Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce slúži na jednoduchšie zamestnanie sezónnych pracovníkov a zníženie nákladov zamestnávateľov. Platiť bude aj výnimka z platenia poistného. O čo ide?
Parlament 15. júna 2022 schválil Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Jeho hlavným cieľom je podľa dôvodovej správy zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľov v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnych prácach.
Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a jej náležitosti
V prípade dohody o pracovnej činnosti sa novelou ustanovuje osobitný poddruh dohody, ktorá bude využívaná pri sezónnej práci. Zamestnávateľ bude mať v prípade zamestnania ľudí na krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby v závislosti od fluktuácie zamestnancov (napríklad v prípade privyrobenia si za zber úrody) možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce – musí byť takýmto názvom aj označená.
Sezónna práca sa má skutočne týkať sezóny – teda má ísť o vykonanie práce, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. Preto bude dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce obmedzená na trvanie 8 mesiacov.
Limit hodín, ktoré možno na takýto druh dohody odpracovať, je stanovený na 520 ročne, pričom sa výkon sezónnej práce bude sčítavať. Maximálny týždenný pracovný čas je ustanovený na 40 hodín a najdlhšie počítanie priemeru je za obdobie 4 mesiace.
Koho sa môže takýto pracovný pomer týkať?
Práce, ktorých sa bude dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce týkať, sú v zákone definované nasledovne:
- v poľnohospodárstve pri pestovaní a zbere:
- vybraných druhov ovocia s vysokou prácnosťou (jahôd, liesky obyčajnej, bazy čiernej, egrešov, malín, ríbezlí, ruže jabĺčkovej, broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlôt, sliviek a višní),
- vybraných druhov ovocia s veľmi vysokou prácnosťou (hrušiek a jabĺk),
- viniča,
- vybraných druhov zeleniny (šalátu, špenátu, cibule, cesnaku, póru, kapusty, kelu, karfiolu, kalerábu, ružičkového kelu, cvikly, mrkvy, reďkvy a reďkovky, petržlenu, špargle, baklažánu, cukety, dyne, kukurice cukrovej, melónu, papriky, tekvice okrem tekvice určenej pre produkciu semien na konzum a lisovanie, uhorky nakladačky a uhorky šalátovej),
- zemiakov,
- chmeľu,
- rajčiakov;
- v cestovnom ruchu pri:
- preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc,
- prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb,
- prevádzkovaní táborov,
- prevádzke umelých vodných plôch,
- prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov,
- prevádzke reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvých piatich bodoch,
- prevádzke ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvých piatich bodoch.
Odvodová odpočítateľná položka: kedy platí výnimka z platenia niektorých druhov poistení?
Zároveň sa novelou ustanovuje, že fyzická osoba zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca – to znamená na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Avšak, zavádza sa aj odvodová odpočítateľná položka, ktorá znamená výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Jej suma je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (teda v roku 2023 to bude údaj priemernej mesačnej mzdy z roku 2021).
„Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda 1 211 eur, v tomto prípade pôjde v roku 2023 o sumu 605,50 eur. Vzhľadom na uvedené nebude mať v tomto prípade poistenec (zamestnanec) nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti za obdobie, kedy sa uvedené poistné neplatí.
Ak ale zamestnanec dosiahne mesačný príjem vyšší ako 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, poistné na starobné poistenie aj poistenie v nezamestnanosti bude platiť zamestnanec a zamestnávateľ – avšak len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. „V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženia zamestnanca aj zamestnávateľa,“ píše sa v dôvodovej správe.
Zdroj: nrsr.sk a sprievodné materiály návrhu zákona
