Živnosť popri zamestnaní

Mnohí ľudia si popri zamestnaní privyrábajú aj živnostenským podnikaním. Ako je to s odvodmi a daňami pri súbehu príjmov z podnikania a zo živnosti?

Dva druhy príjmov znamenajú dvojaké posúdenia odvodov a daní

Príjmy z pracovnoprávneho vzťahu patria medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Príjmy zo živnosti patria podľa zákona o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Rovnaké rozdelenie týchto príjmov do uvedených kategórií ako podľa zákona o dani z príjmov sa zohľadňuje aj pri zdravotnom poistení a sociálnom poistení.

Pri príjmoch zo zamestnania a pri príjmoch zo živnosti sa uplatňuje odlišný spôsob výpočtu dane z príjmov a následne aj odlišný spôsob výpočtu zdravotného a sociálneho poistenia. Zamestnanec, ktorý sa rozhodne popri takomto druhu príjmov založiť si živnosť, by mal preto myslieť aj na svoje ostatné povinnosti s tým spojené. Prvým krokom je založenie živnosti, o ktorom sa viac dočítate v článku Založenie živnosti v roku 2015.

Poznámka: Ak sa rozhodnete začať podnikať popri zamestnaní, dajte si pozor na tzv. „zákaz konkurencie“, ktorý vyplýva priamo zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Ide o obmedzenie, podľa ktorého popri svojom zamestnaní môžete vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho zamestnávateľa (napríklad ste zamestnaný ako účtovník a chcete si založiť živnosť na vedenie účtovníctva pre vlastných klientov). Viac o zákaze konkurencie zamestnancov nájdete v článku Ako zabrániť zamestnancovi v práci pre konkurenciu?

Na čo všetko musí myslieť živnostník popri zamestnaní v roku 2019 približujeme v článku Živnosť popri zamestnaní v roku 2019 a 2020

Zdravotné odvody pri súbehu zamestnania a živnosti

V platení zdravotných odvodov z príjmov zo závislej činnosti sa pre zamestnanca a ani pre jeho zamestnávateľa tým, že si zamestnanec založí živnosť, nemení vôbec nič. Za zamestnanca je naďalej platiteľom preddavkov na zdravotné poistenie z príjmov zo závislej činnosti (zamestnania) jeho zamestnávateľ, ktorý tento preddavok z hrubej mzdy aj vypočítava a následne odvádza príslušnej zdravotnej poisťovni. O sadzbách zdravotného poistenia zamestnanca a zamestnávateľa si môžete prečítať článok Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2015.

Ak si ale zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru založí živnosť, zdravotné odvody z tohto príjmu sú už v jeho kompetencii. Ako prvé je zamestnanec povinný sa do ôsmich dní odo dňa získania oprávnenia na podnikanie prihlásiť do systému verejného zdravotného poistenia vo svojej zdravotnej poisťovni . Oznamovaciu povinnosť je možné si splniť už na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyplnením príslušnej časti formulára ohlásenia živnosti. Na samostatne zárobkovo činnú osobu (živnostníka), ktorá je súčasne zamestnancom, sa podľa § 13 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie. Vzhľadom na to nemusí zamestnanec pri založení živnosti a ani v jej priebehu platiť minimálnu výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie, ktorá je v roku 2015 vo výške 57,68 eur. Výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si takýto poistenec (zamestnanec, ktorý je súčasne živnostník) pri založení živnosti vo svojej zdravotnej poisťovni určuje sám a môže byť aj v nulovej výške.

Potom takémuto poistencovi zdravotná poisťovňa do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka po založení živnosti vykoná ročné zúčtovanie poistného (ak mal daňovník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra). Ročné zúčtovanie poistného bude obsahovať výkaz nedoplatkov (ak je výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok) alebo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania (ak je výsledkom ročného zúčtovania preplatok). V prípade nedoplatku, ktorý pravdepodobne vznikne vtedy, ak si nastavíte výšku preddavkov na zdravotné poistenie na nulu, bude poistenec musieť celú jeho sumu jednorazovo zaplatiť zdravotnej poisťovni do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov (táto lehota začína plynúť po 15 dňoch od doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného). V prípade preplatku bude tento preplatok poistencovi v rovnakej lehote vrátený.

Súčasťou ročného zúčtovania poistného bude aj informácia o výške preddavku na zdravotné poistenie, ktorý bude musieť poistenec (zamestnanec, ktorý je súčasne živnostníkom) do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca odvádzať zdravotnej poisťovni. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie Vám vznikne až od 1. januára po Vašom prvom ročnom zúčtovaní poistného.

