Možnosť opravy budú musieť podnikatelia poskytnúť aj po uplynutí záručnej doby. Môžu si za túto službu účtovať poplatok? Koho sa to (ne)bude týkať? Podrobnosti o novinke aj termíny.
Európska únia sa púšťa do boja proti plytvaniu a predčasnému vyraďovaniu tovarov. Nová smernica o práve na opravu má podporiť obehové hospodárstvo tým, že spotrebiteľom uľahčí opravu výrobkov namiesto ich výmeny. Výrobcovia budú povinní poskytovať opravárenské služby aj po uplynutí zákonnej záruky, spotrebitelia získajú viac možností a práv pri údržbe a oprave zakúpených produktov. Prečítajte si, ako táto legislatíva ovplyvní podnikateľov a aké budú jej praktické dôsledky.
Čo prináša smernica o práve na opravu?
Smernica o práve na opravu je súčasťou úsilia EÚ o prechod na obehové hospodárstvo a napĺňanie cieľov stanovených v jej Zelenej dohode. Legislatíva si kladie za cieľ obmedziť predčasnú likvidáciu tovarov a povzbudiť spotrebiteľov, aby uprednostnili opravu pred výmenou. Zodpovedné budú najmä firmy, ktoré budú musieť ponúkať možnosti opravy aj po uplynutí zákonnej záručnej doby. Doteraz sa zákonná povinnosť opraviť alebo vymeniť tovar končila uplynutím záručnej doby, t. j. zvyčajne po dvoch rokoch. Opravy by sa však v budúcnosti mali stať pre spotrebiteľov atraktívnejšie. Cieľom smernice je, aby sa oprava výrobkov stala skutočnou a atraktívnou alternatívou kúpy nového výrobku.
Na úvod je však dôležité dodať, že oprava je právom spotrebiteľa, ktoré sa musí uplatniť, aby ho bolo možné splniť. To znamená, že spotrebiteľ musí byť ten, kto začne tento proces oslovením výrobcu/predajcu a posúdi svoje možnosti – teda, či sa mu oplatí opraviť pôvodný výrobok, alebo možno s nízkou investíciou navyše môže mať nový kus (napríklad, ak oprava pokazeného vysávača má stáť 40 eur, no podobný alebo rovnaký nový kus možno kúpiť za 50 eur, je na každom spotrebiteľovi, pre ktorú možnosť sa rozhodne).
Akých výrobkov sa bude právo na opravu týkať?
Skôr než sa dostaneme k samotným povinnostiam, ktoré podnikateľom z novej smernice vyplynú, je dôležité si povedať, na aké produkty sa bude uplatňovať.
Rozsah pôsobnosti je obmedzený na tovar zakúpený spotrebiteľmi a na výrobky, na ktoré sa už vzťahujú požiadavky na opraviteľnosť podľa právnych predpisov EÚ. Ide o:
- práčky;
- sušičky bielizne;
- umývačky riadu;
- chladiace zariadenia;
- elektronické displeje;
- zváracie stroje;
- vysávače;
- servery;
- mobilné telefóny;
- bezdrôtové telefóny;
- tablety a
- batérie ľahkých dopravných prostriedkov (ako sú e-bicykle a e-kolobežky).
Európska Komisia však môže tento zoznam do budúcna rozširovať. Smernica sa nebude vzťahovať na predaj tovaru medzi podnikmi (v rámci B2B trhu) ani na priemyselný tovar.
