Štefana Kassaya nemusíme čitateľom podnikajte.sk určite predstavovať. Výpočet jeho pozícií a funkcií je skutočne impozantný: predseda dozornej rady I.D.C. Holding a.s., podnikateľ, pedagóg, vedec, člen Európskej akadémie vied a umení či autor publikácií o podnikaní. O to sme boli radšej, keď napriek svojmu pracovnému vyťaženiu súhlasil s týmto rozhovorom.
Nielen o tom, ako si človek môže vypestovať osobnú aj profesijnú efektivitu, aký zmysel má pre neho podnikanie, alebo o prekonávaní výziev a prekážok v pracovnom živote, sme sa s ním porozprávali počas jeho pracovnej cesty na Islande.
Veľa ľudí Vás pozná ako úspešného slovenského podnikateľa, ktorý vybudoval firmu I.D.C Holding, a.s. Nie každý však vie, že ste značné úspechy dosiahli aj na poli vedeckom a akademickom – Vaša pentalógia Podnik a podnikanie bola preložená do 5 jazykov a aktívne pôsobíte tiež vo vedeckých radách vysokých škôl na Slovensku. Človeku tak určite napadne otázka, ako sa to dá vôbec stíhať. Vedeli by ste popísať svoj systém osobnej a profesijnej efektivity?
Každý jedinec má svoje vlastné potreby, vlastné priority a vôbec pohľad na život a jeho zmysel. Aktuálne som na pracovnej ceste v Reykjavíku, kde som sa dostal do názorového konfliktu s mojim oponentom, povedzme „vyššieho rangu“, ktorý mi tvrdil, že by som mal nechať svoje prísľuby tak a venovať sa sám sebe. Napríklad aj v tomto, alebo podobnom prípade, a každému, kto po mne žiada odpoveď na určité otázky i rozsiahlejšie interview, by som mal odpovedať nie! V takých prípadoch poviem otvorene, že o tom rozhodujem ja sám a žiadna rada, čo robiť a ako žiť inakšie, od iného človeka nemôže byť dosť dobrá, ak som si jednoznačne zvolil vlastnú cestu a desaťročia po nej kráčam v zhode s najbližším okolím.
Môj spôsob života a práce je založený na disciplíne. Čo prisľúbim, to splním. Uvedomujem si, že korektnosť v podnikaní je mimoriadne dôležitá a veľkou mierou sa zasluhuje o budovanie mena osobnosti a firmy, ktorú človek reprezentuje, či dokonca je jej vlastníkom. Neuznávam ľahtikárstvo, presadzujem etiku správania a dobré mravy. Poctivý prístup k spolupracovníkom i okoliu. Mám svoj systém, ktorý každý deň rešpektujem. Priznal som sa k detailom už pred rokmi, keď bola vydaná knižka Kassayov princíp. Je to jednoduchý systém - ako rozvrh vyučovacích hodín v škole. Celý týždeň je rozdelený na polhodinové segmenty, z ktorých každý má priradenú farbu podľa typu činnosti, podobne, ako sa označujú na rozvrhu vyučovanie hodiny. Podľa toho, ktorej činnosti vyhradím koľko polhodín počas dňa, vznikne farebná kombinácia, ktorú si človek časom zapamätá a usmerňuje si podľa toho svoje aktivity, vrátane porád a stretnutí.
Vaše osobné motto znie: Zmyslom života nie sú peniaze, ale to, čo človek vytvorí a čím prispeje spoločnému dielu. Čo znamená pojem spoločné dielo pre Vás?
Človek sám toho veľa nedokáže, musí sa spojiť s ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy. Tak je tomu aj v podnikaní, kde do procesov práce na rôznych stupňoch a podnikových hierarchiách vstupujú viaceré subjekty. Vždy sú to jedinci, podieľajúci sa na jednotlivostiach v rámci daných technológií, ktorí vlastne svojím presvedčením o potrebe robiť všetko poctivo, dobre a profesionálne vstupujú do výkonnostnej synergie.
Podieľajú sa tak na spoločne vytvorenom diele. Budujú a rozvíjajú korporáciu, ktorá dáva chlieb všetkým, ktorí sa na dosahovanom profite zúčastňujú. Tí sa tak podieľajú na spoločne vytvorených hodnotách, ktoré sa realizujú na príslušných trhoch, pri vzájomnej výmene či pri zhodnocovaní materiálnych, ale aj duševných produktov. Vďaka tomu dokážeme do našich pracovníkov investovať, podporovať ich vzdelávanie, ponúknuť im trinásty plat či bonusy v podobe zvýšeného rozpočtu do sociálneho fondu.
Počas svojho života ste prešli skutočne rôznorodými zamestnaniami: od sústružníka, konštruktéra či televízneho redaktora ste sa vďaka tvrdej práci vypracovali až na pozíciu predsedu dozornej rady v I.D.C. Holding, ktorého značky ako Sedita, Figaro, Verbena alebo Bombi pozná prakticky každý Slovák. Čo bolo pri Vašich podnikateľských začiatkoch vo vlastnej firme najťažšie a ako ste si vypracovali vlastnú metodiku riešenia výziev v unikátnom slovenskom prostredí?