Príklad na povinnosti v oblasti zdravotných odvodov pri súbehu zamestnania a živnosti:

Sociálne odvody pri súbehu zamestnania a živnosti

V sociálnych odvodoch z príjmov zo závislej činnosti je situácia pre zamestnanca a jeho zamestnávateľa obdobná ako pri zdravotných odvodoch. Aj po tom, ako si zamestnanec založí živnosť, naďalej sociálne poistenie za zamestnanca z príjmov zo závislej činnosti platí zamestnávateľ, ktorý toto poistné z hrubej mzdy zamestnanca aj vypočítava a následne odvádza Sociálnej poisťovni . O sadzbách sociálneho poistenia zamestnanca a zamestnávateľa si môžete prečítať článok Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2015.

Založením živnosti zamestnanca v priebehu trvania jeho pracovného pomeru už zamestnancovi môžu vznikať povinnosti ohľadom sociálnych odvodov z tohto príjmu z podnikania. To, že si zamestnanec založil živnosť, nie je potrebné Sociálnej poisťovni oznamovať. Od založenia živnosti nemusí živnostník minimálne do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka platiť žiadne sociálne poistenie. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa povinnosť platiť sociálne poistenie posudzuje až k 1. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom si živnosť založíte. Ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, posúdenie povinnosti platiť sociálne poistenie sa uskutoční až k 1. októbru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom si živnosť založíte.

To, či živnostníkovi (ktorý je súčasne zamestnancom vznikne alebo nevznikne povinnosť platiť sociálne poistenie, závisí od výšky jeho príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Ak si živnosť popri zamestnaní založíte v roku 2015, rozhodujúcou hranicou výšky príjmu z podnikania pre vznik sociálneho poistenia v roku 2016 bude suma 5 148 eur. Ak bude výška príjmu z podnikania (živnosti) za rok 2015 nižšia alebo rovná ako táto suma, povinnosť platiť sociálne poistenie od 1. júla 2016 (resp. 1 októbra 2016, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) Vám nevznikne. A naopak, ak Váš príjem z podnikania za rok 2015 presiahne túto sumu, od 1. júla 2016 budete musieť do Sociálnej poisťovne platiť sociálne poistenie do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Ak Vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie, túto skutočnosť Vám do 20 dní oznámi sama Sociálna poisťovňa a toto oznámenie bude obsahovať aj výšku poistného a údaje o úhrade poistného (číslo účtu, variabilný symbol, špecifický symbol, splatnosť poistného).

Príklad na povinnosti v oblasti sociálnych odvodov pri súbehu zamestnania a živnosti:

Prečítajte si aj článok Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2016 

Daň z príjmov a daňové priznanie pri súbehu zamestnania a živnosti

Ohľadom dani z príjmov zo závislej činnosti sa získaním živnosti pre zamestnanca a jeho zamestnávateľa situácia nijakým spôsobom nemení, pretože preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za zamestnanca vypočítava, zráža a odvádza daňovému úradu jeho zamestnávateľ. V ďalšom roku zamestnávateľ vystaví zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a doručí ho zamestnancovi, ktorý ho použije pri daňovom priznaní.

Prvou povinnosťou zamestnanca, ktorý si založí živnosť, je registrácia na daň z príjmov na daňovom úrade do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom oprávnenie na podnikanie získal. Podobne, ako prihlásenie do systému verejného zdravotného poistenia, túto povinnosť si môžete splniť už na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyplnením príslušnej časti formulára ohlásenia živnosti. Následne sa musíte rozhodnúť, akým spôsobom budete preukazovať svoje výdavky na daňové účely. V zásade máte štyri možnosti: vedenie podvojného účtovníctva, vedenie jednoduchého účtovníctva, vedenie daňovej evidencie a paušálne výdavky.

Po skončení zdaňovacieho obdobia je zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania vo väčšine prípadov povinný podať daňové priznanie. Povinnosť podať daňové priznanie tomu zamestnancovi so živnosťou vznikne vždy vtedy, ak za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy (súčet hrubých miezd a hrubých príjmov z podnikania) presahujúce 50 % sumy 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Povinnosť podať daňové priznanie tejto fyzickej osobe vznikne aj vtedy, ak takúto výšku príjmov nedosiahla, ale vykazuje daňovú stratu z príjmov z podnikania. Ak si živnosť popri zamestnaní založíte v roku 2015 a Vaše príjmy zo závislej činnosti a z podnikania v úhrne presiahnu v tomto roku sumu 1 901,67 eur alebo aj nepresiahnu a dosiahnete daňovú stratu, budete musieť v roku 2016 podať daňové priznanie.

Fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania podáva svoje daňové priznanie na tlačive typ B.

TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.