Faktúra je najčastejším dokladom, ktorý si medzi sebou vystavujú podnikatelia. Prečítajte si článok o tom, čo je to faktúra a kto a kedy je povinný ju vystavovať.
Čo je to faktúra
Zjednodušene povedané, faktúrou nazývame doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra väčšinou aj mnohé ďalšie údaje. Patria medzi ne samozrejme údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry a častokrát aj platobné údaje pre odberateľa a podobne.
Zákon upravujúci faktúru
Jediný zákon, ktorý vyslovene upravuje faktúru, je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“ v príslušnom tvare). Podľa tohto predpisu je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte Európskej únie upravujúceho vyhotovenie faktúry. Obsahové náležitosti faktúry sú uvedené v § 74 zákona o dani z pridanej hodnoty.
V zásade vystavujú faktúry podľa zákona o dani z pridanej hodnoty len platitelia DPH. Neplatitelia DPH podľa zákona o dani z pridanej hodnoty vystavujú faktúry len v dvoch prípadoch: ak dodajú službu s miestom dodania v zahraničí a ak dodajú nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie.
Neplatitelia DPH nevystavujú faktúry, ale účtovné doklady
Okrem zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje obsahové náležitosti vyhotovovaných dokladov o dodaných tovaroch a službách aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“ v príslušnom tvare). V súvislosti s ním však nemožno hovoriť o „faktúre“, keďže zákon o účtovníctve tento pojem nepozná, ale len o účtovnom doklade o dodaných tovaroch a službách. Takýto účtovný doklad, aj keď nie je vystavovaný podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, býva v praxi tiež pomenovaný ako faktúra. Vystavovanie účtovných dokladov týkajúcich sa dodania tovaru alebo služby podľa zákona o účtovníctve sa vzťahuje na tých, ktorí vedú podvojné alebo jednoduché účtovníctvo.
Jedine zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje faktúru, ale netýka sa každého.
Ak je napríklad niekto platiteľom DPH a zároveň vedie účtovníctvo, neznamená to, že musí vystavovať o každom dodaní tovaru alebo služby dva doklady – faktúru podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a aj účtovný doklad podľa zákona o účtovníctve. V praxi sa vystavuje len jeden doklad, ktorý súčasne spĺňa náležitosti oboch týchto zákonov.
Povinné náležitosti vrátane vzorov faktúry podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a podľa zákona o účtovníctve nájdete v článkoch Faktúra platiteľa DPH v roku 2021 a jej vzor a Faktúra neplatiteľa DPH v roku 2021 a jej vzor.
Čo je to fakturácia a fakturovanie
S faktúrami, resp. účtovnými dokladmi o dodaných tovaroch a službách súvisí aj fakturácia alebo inak povedané fakturovanie. Pojem fakturácia nie je vysvetlený v žiadnom predpise. Z podnikateľskej praxe je však zrejmé, že fakturáciou a fakturovaním sa rozumie proces vyhotovovania faktúr. Keď sa hovorí o fakturovaní alebo fakturácii, myslí sa tým teda to, že niekto niekomu vystavil faktúru. Určite sa už každý stretol s tým, že niekto niekomu niečo „vyfakturoval“. To znamená, že niekto niekomu vystavil za dodané tovary alebo služby faktúru alebo účtovný doklad. Presne toto je fakturácia a fakturovanie.
V súvislosti s fakturáciou nedávno Ministerstve financií Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, podľa ktorého by sa údaje z každej faktúry mali zasielať daňovým úradom.
Kto je a kto nie je povinný vystavovať faktúry
Faktúru alebo účtovný doklad o dodaní tovaru alebo služby je povinný vystaviť len ten, komu to prikazuje nejaký zákon. Dobrovoľne ho môže vystavovať aj iná osoba. Povinnosť vystavovať faktúry ukladá zákon o dani z pridanej hodnoty a účtovné doklady zákon o účtovníctve. Vychádzajúc z toho majú povinnosť vystavovať doklady o dodaných tovaroch alebo službách platitelia DPH, neplatitelia DPH v dvoch prípadoch, a všetci tí, čo vedú účtovníctvo.
Okrem zákona o dani z pridanej hodnoty a zákona o účtovníctve existujú aj ďalšie predpisy, ktoré upravujú povinnosť dodávateľa vystaviť odberateľovi doklad o dodaní tovaru alebo služby. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe tovaru alebo služby. Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov tiež ukladá predávajúcemu po prijatí tržby v hotovosti odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad (pokladničný doklad sa považuje za faktúru).
Pri tejto téme je vhodné obrátiť pozornosť aj na odberateľa, resp. kupujúceho, ktorý na účely daňových výdavkov a vedenia účtovníctva potrebuje preukázateľný doklad. V niektorých prípadoch (hlavne pri zmluvách uzatvorených v ústnej forme a plneniach, kde k úhrade nedochádza v hotovosti) by ho bez súčinnosti dodávateľa, resp. predávajúceho nemohol získať. V praxi preto v mnohých prípadoch vyhotovujú faktúry (resp. takto pomenované doklady) aj tie osoby, ktoré túto povinnosť nemajú. Dôvodom je, že faktúra je ideálny doklad, ktorým oznámite druhej strane to, za čo, koľko, do kedy a akým spôsobom vám má zaplatiť. Zároveň je to pre druhú stranu ideálny preukázateľný doklad na daňové a účtovné účely.
V akej lehote je potrebné vystaviť faktúru
Ak má niekto povinnosť vystavovať účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve, tak ten mu určuje všeobecnú lehotu na vystavenie účtového dokladu „bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje“. Lehota na vystavenie faktúry podľa zákona o DPH je do 15 dní a väčšinou sa počíta odo dňa dodania tovaru alebo služby. Podrobnosti nájdete v článkoch Faktúra platiteľa DPH v roku 2021 a jej vzor
a Faktúra neplatiteľa DPH v roku 2021 a jej vzor.
Zákonná lehota splatnosti faktúry
V praxi zaužívaná lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. Minimálna lehota splatnosti faktúry nie je žiadnym zákonom ustanovená. Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku je 60 dní. Ustanovuje to tak § 340a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Táto lehota sa počíta odo dňa doručenia faktúry (alebo inej výzvy podobnej povahy) alebo odo dňa, keď dodávateľ dodal odberateľovi tovar alebo službu, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.
Od týchto pravidiel môže existovať niekoľko výnimiek, o ktorých si môžete viac prečítať v článku Aká môže byť splatnosť faktúry?.
Ako vystaviť faktúru
Záväzný vzor faktúry neexistuje, a na vystavovanie faktúr existujú v zásade tri možnosti:
- Vypisovanie papierových faktúr - v papiernictvách možno kúpiť rôzne tlačivá, ktorá sa mierne líšia v závislosti od ich tvorcu,
- Vystavovanie faktúr v Exceli či Worde – na internete možno nájsť rôzne vzory faktúr na stiahnutie,
- Fakturácia pomocou softvéru, či rôznych on-line nástrojov – ekonomické softvéry zvyčajne obsahujú aj možnosť fakturácie a čoraz obľúbenejšie sú aj rôzne cloudové fakturačné nástroje (napr. KROS fakturácia), ktoré sú v závislosti od množstva funkcií a výrobcu dostupné bezplatne alebo za mesačný poplatok.
Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou KROS a.s.
