Aká je minimálna alebo maximálna splatnosť faktúry a aké problémy sa so splatnosťou faktúry najčastejšie spájajú.
Každý podnikateľ sa v rámci svojej činnosti stretáva s vystavovaním a platením faktúr. Vyznáte sa však v náležitostiach faktúry a viete, aká môže byť jej splatnosť? Čo robiť, ak sa na splatnosti faktúry so svojím obchodným partnerom nedohodnete a na čo máte nárok, pokiaľ nie je faktúra zaplatená včas? V nasledujúcom článku sa dozviete základné informácie o splatnosti faktúry.
Aká je minimálna a maximálna splatnosť faktúry?
Faktúra nemá zákonom stanovenú minimálnu dobu splatnosti. Znamená to, že podnikatelia sa na minimálnej dobe splatnosti môžu medzi sebou dohodnúť, a to v zmluve alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli platne prijaté.
Pokiaľ ide o maximálnu splatnosť faktúry, obchodný zákonník stanovuje limit 60 dní, ktorý môže byť za určitých podmienok predĺžený. Podmienkou pre takéto predĺženie splatnosti peňažného záväzku (kúpnej ceny tovaru, ceny služby, nájomného atď.) je, že splatnosť dlhšia ako 60 dní nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dlhšia splatnosť býva spravidla uplatňovaná pri objednávkach väčšieho rozsahu, pričom je nutné zohľadniť aj iné faktory ako napr. postavenie subjektov či zaužívaná prax.
Ak by bola v zmluve dohodnutá splatnosť 90 dní bez toho, aby pre takúto splatnosť existoval spravodlivý dôvod, príslušné ustanovenie zmluvy bude považované za neplatné.
Čo sa stane, ak nie je splatnosť faktúry vôbec dohodnutá?
Ak nie je splatnosť peňažného záväzku (napr. faktúry) dohodnutá v zmluve ani obchodných podmienkach, platí že dlžník je povinný zaplatiť bezodkladne po výzve veriteľa.
Príklad: Ak je dlžníkovi faktúra doručená 1.8.2015 a faktúra uvádza splatnosť 15.8.2015, znamená to, že veriteľ dlžníka vyzval k zaplateniu najneskôr do 15.8.2015.
Sankciu vo forme úrokov z omeškania však môže veriteľ požadovať až po uplynutí 30 dní po doručení faktúry, alebo poskytnutí plnenia, podľa toho, čo nastalo neskôr. To znamená, že i keď veriteľ uvedie do faktúry splatnosť napr. 15 dní bez toho, aby sa so svojím partnerom zmluvne dohodol, úroky z omeškania môže žiadať až po uplynutí 30 dní. Ak sa však v zmluve dohodli na kratšej splatnosti, môže požadovať sankciu odo dňa nasledujúceho po splatnosti.
Čo ak nie je splatnosť uvedená vo faktúre?
Faktúra je účtovným a daňovým dokladom, ktorý musí obsahovať aspoň zákonom vyžadované náležitosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že doba splatnosti medzi povinné náležitosti faktúry nepatrí. Ak teda na faktúre nie je uvedená žiadna splatnosť, znamená to, že peňažný záväzok je splatný:
- v deň, na ktorom sa strany dohodli;
- ak k žiadnej dohode nedošlo, ihneď po uzavretí zmluvy. Dlžník je v danom prípade povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o zaplatenie požiadal.
Čo sa stane, ak je vo faktúre uvedená odlišná splatnosť než v zmluve?
Pomerne častou býva situácia, kedy sa podnikatelia dohodnú na inej splatnosti záväzku, než je splatnosť uvedená vo vystavovaných faktúrach. Táto skutočnosť síce neovplyvní platnosť faktúry ako účtovného a daňového dokladu, na strane dlžníka však môže vyvolať neistotu. To, kedy je záväzok splatný, sa pokúsime vysvetliť na nasledujúcich príkladoch:
Príklad č. 1: Podnikatelia medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu, ktorá stanoví, že splatnosť faktúry je 14 dní od jej doručenia dlžníkovi. Ak je dlžníkovi doručená faktúra so splatnosťou 7 dní, dlžník takúto faktúru môže, avšak nemusí do 7 dní uhradiť. Prednosť má totiž zmluva, ktorá uvádza dlhšiu dobu splatnosti.
Príklad č. 2: Kupujúci si u svojho dodávateľa objedná tovar po telefóne. V rámci telefonického rozhovoru sa podnikatelia dohodnú, že cenu tovaru stačí zaplatiť najneskôr do 31.8.2015, avšak na faktúre priloženej k dodanému tovaru je uvedená splatnosť 31.7.2015. V danom prípade opäť platí, že prednosť má zmluva, a teda telefonická dohoda (i keď jej
dokazovanie môže byť v praxi pomerne náročné).
Za omeškanie so zaplatením faktúry môže podnikateľ žiadať 40 EUR
Ak sa váš obchodný partner omešká so zaplatením faktúry, okrem úrokov z omeškania a prípadnej zmluvnej pokuty (ktorá musí byť písomne dohodnutá), od neho môžete požadovať taktiež paušálnu náhradu vo výške 40 EUR. Tento nárok veriteľovi vzniká automaticky bez toho, aby svojho dlžníka na omeškanie musel výslovne upozorniť.
Dôležité je uvedomiť si, že nárok na 40 EUR sa vzťahuje na pohľadávku, ktorá môže byť tvorená aj niekoľkými nezaplatenými faktúrami.
Príklad: Odberateľ svojmu dodávateľovi nezaplatil už 5 po sebe vystavených faktúr. Čiastka vyúčtovaná 5 faktúrami v takomto prípade tvorí 1 ucelenú pohľadávku, ktorá s každou nezaplatenou faktúrou narastá a za ktorú tak možno požadovať len 40 EUR (nie 5 x 40 EUR).
Prehľad a vysvetlenie všetkých peňažných nárokov spojených s omeškaním dlžníka nájdete v článku s názvom: Čo môže veriteľ požadovať okrem istiny pohľadávky?.
TIP: Fakturujte online s KROS fakturácia.
Predpisy upravujúce problematiku splatnosti faktúry
§§ 340a, 365 - 369d zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník
