V čom sa odlišuje start up od bežného začínajúceho podniku? Je vôbec medzi nimi nejaký rozdiel?
Otázka položená v nadpise môže znieť trochu zvláštne. Veď o start upoch sa hovorí a píše už takmer všade. Napriek tomu nie je mnohým ľuďom celkom jasné, čo to vlastne start up je.
Problémy vznikajú najmä preto, že jednoznačná všeobecne platná definícia start upu neexistuje. Najmä v našich končinách časť ľudí považuje za start up akýkoľvek začínajúci podnik bez ohľadu na jeho predmet činnosti, počet zakladateľov či iné faktory. Dokonca aj Európska asociácia private equity a venture kapitálu (EVCA) definuje start up ako podnik, ktorý je v procese štartu podnikania alebo krátko po štarte podnikania ale zatiaľ nedosahuje tržby. Hlavná nevýhoda tohto pohľadu je, že uvedená definícia dáva do jednej hromady sofistikované inovatívne firmy, ktoré majú nadpriemerný potenciál stať sa jednou z kľúčových organizácií v rámci domácej ekonomiky, spolu s bežnými začínajúcimi podnikmi, ktoré nikdy neprekročia hranice malého lokálneho podniku. To môže problém, najmä ak je zámerom štátu cielene podporovať práve inovatívne podniky.
Aj z tohto dôvodu sa v odbornej literatúre viacerí autori prikláňajú k vyčleneniu start upov zo skupiny všetkých začínajúcich podnikov. Vznikajú tak viaceré definície a s nimi súvisiace kritériá. Andrej Kiska ml., partner venture kapitálovej firmy Credo Ventures, napríklad vychádza z definície P. Grahama (britského venture investora), ktorý za start up označuje „podnik, ktorý je predurčený na rýchly rast.“ Pričom tento rast môže byť daný tržbami či počtom používateľov. Zámerne neotvárame problematiku toho, koľko percentný rast a počas akého dlhého obdobie by mal podnik dosahovať, aby mohol byť označený za start up. Presnú hranicu ani nie je možné určiť. Očakáva sa však niekoľko násobný nárast kľúčových ukazovateľov počas prvých rokoch od vstupu na trh.
Ministerstvo financií SR v snahe podporiť túto špecifickú skupinu podnikov prišlo s vlastnou definíciou, ktorou sa majú od bežných začínajúcich podnikov vyčleniť start upy. Podľa nej je start upom kapitálová obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, od ktorej vzniku neuplynulo viac ako 36 mesiacov a zároveň:
- vznikla za účelom tvorby inovatívneho produktu alebo služby,
- je mikro, malým alebo stredným podnikom,
- sa vyznačuje tým, že väčšina hlasovacích práv patrí fyzickým osobám, ktoré sú jej zakladateľmi.
Problematické je v tomto prípade najmä to, kde určiť hranicu medzi inovatívnym resp. neinovatívnym produktom alebo službou.
Pohľad na start upy v zahraničí
Vnímanie start upov ako inovatívnych podnikov vrátane ich charakteristických čŕt možno spozorovať v definíciách ďalších zahraničných autorov. Napr. P. Wells a L. Jeng pôsobiaci na Harvard Business School považujú za start up podnik, ktorý sa posúva zo štádia podnikateľského nápadu a pripravuje sa na produkciu, marketing a predaj samotného produktu. Za úplne prvé štádium životného cyklu podniku totiž možno považovať podnikateľský nápad. V tejto fáze zakladatelia ešte nepodnikli žiadne kroky k jeho realizácii. Neskôr, keď začnú vyvíjať produkt či analyzovať trh, prechádzajú do tzv. predštartovacej (seed) fázy. Až následne, v čase keď už zakladajú firmu, pripravujú výrobu, venujú sa marketingu a jednoducho pripravujú celý biznisový model, posúvajú sa do štádia, v ktorom môžu byť označení ako start up. Na Slovensku sa často (najmä v médiách) pod pojmom start up označuje ešte len podnikateľský nápad či podnik v predštartovacej (seed) fáze.
Eric Ries, úspešný podnikateľ zo Silicon Valley, zdôrazňuje, že start upy sú predurčené na to, aby dodávali nový produkt či novú službu cieľovým zákazníkom v podmienkach extrémnej neistoty.
A ďalší úspešný start upista Steve Blank dodáva, že start up vyhľadáva opakovateľný a tzv. škálovateľný biznisový model (anglický termín „scalable business model“). Tento model je založený na potenciáli dosahovať významný rast tržieb bez výrazného zvyšovania nákladov. Jednoduchým príkladom je mobilná aplikácia – či už predáte 100 aplikácii alebo milión, vaše náklady sú prakticky rovnaké, no tržby (a zisk) sú výrazne vyššie. Škálovateľný biznisový model je teda kľúčovým predpokladom pre dosahovanie rýchleho rastu.
Start up v našich podmienkach sa prakticky nezaobíde bez medzinárodnej (či globálnej) ambície – t.j. jeho cieľom nemá byť iba slovenský, ale napr. aj celoeurópsky či celosvetový trh.
Až 11 z 12 start upov sa nedožije štvrtého roku podnikania
Možno sú vám známe štatistiky o miere prežitia začínajúcich podnikateľov. Podľa nich sa svojich štvrtých narodenín nedožije na Slovensku viac ako polovica podnikov. V roku 2010 predstavovala miera prežitia podnikov na Slovensku po 3 rokoch od vzniku len 41,7%. Ide o štatistiku zahŕňajúcu všetky začínajúce firmy vrátane menej rizikových typov podnikania. Iste uznáte, že šance klasického začínajúceho podnikania v porovnaní s inovatívnym start upom budú oveľa vyššie. Ako si teda v tejto štatistike vedú start upy?
Zatiaľ najkomplexnejšiu štúdiu o miere prežitia start upov priniesol projekt, na ktorom sa podieľal vyššie spomínaný Steve Blank v spolupráci s absolventmi Kalifornskej univerzity, Stanfordskej univerzity a ďalšími desiatimi start upovskými akcelerátormi. Štúdia pod názvom Startup Genom Report na základe skúmania 3200 webových a mobilných start upov odhaľuje, že až 92% podnikateľov vo svojich plánoch zlyhá a nedožije sa viac ako 3 rokov podnikania.
Charakteristické znaky start upu
Na základe vyššie uvedeného môžeme zhrnúť typické znaky start upu v pravom zmysle slova:
- už nejde iba o podnikateľskú myšlienku – zakladatelia pripravujú reálne kroky súvisiace so vstupom na trh
- start up ponúka nový (inovatívny resp. inovovaný) produkt alebo službu, pričom tento produkt doteraz nebol otestovaný na trhu (a teda riziko neúspechu je veľmi veľké)
- po vstupe na trh sa očakáva rýchly rast
- start up uplatňuje škálovateľný biznisový model
- má medzinárodné/globálne ambície
Tieto znaky v rámci slovenského prostredia bude spĺňať malý počet podnikov. Neberme to však ako negatívnu správu. Špičkových start upov nepotrebujeme tisícky. Je omnoho dôležitejšie vytvoriť prijateľné podnikateľské prostredie pre všetky začínajúce podniky a k tomu start upový ekosystém, v ktorom tie najlepšie a najperspektívnejšie z nich nebudú musieť kvôli bezproblémovému fungovaniu odchádzať do zahraničia.
