Môže, nemôže alebo dokonca musí byť spoločník či konateľ zamestnancom vo vlastnej s. r. o.? Existujú nejaké obmedzenia a aká je výška odvodov v týchto prípadoch?
Kto je spoločník a kto je konateľ s.r.o.
Najprv si uvedieme, kto je spoločník a kto konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.).
Spoločník s.r.o. je majiteľom firmy. Spoločnosť s ručením obmedzeným teda vlastní jej spoločník, resp. viacero spoločníkov, ktorí sa svojimi vkladmi zúčastňujú na základnom imaní spoločnosti (majú určitý obchodný podiel na spoločnosti). Spoločník vstupuje do s.r.o. za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a dosahovania zisku z podnikania. Môže ním byť fyzická, ale aj právnická osoba (napríklad iná s.r.o.). Firma môže mať jedného, príp. viac spoločníkov, maximálne však 50. Podrobné informácie nájdete v článku Spoločník s.r.o. - jeho práva a povinnosti.
Konateľ s.r.o. je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá firmu riadi, zastupuje, vystupuje za spoločnosť voči tretím osobám, uzatvára za s.r.o. zmluvy atď. V tomto prípade vždy ide o fyzickú osobu, pričom je možné mať jedného alebo viac konateľov. Podrobné informácie nájdete v článku Konateľ s.r.o – zodpovednosť, práva a povinnosti.
V mnohých prípadoch je spoločník s.r.o., teda majiteľ firmy, zároveň aj konateľom, ktorý firmu riadi. Ide o tzv. jednoosobové „eseročky“. Informáciu o tom, kto je spoločníkom či konateľom, nájdete v Obchodnom registri (orsr.sk).
Spoločník ako zamestnanec s.r.o.
V praxi sa vyskytuje otázka, či musí byť spoločník vo firme zamestnaný, ak vykonáva prácu pre svoju s.r.o. (a napríklad firma iných zamestnancov nemá, ale dosahuje tržby z predaja tovaru, výrobkov či služieb). Žiadny právny predpis však neustanovuje, že by zamestnanie spoločníka bolo potrebné len preto, že firma fakturuje za svoje výstupy. Keďže ide o majiteľa firmy, ak aj nepoberá mzdu či odmenu zo spoločnosti, jeho „odmenou“ je následne podiel na zisku, na ktorý má ako spoločník nárok.
Poznámka: Niektoré osobitné predpisy pre určité regulované povolania však môžu v určitých prípadoch vyžadovať uzatvorenie pracovného pomeru. Ak ide o zodpovedného zástupcu, ktorého musí mať právnická osoba, ktorá prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť, zákon vyžaduje tiež uzatvorenie pracovného pomeru, avšak nie u spoločníka. Viac informácií nájdete v článku Zodpovedný zástupca v živnosti.
Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP) k téme uzatvárania pracovno-právnych vzťahov spoločníkov s.r.o. uvádza: „Obchodná spoločnosť je právnickou osobou, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Vloženie vkladu do spoločnosti nezbavuje spoločníka možnosti vykonávať pre spoločnosť prácu, a to buď v pracovnoprávnom vzťahu (ak činnosť napĺňa znaky závislej práce) alebo bez neho. Spoločník teda môže pre spoločnosť vykonávať prácu aj na základe uzavretej pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce.“ Znamená to teda, že ak spoločník pre spoločnosť pracuje (napríklad ak spoločník s.r.o. poskytujúcej účtovné služby vykonáva účtovnícke činnosti pre klientov s.r.o.-čky), má možnosť uzavrieť s firmou pracovný pomer, prípadne dohodu.
Poznámka: Ladislav Kerekeš zároveň upozornil, že NIP nie je oprávnený podávať záväzné výklady právnych predpisov, ktoré v súlade s § 8 ods. 3 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva Najvyšší súd svojou rozhodovacou činnosťou. Z tohto dôvodu poskytnuté stanoviská nemajú právnu záväznosť a sú pomôckou pre aplikačnú prax.
Konateľ ako zamestnanec s.r.o.