Nikto nezodpovedá za svojich predkov, nikto nemôže urobiť niečo, k čomu ho nepredurčila konkrétna situácia a priestor existencie v čase jeho príchodu na svet. Mojím vzorom boli rodičia, ich nesmierna pracovitosť. Mal som dobrú výchovu a nevnímal som, že sme chudobní. Som presvedčený, že jednoduchá fyzická práca by nemala byť niečím menej, ako práca vysoko vzdelaných ľudí.
Od detstva som bol súťaživý typ, nič mi nebolo dosť dobré a všeličo som vylepšoval. Celkom nevedomky som sa vzdelával s baterkou pod perinou, kde som už ako malý školáčik hltal svetovú literatúru, obdivoval som schopnosti spisovateľov a komentátorov.
Tak akosi sa kopírovalo aj moje podvedomie, vnímané osobitosti života do skutočných záujmov a ich realizácia. Moja trasa života síce napredovala, ale cesty boli zarastené tŕňmi, ktoré spôsobovali boľavé pichnutia. Bol som iba robotník, zvlášť vzdelaný robotník, ktorý postupne menil svoj zovňajšok s rastom komunikačnej zručnosti a intelektuálneho potenciálu ako dôsledku neustáleho štúdia. Iba tak sa mohlo stať, že som sa zo sústružníka stal konštruktérom a autorom viacerých patentov, novinárom a vedcom s radom akademických titulov a vedeckých hodností. Lenže to všetko na úspech v podnikaní nestačilo.
Nielen v začiatkoch podnikania, ale dávno predtým, napriek mojej silnej potrebe samostatnosti, som si uvedomil, že v prvom rade človek sám v poli by asi nestačil na plnenie veľkých predsavzatí. Ak sú predsavzatia veľké, musia byť veľké aj osobné záväzky a musí byť v človeku zmysel pre povinnosť. A samozrejme, nevyhnutná je spolupráca s inými ľuďmi, ktorí majú ambície a guráž, ale aj s inými, ktorým postačí to, čo práve vedia a ktorí sa ochotne zapájajú do všetkého užitočného a nechajú sa viesť. Aj v tímovej práci za rozhodujúce v napredovaní považujem znalosti a ich systémovú implementáciu, vyústenie znalostí do konkrétnych produktov a rozličných podôb sofistikovaných procesov.
Počet zamestnancov I.D.C. Holding-u prekročil číslo tisíc, čo túto spoločnosť radí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Podľa akých kritérií si vyberáte svojich kľúčových spolupracovníkov a ako sa ich následne snažíte vo firme udržať a motivovať?
Vlastne to vyplýva z mojich predošlých výrokov. Kritériá sú jednoznačne dané. Požadujeme aktivitu, dobrý vzťah k práci. Komunikatívnosť, kooperatívnosť, nápaditosť a veľa iného, čo vždy závisí od toho, o akú profesiu či konkrétne pracovné miesto ide. Nároky sú bežné, avšak prijatým uchádzačom poskytujeme doškoľovania a prípravu na prácu v konkrétnych špecifických podmienkach našej korporácie.
Medzi hodnoty Vašej spoločnosti okrem iného patrí práca pre dlhodobú prosperitu spoločnosti a jednotlivca. Ako túto hodnotu vštepujete svojim zamestnancom?
Už na prijímacích pohovoroch považujem za správne opýtať sa uchádzača, prečo sa zaujíma o prácu práve v našom podniku. Ak niekto povie, že si chce dobre zarobiť a mať dosť voľna pre svoje záľuby, nebýva práve najlepším typom. Iní zase reagujú tak, že vedia o našej korporácii toho dosť a že chcú niečo v živote dosiahnuť a urobia všetko, aby obstáli aj v najväčšej konkurencii. Tí majú šancu, že sa dohodneme a nájdeme spoločnú reč. Pestujeme hrdosť na našu firmu a každé ocenenie našej práce, i ocenenia jednotlivcov k tejto hrdosti významne prispievajú. Viacerí vynikajúci reprezentanti našej firmy, manažéri a tiež radoví zamestnanci, sú nositeľmi Zlatej medaile IDC, ktorou firma oceňuje aj osobnosti, ktoré s firmou komunikujú, spolupracujú a prispievajú k šíreniu jej dobrého mena.
Vo fungovaní Vašej spoločnosti sa určite vyskytli ťažké situácie a výzvy, ktoré ste museli prekonať. Čo Vás v ťažkých časoch poháňalo dopredu?
Najmä v začiatkoch sme objavovali „mŕtvoly v skrini“, prekvapujúce zaťaženia z minulosti. Napríklad nadnormatívne, nepredajné súčiastky v skladoch, tony starých obalov, dokonca zariadenia časovo amortizované, ešte zakonzervované a kúpené, nikdy nepoužité. Čo s tým: veď aj ich likvidácia stála nemálo peňazí. Splácanie úverov a záväzkov voči Fondu národného majetku, a to pri neplatení za odobraný tovar, nové predpisy vyžadujúce veľké neplánované investície. Druhotná platobná neschopnosť doslova kvitla, rástli firmy, ktoré neplatili za tovar, obohacovali sa na úkor iných a poctivci krachovali.
