venovať sa osvete, ako efektívne míňať peniaze na svoju krásu, pretože toto ženy niekedy preháňajú. Pre všetky ženy, ktoré to zaujíma, preto robíme tematické stretnutia.“
Mladým podnikateľom Silvia odporúča byť nasledovateľom trhu. „V dnešnej dobe je trh obsadený už takmer v každom smere, čiže hľadať niečo nové je veľmi ťažké. Možno postačí aj kopírovať niečo, čo už funguje, a keď si vyberiete svoj segment, študujte tých lepších. V mojom odvetví je konkurencia hrozne veľká, pretože stačí malý vklad a každý si môže otvoriť vlastný salón. Mnohí sa ma pýtali, ako sa dokážem uživiť, keď sú stovky salónov krásy. Dôvodom je to, že málokto investuje do vzdelania a sleduje nové trendy, aby si priniesol klientov. Ľudia vyučení v odbore si väčšinou otvoria salón a držia sa len pri tom. Ja sa stále snažím byť o krok vpred. Sedemdesiat percent trendov zo zahraničia k nám dorazí o tri roky neskôr, takže to nie je také ťažké. Vyhľadávajte a vytvárajte synergie s ostatnými svojimi známymi a inými firmami, pretože môžu byť vašou konkurenčnou výhodou. K nám chodí mnoho žien, ktoré sa počas procedúry nudia, takže prijmú akúkoľvek informáciu, ktorú im dáme. Našla som v tom synergiu a snažím sa dávať im informácie, o ktorých si myslím, že im zlepšia život. Napríklad môžu čítať články o osobnom rozvoji, predstavujeme im koučov, trénerov a lekárov ohľadom výživy, pretože my síce budujeme vzhľad, ale pre spokojnosť človeka je dôležité aj vnútro. Ďalší synergický efekt som našla v pití kávy. Sponzoruje nás Cafe point, ktorých kávu si u nás klientky môžu vychutnať zdarma a môžu si ju u nás dokonca aj zakúpiť.“
Silvia v začiatkoch svojho podnikania robila veľa činností, ale vždy ich striedala postupne a mala prechodné obdobia, počas ktorých jednu činnosť ukončovala a druhú rozbiehala, ale zhruba pol roka ešte robila obe naraz. „Človek, ktorý rozbieha podnikanie, väčšinou musí ostať v zamestnaní, aby mal príjem a svoje podnikanie musí rozvíjať popri tom. Skončiť v zamestnaní môže, až keď firma začne zarábať. Väčšinou sa to inak nedá. Myslím si, že je dôležité začínať pomaly a spoznať proces vedúci k tomu, čo vytvárate. Keby som nevedela, ako sa pracuje s klientom, keby som nerobila recepčnú a sama neupratovala prevádzku, boli by moje odhady veľmi pokrivené a možno by som ďalšie smerovanie odhadla zle a skrachovala. Predovšetkým je potrebné ekonomicky sa držať úplne pri zemi. Pretože ak príjmy z aktív nasmerujete k pasívam a hneď ich pomíňate, nebudete mať z čoho ďalej generovať príjem. Musíte myslieť na to, že keď si vyrobíte korýtko prítoku peňazí, nemôžete zväčšiť ich odtok, pretože vám rieka postupne vyschne. Ale rovnako nemôžete to, čo zarobíte, vôbec nemíňať a neinvestovať. Vytvorte si približnú predstavu na jeden rok dopredu. Myslím si, že podnikateľ by mal v začiatkoch mať peniaze aspoň na ročný chod firmy, aj na uživenie seba samého.“