Ako je to so zamestnaním konateľa s.r.o.? Stanovisko nám opäť poskytol Ladislav Kerekeš z Národného inšpektorátu práce (uvádzame ho v plnom znení):
„Obchodný zákonník nijako neobmedzuje konateľa spoločnosti, aby sa podieľal na chode spoločnosti akýmkoľvek spôsobom. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý bude vždy obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Judikatúra súdov, ako aj prevládajúci právny názor uvádza, že na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu. Tento záver vychádza zo skutočnosti, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa bude riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou alebo ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vykonávanie funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, tak ako to vyplýva z charakteristiky pracovnoprávneho vzťahu, podľa Zákonníka práce.
Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom však bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Pôsobnosť konateľa ako štatutárneho orgánu sa prejavuje navonok v oprávnení konať v mene spoločnosti, ďalej je daná jeho pôsobnosť do vnútra pri obchodnom vedení spoločnosti, resp. pri rozhodovaní o iných vnútorných veciach spoločnosti, a to na základe zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov.
Pracovnú zmluvu je možné uzavrieť len na iné činnosti, odlišné od vyššie uvedenej pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Uvedené znamená, že konateľ môže mať uzavreté dva zmluvné typy, napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej predmetom je činnosť odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017, sp. zn. 10Sžo 36/2016).“
Z uvedeného vyplýva, že aj konateľ s.r.o. môže byť v tejto s.r.o. zamestnaný, avšak na iné činnosti, ako vykonáva z titulu svojej funkcie konateľa. Napríklad, ak by konateľ v právnej spoločnosti poskytoval právne stanoviská klientom tejto s.r.o., išlo by o prácu, ktorá nespadá pod pôsobnosť konateľa, ale uzavrieť by bolo možné, resp. potrebné (v prípade splnenia znakov závislej práce) pracovno-právny vzťah.
Konateľ a spoločník s.r.o. v jednej osobe ako zamestnanec
Špecifická situácia nastáva v prípade zamestnania spoločníka v jednoosobovej s.r.o. (teda v s.r.o., ktorá má jediného spoločníka a ten je zároveň konateľom tejto s.r.o.). Istý judikát Najvyššieho súdu SR z roku 2009 totiž pojednáva o tom, že uzavretie pracovnej zmluvy, v ktorej na oboch zmluvných stranách, aj za zamestnávateľa a aj za zamestnanca, vystupuje jedna a tá istá fyzická osoba, je v rozpore so zákonom. Ďalej sa však rieši najmä otázka, či pracovná zmluva bola medzi účastníkmi dohodnutá na výkon činnosti konateľa alebo na určitý druh práce.
Na názor sme sa aj v tomto prípade opýtali Národného inšpektorátu práce: „V tejto situácii nie je vykonávaná závislá práca, pretože v danom vzťahu absentuje minimálne jeden jej definičný znak, a to nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca. Keďže priamo nejde o závislú prácu, inšpektoráty práce nemôžu oprávnene požadovať uzatvorenie pracovného pomeru na jej vykonávanie. Výkon činností na zabezpečenie chodu podniku zo strany samotného spoločníka – majiteľa spoločnosti je aj bez uzatvoreného zmluvného vzťahu možný, lebo ide o spravovanie jeho vlastného majetku pri výkone podnikateľskej činnosti. Pre výkon činnosti, ktorá nespĺňa definíciu závislej práce, právne predpisy nevyžadujú, ale na druhej strane nezakazujú, uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu.“
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie spoločníka v jeho jednoosobovej s.r.o. je taktiež možné. Tento model sa v praxi aj pomerne často vyskytuje.
Pre spoločníka a konateľa s.r.o. – zamestnancov platia rovnaké pravidlá ako pre ostatných zamestnancov
V prípade, ak firma so spoločníkom alebo konateľom
uzavrie pracovno-právny vzťah, tento vzťah primárne upravuje Zákonník práce a jeho
ustanovenia (v prípade dohôd ide o menší rozsah, ako pri pracovnom
pomere) a ďalšie predpisy týkajúce sa zamestnávania (napríklad upravujúce
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu verejného zdravia,
sociálny fond atď.).
