Koho voliť v eurovoľbách 2024: aktivita europoslancov ako jeden z parametrov

Europoslanci majú rôzne možnosti, ako ovplyvniť regulácie EÚ, no po zvolení sa môžu stať aj „neviditeľní“. Ako na tom boli vo volebnom období 2019 – 2024 slovenskí zástupcovia?

Činnosť europoslancov sa mierne odlišuje od činnosti poslancov Národnej rady (NRSR). Na rozdiel od nich totiž europoslanci napríklad nesmú navrhovať legislatívu. Neznamená to však, že nemajú žiadny vplyv na politiky EÚ a že svoje videnie sveta či predvolebné sľuby nedokážu pretaviť do výslednej podoby regulácií. Ako sa svojej úlohy zvolený europoslanec zhostí, je viac-menej na ňom, výsledky však možno vidieť najmä vďaka štyrom ukazovateľom:

1. počet správ v pozícii spravodajcu alebo tieňového spravodajcu,
2. účasť na zasadnutiach vo výboroch Európskeho parlamentu,
3. účasť na plenárnych zasadnutiach Európskeho parlamentu,
4. počet podaných pozmeňujúcich návrhov.

Ako svoje možnosti využili slovenskí europoslanci vo volebnom období 2019 – 2024? Podrobnosti o ich aktivite, prinášame v tomto článku.

Počet správ v pozícii spravodajcu alebo tieňového spravodajcu

To, že europoslanci nemôžu navrhovať legislatívu neznamená, že ju netvoria. Prostredníctvom legislatívneho procesu na úrovni EÚ sú takmer v každej oblasti plne zapojení do procesu tvorby nových politík. Avšak, nemusí to byť len jednoduchým hlasovaním o reguláciách alebo navrhnutím pozmeňujúceho návrhu. Europoslanci môžu byť ďaleko aktívnejší a mienkotvornejší v jednotlivých legislatívnych návrhoch. Ešte skôr ako sa návrh legislatívy z Európskej komisie dostane do Európskeho parlamentu, putuje do výboru Europarlamentu. Tam sa ku každej legislatíve prideľuje spravodajca za EP a tieňoví spravodajcovia za jednotlivé frakcie v EP. Táto úloha je kľúčová, pretože europoslanec v úlohe spravodajcu sa stáva kontaktným bodom pre všetky ostatné inštitúcie EÚ za danú legislatívu, manažuje rokovania o tejto legislatíve a vyjednáva za EP v trialógoch. Stáva sa tak najvplyvnejším človekom z  Europarlamentu pre daný legislatívy návrh. 

Úloha tieňového spravodajcu je o niečo menej náročná, pretože je zodpovedný za dohliadanie legislatívy iba za politickú skupinu (frakciu), v ktorej pôsobí v rámci Europarlamentu. Stáva sa teda kontaktným bodom svojej politickej skupiny pre daný legislatívny návrh. 

Koľkokrát boli v týchto kľúčových rolách naši europoslanci v poslednom volebnom období?

Z dát vyplýva, že najaktívnejším europoslancom v uplynulom volebnom období bol Eugen Jurzyca, ktorý bol v roli spravodajcu alebo tieňového spravodajcu spolu 38-krát. S počtom 30 za ním nasleduje Michal Wiezik, pri ktorom však treba upozorniť, že spomedzi slovenských europoslancov mal najvyšší počet legislatív v úlohe spravodajcu, čo je náročnejšie ako byť tieňovým spravodajcom. Za nimi nasleduje s veľkým odstupom europoslanec M. Hojsík, ktorý bol zodpovedný za regulácie dokopy 12-krát. Je ale potrebné dodať, že od 18.10.2023 zároveň pôsobí ako podpredseda Európskeho parlamentu, s čím sú späté dodatočné povinnosti.

Prečítajte si tiež

Voľby do europarlamentu 2024: zoznam kandidátov

Naopak, na opačnom konci sa nachádzajú europoslanci M. Uhrík a M. Radačovský, ktorí majú na svojom konte nulu. Dôvodom je predovšetkým to, že patria medzi nezaradených poslancov, čo znamená, že nemajú príslušnosť v žiadnej politickej skupine (frakcii). Takýto europoslanci majú minimálny vplyv a dosah v Europarlamente, pretože nemajú za sebou politické zázemie, ktoré by ich v činnosti podporovalo a na presadenie svojich priorít sa im ťažko hľadajú spojenci. Nakoľko obaja europoslanci opäť kandidujú do EP, v prípade, že budú zvolení a opäť nebudú súčasťou žiadnej politickej skupiny (frakcie) v europarlamente, je nízka šanca, že ich videnie sveta, názory ich voličov sa prejavia v konkrétnych politikách EÚ a prijímaných reguláciách.