Povinnosti podnikateľov vyplývajúce zo smernice o práve na opravu
Ako spomíname v úvode, hlavným vykonávateľom tejto smernice budú výrobcovia vyššie uvedených produktov, na ktoré sa legislatíva vzťahuje. Zoznam požiadaviek na firmy je pomerne dlhý. Šestica najzásadnejších opatrení, ktoré na podnikateľov čakajú je nasledovná:
- Možnosti opravy nad rámec zákonnej záruky
- Uprednostňovanie opravy
- Poskytnutie náhrady
- Predĺžená zákonná záruka
- Zvýšená transparentnosť
- Návody a dostupnosť náhradných dielov
Možnosti opravy nad rámec zákonnej záruky
V prípade produktov, ktoré sa podľa práva EÚ považujú za technicky opraviteľné, musia podnikatelia ponúkať možnosti opravy aj po uplynutí dvojročnej zákonnej záručnej doby. Pri plnení týchto povinností sa môžu spoľahnúť na poskytovateľov opráv tretích strán, ale musia zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k včasným a nákladovo efektívnym opravárenským službám.
Uprednostňovanie opravy
Výrobcovia budú musieť uprednostniť opravu pred výmenou v rámci zákonnej záručnej lehoty, ak budú náklady na opravu lacnejšie alebo rovnaké ako náklady na výmenu výrobku. Zároveň výrobcovia nesmú odmietnuť opravu tovaru z dôvodu, že tovar opravila tretia osoba. Mimo zákonnej záruky nemusia byť opravy bezplatné. Podnikateľ si za túto službu môže účtovať poplatok, avšak náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi, musia byť primerané a spotrebiteľ o nich musí byť vopred informovaný.
Poskytnutie náhrady
Náhradné zariadenia by mali byť ponúknuté na zapožičanie počas trvania opravy bezplatne alebo za poplatok. Ak sa zariadenie ukáže ako neopraviteľné, spotrebitelia si môžu ako alternatívu vybrať repasovaný prístroj.
Predĺžená zákonná záruka
Ak je výrobok opravený v rámci dvojročnej zákonnej záručnej doby, táto záruka sa automaticky predlžuje na minimálne 12 mesiacov od momentu, kedy je výrobok uznaný za vyhovujúci. Predajcovia musia informovať spotrebiteľov o predĺžení záruky skôr, ako sa rozhodnú medzi opravou alebo výmenou.
Zvýšená transparentnosť
Firmy musia informovať spotrebiteľov o ich právach na opravu a poskytovať transparentné informácie o možnostiach opravy vrátane nákladov a dostupnosti náhradných dielov. Tieto informácie musia byť jasné, ľahko dostupné a bezplatné.
Návody a dostupnosť náhradných dielov
Výrobcovia musia zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov za primerané ceny, ako aj poskytnúť všetky príslušné návody na opravu a podrobnosti spotrebiteľom aj odborníkom na opravy.
Tieto povinnosti však nie sú jediné a smernica prináša celý rad ďalších opatrení.
Ďalšie opatrenia na podporu opráv namiesto výmeny
Zmeniť súčasné spotrebiteľské návyky a obchodné postupy tak, aby sa vytvorila kultúra opráv, nie je jednoduché, preto nová smernica obsahuje niekoľko opatrení na ďalšiu motiváciu k prechodu:
- Zavedenie európskeho formulára informácií o oprave, ktorý budú môcť spotrebitelia požadovať od každého opravára, resp. predajcu daného tovaru (zákazník vždy žiada o opravu spoločnosť, kde tovar zakúpil). Bude obsahovať základné informácie o ich opravárenských službách, ako sú náklady, časový rámec, servisné podmienky a ďalšie podrobnosti, ktoré spotrebiteľom uľahčia porovnanie ponúk opráv.
- Zavedenie európskej normy kvality pre opravárenské služby pomôže spotrebiteľom identifikovať poskytovateľov opravárenských služieb, ktorí dodržiavajú vyššie normy kvality. Každý opravár, ktorý bude ochotný splniť minimálne požiadavky na kvalitu, časový rámec servisu a dostupnosť výrobkov, bude napríklad oprávnený získať označenie „jednoduchá oprava.“
- Vytvorenie európskej online platformy na vyhľadávanie opravárov, ktorá pomôže spotrebiteľom nájsť miestne opravovne, predajcov repasovaného tovaru a iné iniciatívy v oblasti opráv s filtrovaním ich výberu podľa lokality a noriem kvality.