Dôležité je tiež spomenúť minimálnu mzdu, ktorú treba dodržiavať pri odmeňovaní zamestnancov. Pre rok 2023 je minimálna mesačná mzda vo výške 700 eur a platí pre tých zamestnancov, ktorí pracujú na plný pracovný úväzok. V prípade uzatvorenia pracovného úväzku na kratšiu dobu, suma mesačnej minimálnej mzdy sa pomerne skráti. Napríklad, mesačná minimálna mzda zamestnanca, ktorý pracuje na polovičný úväzok, bude v sume 350 eur (1/2 zo 700 eur) a 3/4 úväzok v sume 525 eur. Netreba však zabúdať ani na minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce. Ak by konateľ či spoločník s.r.o. v pozícii zamestnanca vykonávali práce, ktoré spadajú do vyššieho stupňa náročnosti, minimálna mzda by bola pre nich vyššia.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide o príjmy zo závislej činnosti (medzi ktoré však spadajú napr. aj odmeny konateľov). Pre úplnosť dodávame, že ak je spoločník či konateľ s.r.o. odmeňovaný na základe mandátnej zmluvy (v prípade konateľov najčastejšie zmluvy o výkone funkcie konateľa), nie ako zamestnanec, Zákonník práce a ďalšie predpisy a povinnosti týkajúce sa zamestnávania sa naňho nevzťahujú. Teda napríklad ani minimálna mzda, poskytovanie dovolenky či príspevku na stravovanie.
Odvody konateľa/spoločníka s.r.o.
Ak je spoločník či konateľ s.r.o. zamestnancom tejto s.r.o., aj v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia sú povinnosti rovnaké ako v prípade „bežných“ zamestnancov (prihlásenie, oznamovacie povinnosti atď.). Dôležité je tiež spomenúť, že v sociálnom poistení sa každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa vykazuje samostatne. Napríklad, ak by mal konateľ priznanú odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie a zároveň uzatvorený aj pracovný pomer, je potrebné ho na každý z týchto vzťahov prihlásiť zvlášť a v mesačnom výkaze vykazovať obidva právne vzťahy samostatne. Ak by bola odmena nepravidelná, bude tento právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o výkone funkcie, uvedený vo výkaze poistného a príspevkov (nie v mesačnom výkaze).
Ak je spoločník či konateľ s.r.o. zamestnancom, odvody sú rovnaké ako v prípade zamestnancov. Platia štandardné sadzby, a to:
- 35,2 % odvody zamestnávateľa (10 % zdravotné odvody, 25,2 % sociálne odvody),
- 13,4 % odvody zamestnanca (4 % zdravotné odvody, 9,4 % sociálne odvody).
V prípade, ak má konateľ/spoločník s.r.o. najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (s.r.o.) zaňho neplatí garančné (sociálne) poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %. Napríklad, ak ste jediným spoločníkom svojej s.r.o. (ide o 100 % účasť) a prihlasujete sa ako zamestnanec v tejto s.r.o., vyznačíte túto skutočnosť na registračnom liste fyzickej osoby a garančné poistenie neplatíte.
Podrobné informácie o odvodoch pri pracovnom pomere nájdete v článku Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2023. Ak vás zaujímajú detailné informácie o odvodoch konateľa pri jednotlivých spôsoboch odmeňovania, prečítajte si článok Odvody konateľa s.r.o. v roku 2023
Zároveň treba upozorniť, že v zdravotnom poistení od roku 2023 platia nové ustanovenia týkajúce sa minimálnych odvodov. Minimálny zdravotný odvod poistného pre zamestnanca, musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Pre rok 2023 ide o sumu životného minima vo výške 234,42 eura. Znamená to, že zamestnanec musí zaplatiť na zdravotných odvodoch minimálne 32,81 eura mesačne (393,82 eur ročne). Zjednodušene platí, že ak má zamestnanec hrubú mzdu do 328 eur (a uplatňuje si odpočítateľnú položku na zdravotnom poistení), musí doplatiť do výšky minimálneho zdravotného odvodu „zo svojho“. Podrobné informácie nájdete v článku Minimálne zdravotné odvody zamestnanca od roku 2023.
Pre porovnanie, v prípade odmeňovania spoločníka/konateľa s.r.o. na základe mandátnej zmluvy, sú sadzby poistného len o čosi nižšie:
- pri pravidelnej odmene – 34,15 % odvody zamestnávateľa a 13,4 % odvody zamestnanca,
- pri nepravidelnej odmene – 31,75 % odvody zamestnávateľa a 11 % odvody zamestnanca.
