Prvá fáza zavedenia uhlíkového cla začala 1. októbra 2023. Dovozcovia z tretích krajín majú nové povinnosti, čakajú ich aj poplatky. O čo ide a aký dopad má novinka na firmy v EÚ?
Od Parížskej dohody k uhlíkovému clu
Európska únia sa chce do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. V roku 2020 bola preto prijatá Európska zelená dohoda, ktorá je plánom daňových a nedaňových politických opatrení určených na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa. EÚ pripravila sériu legislatívnych návrhov, ktoré majú urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov a zosúladiť politiky v oblasti klímy, dopravy, využívania pôdy, energetiky a zdaňovania.
Jedným z opatrení je aj reforma systému emisných povoleniek - zahŕňa ich rozšírenie na nové sektory ekonomiky či postupné obmedzovanie bezplatne poskytovaných povoleniek až na nulu. Reforma však priamo súvisí s ďalším opatrením, a to mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), známejším pod názvom „uhlíkové clo“.
Čo je uhlíkové clo?
Uhlíkové clo má zabrániť tomu, aby bola snaha EÚ o znižovanie emisií ohrozená premiestnením výroby mimo úniu alebo dovozom produktov z tretích krajín, pri výrobe ktorých sú vyššie emisie uhlíka. K tejto situácii by totiž mohlo dôjsť práve z dôvodu reformy systému obchodovania s emisiami, kedy možno predpokladať, že vyššie náklady pri produkcii v rámci EÚ „vyženú“ podnikateľov do štátov s menej prísnymi ekologickými normami. Nový nástroj je preto postavený na princípe platenia poplatku aj za uhlík, ktorý je obsiahnutý v dovezenom tovare z tretích krajín.
Úlohou uhlíkového cla je podnietiť výrobcov mimo EÚ, aby zavádzali ekologickejšie výrobné metódy. Nové pravidlá sa pritom budú týkať konkrétne týchto dovážaných produktov:
- cementu,
- elektrickej energie,
- hnojív,
- hliníka,
- železa,
- ocele,
- vodíka,
- vstupných materiálov potrebných na ich výrobu,
- následné výrobky, napríklad skrutky zo železa/ocele.
Uhlíkové clo sa vzťahuje na dovoz tovarov z krajín mimo EÚ, s výnimkou krajín, ktoré sa zúčastňujú na systéme emisných povoleniek alebo sú naň napojené (v súčasnosti napríklad Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko). Po zavedení uhlíkového cla plánuje Komisia EÚ rozšíriť rozsah pôsobnosti na všetky odvetvia, ktoré podliehajú obchodovaniu s emisiami v únii, a to do roku 2030.
Prechodná fáza a kľúčové dátumy
Zavedenie uhlíkového cla začína prechodným obdobím, od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025, počas ktorého budú dotknuté firmy (dovozcovia z tretích krajín) podliehať ohlasovacej povinnosti bez potreby platiť akékoľvek poplatky. Počas tohto obdobia musia dovozcovia každý štvrťrok predkladať Komisii správu obsahujúcu informácie o tovare dovezenom za dané tri mesiace. Ako uvádza Finančná správa SR na svojej webovej stránke, sú povinní tak urobiť najneskôr mesiac po skončení uvedeného štvrťroka. Správa bude obsahovať:
- celkové množstvo každého druhu tovaru (v Mwh pri elektrine, v tonách pri ostatných výrobkoch) špecifikované za každé zariadenie vyrábajúce tovar v krajine pôvodu,
- skutočné celkové viazané emisie v tonách CO2e (ekvivalent oxidu uhličitého – používa sa na porovnanie vplyvu skleníkových plynov na životné prostredie, resp. na zmenu klímy) na Mwh elektriny alebo CO2e na tonu každého druhu tovaru,
- celkové nepriame emisie,
- cenu uhlíka splatnú v krajine pôvodu v prípade viazaných emisií v dovezenom tovare.
Dovozcovia teda budú musieť podať štvrťročné vyhlásenia o ich emisiách prvýkrát do 31. januára 2024 za štvrtý kvartál roka 2023.