- Povinnosť všetkých členských štátov zaviesť aspoň jedno politické opatrenie zamerané na podporu opravy namiesto výmeny, či už ide o informačnú kampaň, zníženie DPH na opravárenské služby alebo inú iniciatívu podľa vlastného výberu.
Povinnosti vyplývajúce zo smernice sa v prvom rade vzťahujú na výrobcu výrobku. Ak má výrobca sídlo mimo EÚ, povinnosti výrobcu musí plniť jeho splnomocnený zástupca v EÚ. Ak neexistuje žiadny splnomocnený zástupca, povinnosť má dovozca. Pokiaľ neexistuje dovozca, všetky povinnosti výrobcu musí plniť priamo distribútor.
Kedy sa začne smernica uplatňovať?
Smernica nadobudla účinnosť koncom júla 2024 a začne sa uplatňovať na kúpne zmluvy uzavreté po 31. júli 2026. EÚ má potom čas do júla 2027 na zavedenie online platformy, ktorá pomôže zefektívniť prístup spotrebiteľov k opravárenským službám, a do júla 2029 by mali byť členské štáty pripravené zaviesť opatrenia podporujúce opravy namiesto výmeny, napríklad vo forme poukazov na opravu, fondov na podporu opráv alebo podpory miestnych iniciatív v oblasti opráv. Takéto opatrenia môžu byť podporované z fondov EÚ, ako je to už v niektorých členských štátoch.
Je však dôležité povedať, že ide o smernicu, čo znamená, že členské štáty ju musia preniesť do svojho právneho poriadku - musí sa napísať zákon, ktorý schváli slovenský parlament. Preto je nateraz nejasné, akú presnú podobu bude mať táto smernica v slovenskom právnom poriadku a ťažké je odhadnúť aj niektoré dôsledky pre podnikateľov. Napríklad, akú formu stimulov na podporu opravy tovaru si vláda zvolí alebo, či okrem povinností, ktoré vyplývajú z európskej smernice, vláda nedoplní pre podnikateľov niečo nad rámec (tzv. goldplating).
Prepojenosť smernice s inými legislatívami
Smernicu o práve na opravu je nevyhnutné vnímať v kontexte, pretože je prepojená s viacerými existujúcimi právnymi predpismi EÚ, napríklad smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov, ktorá podporuje ochranu spotrebiteľa, ako aj udržateľný dizajn a spotreba výrobkov. V tabuľke prinášame zhrnutie toho, ako smernica o práve na opravu súvisí s niektorými kľúčovými politikami v rámci legislatívneho rámca EÚ:
| Politika EÚ | Cieľ | Prepojenosť so smernicou o práve na opravu |
|---|---|---|
| Smernica o predaji tovaru | Stanovuje pravidlá o zhode tovaru, poskytuje opravné prostriedky v prípade chybných výrobkov a zaručuje minimálne dvojročnú zákonnú záruku na celom území EÚ | Smernica dopĺňa túto legislatívu tým, že umožňuje predĺženie záruky, ak sa spotrebitelia rozhodnú pre opravu namiesto výmeny a zaväzuje k opravám po uplynutí zákonnej záruky. |
| Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné výrobky | Vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn konkrétnych skupín výrobkov. Umožňuje stanovenie výkonnostných a informačných podmienok - známych ako „požiadavky na ekodizajn“ - pre takmer všetky kategórie fyzických tovarov (s niektorými výnimkami, ako sú potraviny a krmivá) vrátane zlepšenia trvanlivosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti a celkového environmentálneho správania. | V smernici sa stanovuje, že všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na opraviteľnosť na úrovni EÚ, musia byť opraviteľné v rámci zákonnej záruky a nad jej rámec a vytvárajú sa nové požiadavky týkajúce sa dostupnosti náhradných dielov. Tým sa zabezpečuje, že povinnosti podľa smernice o práve na opravu sa vzťahujú len na výrobky, ktoré sú opraviteľné podľa konštrukcie. |