Treťou od konca bola europoslankyňa M. Beňová (poslankyňu K. Roth Neveďalovú nemožno rovnocenne hodnotiť, nakoľko v europarlamente nepôsobila počas celého volebného obdobia). V úlohe tieňovej spravodajkyne mala v poslednom volebnom období na starosti len jednu legislatívu. Monika Beňová je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou, ktorá je v Europarlamente od vstupu SR do EÚ, teda štvrté volebné obdobie. Za svoje 20 ročné pôsobenie bola celkovo zodpovedná za 17 legislatív v roli spravodajkyne alebo tieňovej spravodajkyne. Pre porovnanie, europoslanec E. Jurzyca či Michal Wiezik, ktorým končí v EP prvé päť ročné funkčné obdobie, boli v tejto roli niekoľkonásobne častejšie. Je však potrebné dodať, že v poslednom volebnom období od roku 2019 do októbra 2023 pôsobila aj na pozícii jednej z piatich kvestorov EP, čo je spojené s dodatočnými povinnosťami. Europoslankyňa tak zodpovedala za administratívne a organizačné záležitosti, ktoré sa týkajú práce europoslancov a za vzťahy s politickými skupinami europarlamentu.

Ak tieto dáta porovnáme napríklad s aktivitou českých europoslancov, možno konštatovať, že priemer českého europoslanca bol takmer 19 správ v roli spravodajcu alebo tieňového spravodajcu. Naproti tomu je slovenský priemer skoro 9 správ. Najaktívnejším českým europoslancom je Tomáš Zdechovský s počtom 82 legislatív v pozícii spravodajcu alebo tieňového spravodajcu. Nasleduje Mikuláš Peksa so 70 a Kateřína Konečná so 42. Je potrebné poznamenať, že štátna príslušnosť europoslancov v Európskom parlamente nehrá žiadnu rolu. Všetci majú rovnaké podmienky, rovnakú finančnú odmenu a je len na nich ako naložia so svojím mandátom.

Účasť na plenárnych zasadnutiach

705 europoslancov sa schádza na štvordňových plenárnych zasadnutiach 14-krát v roku. Plenárne zasadnutia EP možno prirovnať k schôdzam NRSR, kedy sa poslanci stretávajú, aby hlasovali o zákonoch. To isté sa deje v Europarlamente. Účasť europoslancov na plenárnom zasadnutí je prirodzene dôležitá, pretože svojím hlasom k legislatívnym návrhom vyjadrujú svoj postoj k danej legislatíve. Ak chcú vyjadriť svoj postoj a názory, ktoré prezentujú, či už počas mandátu, alebo počas predvolebnej kampane, je veľmi dôležité zúčastňovať sa na plenárnych zasadnutiach.

V grafe nižšie uvádzame účasť všetkých slovenských europoslancov na plenárnych zasadnutiach počas volebného obdobia 20019 - 2024:  

Účasť slovenských europoslancov na plenárnych zasadnutiach možno hodnotiť ako pomerne uspokojivú, pretože všetci dosiahli viac ako 80 % účasť a veľká väčšina europoslancov je nad 90 %. Najvyššiu účasť spomedzi slovenských europoslancov dosiahol Eugen Jurzyca a to až 99,6 %, čo ho radí na tretie miesto spomedzi všetkých 705 poslancov EP. S odstupom jedného percenta nasleduje p. poslanec I. Štefanec a s odstupom takmer dvoch percent je tretím spomedzi slovenských europoslancov  poslanec Vladimír Bilčík. Na chvoste sa nachádza poslanec Jozef Mihál, ktorý ale nastúpil do EP v októbri 2023, ako náhradník za Michala Šimečku. Z deviatich plenárnych zasadnutí, ktoré sa konali počas jeho pôsobenia v Europarlamente, sa zúčastnil na 83 % z nich. Podobne ani poslankyňa K. Roth Neveďalová nemala celý mandát. Počas jeho trvania sa zúčastnila na 84 % plenárnych zasadnutí. Treťou od konca je p. poslankyňa M. Beňová, ktorá vynechala viac ako 15 % plenárnych zasadnutí.

Účasť na zasadnutiach výborov

Váha hlasu europoslanca je výrazne vyššia vo výbore ako v samotnom pléne Europarlamentu.

Podobne ako poslanci v NRSR, tak aj poslanci EP sú súčasťou nejakého výboru. Vo výbore sa podrobne skúmajú navrhované právne predpisy EÚ a vypracúvajú návrhy zmien, o ktorých poslanci následne diskutujú a hlasujú na spomínaných plenárnych zasadnutiach. Výbor de facto rozoberá legislatívu na drobné kúsky a to, o čom hlasujú europoslanci v pléne, je výsledkom rokovaní, dohôd a kompromisov práve vo výbore. Práve preto je činnosť europoslancov vo výbore mimoriadne dôležitá. Váha ich hlasu vo výbore je výrazne vyššia než v samotnom pléne, nakoľko sa výbory EP skladajú z 25 až 88 europoslancov, zatiaľ čo plénum sa skladá zo 705. Je preto oveľa väčšia pravdepodobnosť, že vo výbore dokáže europoslanec niečo presadiť, alebo že bude kľúčovým poslancom, aby nejaký návrh (ne)prešiel.