Počas prvého roka implementácie budú mať spoločnosti na ktoré sa vzťahuje uhlíkové clo (bez ohľadu na veľkosť či objem výroby) na výber z troch spôsobov podávania správ do prechodného registra CBAM pod správou Európskej komisie:
- úplné podávanie správ podľa novej metodiky (metóda EÚ);
- podávanie správ na základe rovnocenných vnútroštátnych systémov tretích krajín;
- podávanie správ na základe referenčných hodnôt.
Aktualizácia k 9.2.2024: Informačný systém používajúci „Prechodný register CBAM“, prostredníctvom ktorého je potrebné predkladať oznamovacie povinnosti, spustila Európska komisia a je plne funkčný od 4. januára 2024. Prechodný register CBAM spravuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Žiadosť o prístup do tohto registra je potrebné zaslať elektronicky - presný postup je uvedený na internetovom portáli rezortu životného prostredia.
Od 1. januára 2025 sa bude akceptovať už len metóda EÚ
Po spustení finálnej podoby uhlíkového cla (1. januára 2026), budú musieť dovozcovia každoročne nahlasovať množstvo tovaru dovezeného do EÚ za predchádzajúci rok a v ňom obsiahnuté emisie uhlíka. Dovozcovia z krajín mimo EÚ si budú musieť tiež zaobstarať uhlíkové certifikáty (povolenky) za takú cenu, ktorá bude zodpovedať cene uhlíka, ktorú budú platiť výrobcovia v Európskej únii. Zodpovedajúci počet zaplatených povoleniek potom odovzdajú spolu so spomínanou správou.
Ako bude uhlíkové clo fungovať od 1. 1. 2026?
Od 1. januára 2026 budú môcť do Európskej únie dovážať tovar, na ktorý sa vzťahuje systém CBAM, len osoby, ktoré sú oficiálne registrované ako „deklaranti". Deklarant je ten, kto podáva rôzne druhy colných vyhlásení, napríklad na dočasné skladovanie, dovoz, vývoz a ďalšie. Osoba, ktorá podáva takéto vyhlásenia, môže konať za seba alebo za niekoho iného. Colné orgány EÚ budú monitorovať tovar a neumožnia dovoz tovaru podliehajúcemu uhlíkovému clu neregistrovanými deklarantmi. Tí, ktorí chcú byť registrovaní, môžu žiadať o povolenie od 1. januára 2025.
Ak ide o dovozcu, ktorý síce vyrába mimo EÚ, no má pobočku v únii, musí žiadať o štatút oprávneného deklaranta priamo, a to prostredníctvom elektronickej databázy - registra CBAM, ktorý vytvorí Európska komisia. Ten bude obsahovať informácie o všetkých oprávnených deklarantoch. Príslušný členský štát, v ktorom sa colné vyhlásenie podá, zaregistruje danú osobu v tomto registri.
Firmy podnikajúce a sídliace mimo EÚ nebudú môcť žiadať o štatút deklaranta a predkladať potrebnú dokumentáciu priamo. Budú si v únii musieť nájsť sprostredkovateľa, ktorý bude formou zastúpenia podávať dovozné colné vyhlásenie a aj ročné colné vyhlásenie CBAM. Hoci nariadenie umožňuje, aby ho sprostredkovatelia podali v mene spoločností z tretích krajín, v praxi to nebudú možno ochotní robiť, pretože by boli plne zodpovední za vyhlásenie danej firmy. Z tohto dôvodu bude na výrobcov z krajín mimo EÚ, ktorých sa uhlíkové clo týka, vyvinutý tlak, aby prehodnotili svoj dovozný proces a v prípade potreby zriadili pobočku v EÚ, ktorá by vystupovala ako deklarant.
Každoročne do 31. mája (prvýkrát v roku 2027 za rok 2026) bude každý oprávnený deklarant povinný použiť register CBAM na predloženie vyhlásenia o emisiách za predchádzajúci kalendárny rok. Oprávnený deklarant môže vo vyhlásení požiadať aj o zníženie počtu uhlíkových povoleniek, ktoré má odovzdať (de facto o zníženie kompenzačného poplatku, ktorý má zaplatiť), aby sa zohľadnila cena uhlíka zaplatená v krajine pôvodu za deklarované emisie. V praxi to znamená, že ak firma pôsobí v krajine mimo EÚ, kde fungujú podobné systémy ako je náš systém obchodovania s emisnými povolenkami, a zaplatí za vyprodukované emisie pri výrobe komodít podliehajúcich uhlíkovému clu (oceľ, cement, hliník a pod.) už v krajine pôvodu, môže žiadať o zľavu/zníženie počtu uhlíkových povoleniek v EÚ.