| Smernica o právach spotrebiteľov | Zosúlaďuje a harmonizuje vnútroštátne spotrebiteľské predpisy, napríklad o informáciách, ktoré musia spotrebitelia dostať pred nákupom tovaru, služieb alebo digitálneho obsahu a o ich práve odstúpiť od zmluvy pri online nákupe bez ohľadu na to, kde v EÚ nakupujú. Smernica sa vzťahuje na všetky zmluvy uzatvorené medzi „spotrebiteľom“ a „obchodníkom“. | V súvislosti s týmito smernicami smernica o práve na opravu ďalej posilňuje rozhodovanie spotrebiteľov pri nákupe a chráni ich pred praktikami predčasného zastarávania. Deje sa tak zvyšovaním informovanosti o právach na opravu, smernica vyžaduje od predajcov, aby pred kúpou poskytli dôležité informácie o možnosti opravy, a zakazuje im akýmkoľvek spôsobom brániť opravám tretích strán. |
| Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov | Zlepšuje ochranu spotrebiteľa tým, že zabezpečuje jasné a presné informácie o výrobkoch poskytovaním na mieste predaja väčšieho množstva informácií o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov, bojuje proti „greenwashingu“ a umožňuje spotrebiteľom robiť informované a udržateľné rozhodnutia. |
Dopady smernice na podnikateľské prostredie
Vykonávanie právnych ustanovení si bude vyžadovať finančné, logistické a ľudské zdroje dotknutých spoločností. Najprv musia výrobcovia preskúmať, či od nich smernica bude vyžadovať, aby v budúcnosti vykonávali opravy svojich výrobkov. Počas vývoja a výroby nových výrobkov musia zabezpečiť, aby konštrukcia a programovanie ich výrobkov nezhoršovali ich opraviteľnosť. V tejto súvislosti sú dôležité požiadavky nariadenia o ekodizajne (nariadením sa zavádzajú nové požiadavky, ako napríklad trvanlivosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobku, energetická efektívnosť, uhlíková a environmentálna stopa, digitálny pas výrobku a ďalšie). Keďže opravy budú čoraz dôležitejšie, je pravdepodobné, že sa bude klásť väčší dôraz na skladovanie náhradných dielov. Každopádne existujú isté kroky, ktoré firmy môžu začať robiť na to, aby sa pripravili na implementáciu smernice o práve na opravu. Medzi tieto opatrenia patria:
- preskúmať súčasné návrhy výrobkov a overiť si, či spĺňajú požiadavky na opraviteľnosť;
- zvážiť zmenu konštrukcie výrobkov s cieľom zlepšiť jednoduchosť demontáže a opravy;
- preskúmať marketingové materiály, aby sa zabezpečilo, že tvrdenia o opraviteľnosti alebo tvrdenia, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie opraviteľnosti spotrebiteľom, sú presné;
- posúdiť zásoby a náhradné diely a zabezpečiť primerané zásoby na potrebné obdobie (ktoré závisí od typu výrobku);
- posúdiť existujúce servisné a opravárenské siete s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné vyhovieť rozšíreným požiadavkám na opravu;
- pripraviť sa na poskytovanie informácií o opravách a nástrojov pre spotrebiteľov a nezávislé opravovne;
- v prípade výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje výslovná existujúca požiadavka na opraviteľnosť, preskúmať súčasné návrhy výrobkov, aby sa zabezpečilo, že spĺňajú všeobecnú požiadavku na „opraviteľnosť“, včas preskúmať a podľa potreby aktualizovať záručné a garančné podmienky.
Smernica však nemusí byť len pre podnikateľov záťažou. Môže byť tiež príležitosťou pre nové obchodné modely. Pre distribútorov a iné spoločnosti môže ísť o príležitosť poskytovať novú službu vo forme opravovania výrobkov. Ak majú opravy vykonávať tretie strany, spolupráca by mala byť včas zmluvne upravená. Výrobcovia si tak zabezpečia dostatočné opravárenské kapacity.
