Na vyššie príspevky doplatia pravdepodobne aj spotrebitelia. Niektorí podnikatelia upozorňujú na nutný rast cien produktov ako dôsledok zvýšených nákladov.
V máji 2018 vošla do platnosti novela Zákonníka práce, ktorá zmenila výšku príplatkov za prácu v noci, cez sviatok a víkend. Druhá fáza zvýšenia nastala po 1. 5. 2019. Za každú hodinu práce v noci dostane zamestnanec po novom 40 % minimálnej mzdy (50 % v prípade rizikovej práce), za sobotu 50 % a v nedeľu 100 % minimálnej mzdy. Príspevok za prácu cez sviatok zostal na úrovni spred roka – 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
Pozreli sme sa na to, ako zvýšené príplatky ovplyvnili biznis konkrétnych firiem.
Vyššie príplatky kritizovali podnikatelia ešte pred zavedením
Podnikatelia upozorňovali na neprimeraný rast nákladov už pred prvým kolom zvyšovania príplatkov za prácu v máji 2018. Republiková únia zamestnávateľov odhadovala, že vyššie príplatky za odpracovaný sviatok, noc a zavedenie nových príplatkov za prácu cez víkend budú podnikateľov stáť zhruba miliardu eur.
Firmy v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska nesúhlasili najmä s povinným príplatkom za víkend. Prácu v sobotu a nedeľu totiž využívali približne dve tretiny opýtaných. Napriek tomu, že im zákon pred májom 2018 neprikazoval platiť odmeny za prácu cez víkend, príplatky nevyplácalo len 18,5 % zamestnávateľov. Ostatní zvýhodňovali víkendovú zmenu finančným príplatkom rôznej výšky alebo náhradným voľnom.
Opatrenie z dielne poslancov vládneho Smeru kritizoval aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Zvyšovanie príplatkov podľa neho nielen že skomplikuje biznis plány firiem, ale zníži aj tvorbu nových pracovných miest, rozširovanie výroby či prirodzený rast miezd zamestnancov.
Prieskum PAS zdôrazňoval, že na vyšších príplatkoch zarobí najmä štát a poisťovne. Taktiež predpokladal, že sa zvýši cena práce a ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem a môže viesť až k odchodu spoločností do zahraničia. Približne tretina opýtaných priznala, že bude obmedzovať prácu v noci, cez sviatky a víkendy alebo bude pravidlá obchádzať.
Firmám rastú náklady
Zvyšovanie príplatkov sa nedotýka všetkých firiem rovnako. Najviac zasahujú zamestnávateľov z oblasti maloobchodu, reštauračných a hotelových služieb, ale aj sektor výroby.
„Osobné náklady sa nám vplyvom nových príplatkov zvýšili mesačne v priemere o 3 % od 1. 5. 2018. Zvyšovanie príplatkov od 1. 5. 2019 spôsobí ďalší negatívny dopad na naše podnikanie, keď sa nám osobné náklady navýšia o ďalšie 2-3 % mesačne, pričom tento nárast nebude nijako sprevádzaný rastom tržieb,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Frutia Ľuboš Bednár, ktorá vlastní značku Chutné kytice.
Za absurdné považuje najmä kumulovanie príplatkov. Napríklad ak sviatok pripadne na víkend alebo ak zamestnanec pracuje cez víkend v noci, zamestnávateľ mu musí vyplatiť oba príplatky za jednu zmenu.
Zástupcovia segmentu súkromných bezpečnostných služieb uvádzajú, že mzdové náklady tvoria z celkových nákladov bezpečnostných služieb 80 až 90 %. Novela Zákonníka práce mala preto prirodzene na SBS-ky významný dopad. Náklady im oproti stavu spred mája 2018, kedy došlo k prvému zvyšovaniu, narástli o 10,2 %.
Správanie štátu považuje prezident Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti Imrich Vaváček za neférové, keďže na jednej strane zvyšuje mzdové náklady, no na strane druhej pri niektorých verejných obstarávaniach bezpečnostných služieb tlačí cenu až pod nákladovú úroveň.
Pracovný čas pekárov je až v 80 percentách zaťažený príplatkami. Mzdy aktuálne tvoria v priemere 38 % z celkových nákladov na výrobu. „Od mája 2019 mzdy prekročia hranicu 40 % celkových nákladov,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Pekári sa zároveň obávajú aj skrátenia povinných nadčasov, ktoré sa snažia presadiť odborári cez stranu Smer. Skrátenie nadčasov zo 150 na 100 hodín ročne a vyššie príplatky za ne by opäť pekárom rapídne zvýšili náklady, nakoľko firmy budú musieť prijímať nových zamestnancov, ktorých však podľa Tatiany Lopúchovej nebudú mať z čoho zaplatiť.