Dovozcovia budú nakupovať uhlíkové povolenky, časť im môže byť „odpustená“
Od 1.1.2026 budú dovozcovia povinní počas roka zabezpečiť dostatočné množstvo emisných povoleniek na dovezené emisie v ich tovaroch a v rámci ročnej deklarácie CBAM sa bude porovnávať množstvo dovezených emisií vo výrobkoch s počtom a hodnotou získaných emisných povoleniek. Ak dovozca nezabezpečí dostatok povoleniek (nepokryje množstvo vyprodukovaných emisií adekvátnym množstvom povoleniek), budú mu uložené finančné sankcie.
Aby sa ale nestalo, že sa situácia otočí a výrobcovia z tretích krajín budú v nevýhode oproti európskym výrobcom, únia urobí ústupok. Kým v EÚ funguje systém poskytovania bezplatných povoleniek (ktorých bude čoraz menej a v roku 2034 by nemali byť vydávané vôbec), bude sa uhlíkové clo vzťahovať len na časť emisií, na ktorú by sa nevzťahovalo poskytnutie bezplatných povoleniek v rámci systému obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS).
Príklad prideľovania bezplatných povoleniek a výnimky pre firmy z tretích krajín
Sú dve oceliarne – slovenský výrobca ocele v Košiciach a čínsky v Pekingu. Obe oceliarne vyprodukujú 100 ton emisií za rok, za čo musia adekvátne zaplatiť (prostredníctvom povoleniek). Pre jednoduchší výpočet, jedna povolenka v rámci EU ETS stojí 100 eur a obsiahne 1 tonu CO2. Slovenská firma preto musí zaplatiť 10 000 eur za svojich 100 ton CO2. Avšak, aby svoju výrobu nepresunula mimo úniu, Komisia jej poskytne 40 bezplatných povoleniek (v hodnote 4 000 eur), vďaka čomu si slovenský výrobca musí zakúpiť už len 60 a zaplatiť tak 6 000 eur.
Čínska oceliareň zaplatí v rámci svojho domáceho systému obchodovania s emisiami 6 000 eur, čo vydokladuje do registra CBAM. Avšak, povolenky v hodnote zvyšných 4 000 eur si kupovať nemusí, skrátka sa jej tento poplatok „odpustí“ ako akýsi ekvivalent k bezplatným povolenkám, ktoré dostávajú výrobcovia v únii.
V praxi výrobcov/dovozcov tovarov, ktorých sa týka uhlíkové clo, čakajú 3 základné kroky:
- Stanovenie priamych a nepriamych emisií uhlíka obsiahnutých v dovážanom tovare spadajúceho pod uhlíkové clo.
- Získanie povoleniek CBAM pre dovezené emisie uhlíka od príslušného orgánu.
- Vypracovanie a predloženie ročného prehlásenia o emisiách za tovar dovezený v predchádzajúcom kalendárnom roku a súvisiace emisie (termín na predloženie do 31. mája nasledujúceho roka), vrátane porovnania dovezených emisií CO2e s emisnými povolenkami získanými počas roku (napr. pri výrobe 2 ton ocele musia uviesť, koľko ton CO2 vyprodukovali a koľko povoleniek za ne nakúpili, teda či ich nakúpili v dostatočnej hodnote).
Čo znamená uhlíkové clo pre podnikanie?
Firmy, na ktoré sa uhlíkové clo vzťahuje, by nemali prípravy na nadchádzajúce zmeny odkladať, nakoľko prechodné obdobie smernice, ktorá zavádza reformu systému obchodovania s emisiami, začalo plynúť už 1. októbra 2023. Splnenie oznamovacích povinností je pre firmy jednou z prioritných úloh, keďže je to ich zákonnou povinnosťou. Dôsledná príprava im môže pomôcť minimalizovať narušenie svojho biznis modelu a zvýšenie nákladov počas prechodného obdobia. Už samotná prechodná fáza bude totiž pre mnohé spoločnosti výzvou, napríklad aj preto, že mnohým chýbajú potrebné IT riešenia na zaznamenávanie a určovanie emisií oxidu uhličitého.
Mnohé firmy (ktorých sa uhlíkové clo týka) sídliace v EÚ budú sledovať emisnú výkonnosť svojho dodávateľa, existuje však riziko, že len málo z nich bude vedieť, v ktorej krajine vznikli skutočné emisie súvisiace s výrobou dovážaného tovaru. Spoločnosti, ktoré kupujú produkty ako cement, hliník alebo hnojivá z tretích krajín, takmer určite čakajú zvýšené náklady. Dôvodom bude, že výrobcovia v niektorých tretích krajinách neplatia za vyprodukované emisie počas výroby. Navyše budú zahrnuté aj emisie z prepravy zakúpených produktov do EÚ. Pre európskych odberateľov tak bude témou aj to, či nie je výhodnejšie kúpiť oceľ napríklad zo Srbska ako z Ázie.
Ideálnym riešením pre firmy, ktoré dovážajú tovar z tretích krajín, je, aby zistili, odkiaľ pochádza nielen samotný výrobok, ale aj jeho súčasti (komponenty). To im umožní prehodnotiť svoj dodávateľský reťazec, náklady a uhlíkové faktory, a zabezpečiť, aby ich cenový model bol odolný voči zmenám – aby sa výrobcovi v EÚ nestalo, že pre zavedenie uhlíkového cla mu výrazne stúpnu náklady pri dovoze komponentov od rôznych výrobcov z rôznych krajín, čo by sa odrazilo aj na finálnej cene jeho výrobkov.
Ako uvádza Ministerstvo financií SR na svojej webovej stránke, medzi krajiny, ktoré budú najviac ovplyvnené uhlíkovým clom, patrí Rusko, Turecko, Ukrajina, India a Čína. V rámci EÚ bude s najväčšou pravdepodobnosťou pociťovať vplyv na svoj dovoz produktov podliehajúcich uhlíkovému clu Bulharsko a Grécko, aj keď tento dovoz predstavuje malý podiel na HDP. Na základe odhadov Európskej komisie sa odhaduje príjem z uhlíkového cla do rozpočtu EÚ počas rokov 2026 - 2030 vo výške 0,5 mld. eur ročne.
Uhlíkové clo čelí veľkej kritike
Wolfgang Große Entrup, šéf nemeckého združenia chemického priemyslu VCI, na sociálnej sieti LinkedIn uviedol, že: „Byrokratické šialenstvo spôsobené CBAM je neuveriteľné,“ a dodal, že je potrebné upozorniť na nový nástroj ochrany klímy EÚ, pričom vyzval európskych a nemeckých politikov, aby sa „prebudili" a uvedomili si dopady tejto politiky.
Zväz nemeckého priemyslu (BDI) na svojej webovej stránke uviedlo, že uhlíkové clo by malo byť poslednou možnosťou. Spoločnosť Deloitte navyše vo svojom prieskume, zverejnenom na webovej stránke, na vzorke 700 spoločností zistila, že: „60 % osôb s rozhodovacími právomocami v spoločnostiach, ktoré dovážajú príslušné výrobky z krajín mimo EÚ, nie je oboznámených s CBAM."
Uhlíkové clo si v legislatívnom procese EÚ vyslúžil kritiku aj od niektorých členských štátov. Najmä Dánsko a Holandsko sa vyjadrili, že takáto politika bude viesť k negatívnemu spätnému vplyvu v dôsledku jej potenciálneho vnímania ako protekcionistického opatrenia.
Obavy v súvislosti s uhlíkovým clom zaznievali aj zo strany Svetovej obchodnej organizácie (WTO). CBAM totiž, ako každá obchodná politika, musí byť v súlade s pravidlami stanovenými vo Všeobecnej dohode WTO o clách a obchode (GATT). Najviac debatovaným je predovšetkým súlad uhlíkového cla so zásadou „nediskriminácie“ WTO. Výhrady má napríklad India, ktorá považuje uhlíkové clo za diskriminačné a za obchodnú prekážku.