Aká bola účasť slovenských europoslancov vo volebnom období 2019-2024 vo výboroch, do ktorých patria, na základe prezenčných listín, ktoré podpisujú, uvádzame v grafe.

Z dát zozbieraných z prezenčných listín vyplýva, že najpoctivejšiu dochádzku vo výboroch, v ktorých europoslanci pôsobia, má europoslankyňa K. Roth Neveďalová. Avšak, v Europarlamente pôsobí len od konca roka 2022, kedy nahradila zosnulého poslanca M. Číža. Za ten čas sa v rámci výborov mohla zúčastniť na 24 zasadnutiach. Absolvovala ich 18, čo je 75 %. Je to však rozdiel oproti plnému mandátu, kde napríklad p. poslankyňa L. Ďuriš Nicholsonová mala počas svojho pôsobenia absolvovať až 224 zasadnutí (jej účasť je 56 %). E. Jurzyca a M. Hojsík majú zhodnú 72 % účasť vo svojich výboroch. 

Prečítajte si tiež

Výbory európskeho parlamentu v kocke

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza europoslanec M. Radačovský, ktorý sa zúčastnil len 34 % zasadnutí výborov, na ktorých mal možnosť byť. Za ním nasleduje M. Beňová so 41 % účasťou. S polovičnou účasťou sa za 9-mesačné pôsobenie v Europarlamente odprezentoval poslanec J. Mihál, ktorý zo 16 zasadnutí svojho výboru vynechal 8.

Počet podaných pozmeňujúcich návrhov

Posledným ukazovateľom, ktorý môže napovedať, ako sú europoslanci aktívni, je počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré podali. Tzv. „pozmeňovák“ môže europoslanec predložiť buď sám, alebo spolu s ďalšími europoslancami. Keď sa na návrhu podieľajú viacerí, práca je medzi nich rozdelená a všetci sa pod návrh podpíšu. V skutočnosti však nie je možné zistiť, v akej veľkej miere sa europoslanec podieľal svojou prácou pri príprave pozmeňujúceho návrhu (podpisuje sa aj pri minimálnej účasti na jeho príprave). Tento údaj preto často nemusí poskytovať obraz o individuálnej aktivite europoslancov.

V nižšie uvedenom grafe možno vidieť počet podaných „pozmeňovákov“, ktoré podali alebo pod ktorými boli podpísaní aj slovenskí europoslanci:

Spomedzi slovenských europoslancov má v tejto činnosti najlepšie výsledky poslanec M. Hojsík, ktorý spolu predložil 5 416 pozmeňujúcich návrhov. Nasleduje jeho kolega z PS, M. Wiezik, ktorý ich predložil 4 341 a najaktívnejšiu trojicu uzatvára L. Ďuriš Nicholsonová, ktorá bola podpísaná pod 3 708 pozmeňujúcimi návrhmi. Na opačnom konci sa nachádza poslanec M. Radačovský, ktorý v priebehu piatich rokov v Europarlamente podal len jeden „pozmeňovák“. Druhým od konca (spomedzi europoslancov, ktorí absolvovali plný mandát) je M. Uhrík, ktorý sa podpísal pod 295 a trojicu najmenej aktívnych v tomto ukazovateli uzatvára s počtom 1 029 pozmeňujúcich návrhov poslanec P. Pollák.

Ako sa svojej úlohy zhostili slovenskí europoslanci – zhrnutie

Ako svoje právomoci a možnosti využili slovenskí europoslanci vo volebnom období 2019 – 2024 v rámci štyroch ukazovateľov či činností, vďaka ktorým sa mohli podieľať na zmene prijímaných regulácií, prehľadne uvádzame v tabuľke: 

Na základe dát možno konštatovať, že medzi najaktívnejšími slovenskými europoslancami sa opakujú mená E. Jurzyca z SaS, M. Hojsík z PS a M. Wiezik z PS. Naopak, medzi najmenej aktívnymi sa opakuje meno poslanca M. Radačovského. 

Pri rozhodovaní, komu dať svoj hlas v nadchádzajúcich eurovoľbách 8.6.2024, je teda vhodné zvážiť nielen to, či má kandidát podobný pohľad na svet a zastáva rovnaké názory ako volič, ale tiež, či svoje priority v Europarlamente aj príslušnými spôsobmi presadzuje