Môže si podnikateľ stanoviť najnižšiu sumu, za ktorú u neho smú zákazníci nakúpiť? Čo hovorí legislatíva?
Niektorí prevádzkovatelia e-shopov na svojich webových stránkach uvádzajú, že objednávku možno vykonať len pri nákupe za stanovenú minimálnu sumu (napríklad 10 eur). Dôvodom môžu byť náklady spojené s prevádzkou obchodu a zasielaním tovaru či jeho skladovaním. Špecificky môže ísť o obchody, ktoré sú skôr zamerané na osobný predaj v kamenných prevádzkach a prevádzku e-shopu majú len ako doplnok, nie ako hlavný predajný kanál. Kedysi však legislatíva takýto krok zakazovala. Ako je to dnes?
Stanoviť minimálnu hodnotu nákupu zakázané nie je, pozor na súvisiace povinnosti
Ako pre Podnikajte.sk uviedla Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ak si v minulosti predávajúci určil ako podmienku predaja výrobkov alebo poskytnutia služieb minimálnu výšku hodnoty objednávky, išlo o porušenie zákazu predávajúceho odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý mal vystavený alebo inak pripravený na predaj. Prípadne išlo o porušenie zákazu odmietnuť poskytnutie služby, ktorá bola v jeho prevádzkových možnostiach, resp. porušenie zákazu viazať predaj výrobku/poskytnutie služby na predaj iného výrobku/poskytnutie inej služby. Stanovoval to zákon č. 250/2007 Z. z. Ten však bol účinný len do 30.6.2024.
V súčasnosti platí, že ak si obchodník určí minimálnu výšku hodnoty objednávky, nekoná v rozpore so súčasne účinnou legislatívou. V tejto súvislosti platí zmluvná voľnosť zmluvných strán. „Zároveň je však dôležité, aby bol spotrebiteľ o minimálnej výške hodnoty objednávky jasne a zrozumiteľne informovaný na začiatku objednávky. Poskytnutie tejto informácie iba vo všeobecných obchodných podmienkach nie je postačujúce. Rovnako nie je postačujúce, ak je spotrebiteľ o tejto skutočnosti informovaný až v nákupnom košíku alebo na konci objednávky pri jej sumarizácii, kedy spotrebiteľovi nie je umožnené uskutočniť objednávku nedosahujúcu obchodníkom určenú sumu,“ upozorňuje SOI.
V prípade, že by nastal opak, a spotrebiteľ by o minimálnej výške hodnoty objednávky vopred jasne a zrozumiteľne informovaný, mohlo by ísť podľa zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinný od 1.7.2024) o nekalú obchodnú praktiku, konkrétne klamlivé opomenutie. „Súčasne môže ísť podľa zákona č. 108/2024 Z. z. o nedodržanie povinnosti obchodníka zabezpečiť najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom označenie online rozhrania jasnými a čitateľnými informáciami o prípadných obmedzeniach dodávky alebo poskytnutia produktu a informáciami o spôsoboch platby, ktoré spotrebiteľ môže použiť na úhradu ceny,“ vysvetľuje ďalej inšpekcia a dodáva, že za „obmedzenia dodávky alebo poskytnutia produktu“ v zmysle uvedeného, by bolo podľa SOI možné považovať aj stanovenie minimálnej alebo maximálnej hodnoty objednávky.
Z uvedeného vyplýva, že ak obchodník stanoví minimálnu sumu za online objednávku, zákon neporušuje. Avšak, musí o tejto skutočnosti jasne a viditeľne informovať, napríklad priamo na domovskej stránke e-shopu.
Minimálna hodnota nákupu v kamenných prevádzkach
So stanovením minimálnej sumy nákupu sa možno stretnúť aj v kamenných obchodoch. Deje sa tak často pri bezhotovostných platbách. Nakoľko obchodníci za platby kartou platia poplatky, ktoré sa vedia mesačne vyšplhať aj na stovky eur, kompenzujú si to stanovením minimálnej hodnoty nákupu. Legislatíva im to totiž nezakazuje – na rozdiel od spoplatnenia takejto platobnej metódy (pripočítanie istej sumy k výslednej cene nákupu len z dôvodu použitia karty). S takou možnosťou zákon problém má (neplatí v prípade B2B trhu). Podrobnosti o tejto problematike približujeme v článku Poplatok za platbu kartou: môže sa účtovať zákazníkom?
Podnikatelia ale musia počítať s tým, že budú povinní prijímať bezhotovostné platby. Ak tak neurobia cez platobný terminál, umožniť budú musieť tzv. QR platbu. O čo ide, sa dočítate v článku Nový zákon o evidencii tržieb: návrh.