„Takéto nekoncepčné a nesystémové riadenie politiky trhu práce, príliš časté zmeny v pracovnej legislatíve, motivované predovšetkým snahou o zbieranie politických bodov, vytvárajú nestabilitu právneho prostredia, deštruujú motivačné systémy a sťažujú plánovanie v našich firmách,“ komentuje novelu Martin Hošták tajomník Republikovej únie zamestnávateľov
Upravené pracovné zmeny, nižšie odmeny a vyššie ceny
Martin Hošták ďalej tvrdí, že vyššie príplatky utlmujú potenciálny rast miezd zamestnancov a môžu zasiahnuť aj odmeny. „Nevylučujem, že boli alebo budú prípady, keď dôjde ku kráteniu variabilných zložiek mzdy.“ Potvrdil, že niektoré firmy upravujú v dôsledku vyšších príspevkov pracovné zmeny.
Urobila tak aj donášková služba Chutné kytice. „Museli sme skrátiť prevádzkové hodiny cez víkend a zatvoriť prevádzku cez niektoré sviatky, inak by to už nebolo pre nás rentabilné mať otvorené, resp. prinieslo by nám to len prevádzkovú stratu,“ hovorí riaditeľ a majiteľ služby Ľuboš Bednár. Po druhej vlne zvyšovania príplatkov uvažuje o zatvorení prevádzky v dňoch, keď sviatok pripadne na nedeľu.
Pracovné hodiny sa zmenili tiež SBS službám. „V niektorých prípadoch sa pracovné zmeny upravili a v niektorých prípadoch boli úplne zrušené pracovné miesta, a to vtedy, keď nedošlo k dohode o navýšení ceny za poskytované služby,“ približuje Imrich Vaváček, prezident Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti.
Ľuboš Bednár zároveň priznáva, že opatrenia sa dotkli aj zamestnaneckých odmien. „Museli sme zrušiť niektoré finančné benefity, ktoré sme poskytovali zamestnancom nad rámec zákonníka práce a kvôli zavedeným príplatkom už nebol priestor na zvýšenie základnej mzdy.“
Zvyšovanie príplatkov však nemusí potrápiť len podnikateľov. S najväčšou pravdepodobnosťou bude mať negatívny vplyv aj na peňaženky spotrebiteľov. „Tieto skutočnosti sa musia odraziť na odbytových cenách a nakoľko predpokladáme, že predajcovia si budú chcieť zachovať svoje marže, ceny chleba a pečiva budú musieť ísť nahor,“ dodala Tatiana Lopúchová zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Podobne uvažuje aj Ľuboš Bednár. Priznal, že bude musieť pristúpiť k selektívnemu zvýšeniu cien.
Podnikatelia volajú po zmene
Z prieskumu PAS vyplynul jasný odkaz pre koalíciu. 90 percent podnikateľov žiadalo, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia príplatkov, znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.
Slovenský zväz pekárov sa kritizovanú novelu snaží zmeniť legislatívnym návrhom. „Obsahom je zmiernenie negatívnych dopadov, tzv. sociálneho balíčka, vo forme oslobodenia príplatkov od daní a odvodov v limitovanej výške. Tento návrh už bol predložený Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a veríme, že sa ním vláda SR bude čo najskôr zaoberať“, vysvetľuje Tatiana Lopúchová.
Zákon je v súčasnej podobe podľa Martina Hoštáka z RÚZ neuvážený a škodlivý. V prípade budúcich problémov môže prispieť k omnoho tvrdšiemu dopadu na trh práce. „Uvedené zmeny by mali byť v kontexte očakávaného spomalenia dynamiky rastu ekonomiky prehodnotené.“
„Novelu Zákonníka práce považujem za populistickú a škodlivú pre podnikateľské prostredie. Úradníci a politici tu jednostranne rozhodli o zvýšení osobných nákladov pre všetky podniky s prevádzkou cez víkendy a sviatok bez ohľadu na to, či majú tie podniky vôbec prostriedky na to, aby toto zvýšenie pokryli,“ uzatvára Ľuboš Bednár, ktorý stojí za značkou Chutné kytice.