Keď som istej novinárke v roku 1992 tvrdil, že podnikanie pre budúcnosť vidím v dodržiavaní etických princípov, vysmiala sa mi. Prešlo 25 rokov a naša korporácia bola pri príležitosti udeľovania veľkej ceny SOPK vyhlásená za spoločnosť rastúcu na poctivosti a etickom správaní sa v každom ohľade.
Mám pokračovať? Bolo a vždy je toho neúrekom. Napríklad len kurzové rozdiely oberú firmu šmahom ruky oproti predpokladanému profitu o milióny. Je toho akurát dosť, s čím sa treba v podnikaní popasovať. Čo nás poháňalo? Túžba preniknúť na svetové trhy, túžba patriť medzi najlepších, veľmi pomáhalo nielen presvedčenie v roli vlastníka, ale hlavne získanie spolupracovníkov, slušné správanie sa k ľuďom a korektnosť v dodržiavaní zmlúv a prísľubov.
Akými hodnotami by podľa Vášho názoru mal disponovať každý líder, ktorý sa snaží posunúť ďalej svoj tím alebo celú firmu?
Práve som to povedal. Ale prízvukujem aj inú vec! Podnik by nemal slúžiť iba na zvyšovanie komfortu či bohatstva jednotlivcov, dokonca ani vlastníkov či vrcholového manažmentu. Ale hlavne celému podniku, všetkým zamestnancom, aby mali z dosiahnutých výsledkov radosť, aby mali zaručenú vyššiu kultúru práce a zabezpečenie aj ich vlastných záujmov a potrieb, aby sa nemuseli báť, že zostanú na ulici bez opatery a zneužití. Preto podnik predstavuje korporačné snaženie sa a v zmysle korporatívnej kooperácie by sa mali prejavovať aj výnosy a profit pre každého zaangažovaného člena korporácie.
Množstvo mladých absolventov vysokých škôl síce zvažuje vlastné podnikanie, ale považuje ho oproti zamestnaniu s pravidelným platom za neistú alternatívu. Ako by ste týchto ľudí presvedčili, aby to skúsili na vlastnú päsť, hoci nemusia disponovať dostatočným kapitálom alebo vedomosťami pre riadenie vlastnej spoločnosti?
Toto je otázka možno nad moje sily, pretože dnes je postoj mladých ľudí k práci veľmi rozmanitý, ťažko identifikovateľný. Mnohí naberali skúsenosti v zahraničí, nazerajú na život pohľadom svetobežníkov a iní zase zbierajú akademické tituly a hrdia sa počtom diplomov nadobudnutých bez krytia vedomosťami. Nemajú žiadnu pracovnú skúsenosť a očakávajú za svoju prácu veľké peniaze. Frflú, sú večne nespokojní a rebelujú na každom kroku.
Na druhej strane poznám mladých ľudí, ktorí pochopili včas, že isté školy iba zdržujú človeka a skôr bránia jeho osobnostnému rozvoju diktovaním toho, čo je správne a čo nesprávne, vytvárajú skôr obraz zašlej minulosti bez štipky progresu. Úprimne povedané, každý by mal poznať mieru svojich schopností, ochotu dať ich do spoločného snaženia alebo naopak. Byť sám sebou a vybudovať si vlastnú firmu, čo však chce nájsť vlastnú cestu a dostatok odvahy dávkovanej na každý deň v roku, sviatky a víkendy nevynímajúc. Osobitnou kategóriou sú skupiny predstavujúce si prácu s vysokou dávkou slobody, bez príkazov a regúl, akoby bezproblémové podnikania na vlastnú päsť.
Vypestovali ste si nejaký zvyk, ktorý Vám pomohol stať sa lepším podnikateľom?
Áno, dodržiavanie denného režimu a včasné plnenie sľubov. Tiež si myslím, že podnikaniu veľa pomôže aj bývalá športová kariéra obyčajne sprevádzaná pevnou vôľou a zameraním sa na konkrétny cieľ.
V rozhovoroch, ktoré ste už poskytli som sa dočítal, že bez práce by ste nedokázali plnohodnotne fungovať a neustále si stanovujete nové ciele a výzvy. Na akých projektoch alebo nových publikáciách v súčasnosti pracujete?
So všetkým sa môžete zoznámiť na mojej web stránke (www.kassay.eu). Ale aspoň stručne. Za také dva mesiace v nakladateľstve SAV VEDA má byť publikovaná dvojjazyčná kniha Bližšie k človeku, každý druhý štvrtok v mesiaci už tretí rok prispievam svojím komentárom do Hospodárskych novín, venujem sa ekonomickej diplomacii, mám rozpracovanú knihu - akoby šieste pokračovanie pentalógie Podnik a podnikanie. Nateraz mám veľa práce s prípravou Medzinárodnej konferencie NEW EUROPE. A to všetko mi nesmie brániť v tom, aby som sa nevenoval ďalšiemu rozvoju korporácie I.D.C. Holding, a.s.
