Štát namiesto škrtania výdavkov vytiahne miliardy eur od daňových poplatníkov - zhodujú sa zástupcovia podnikateľov. Aké dôsledky budú podľa nich opatrenia mať pre slovenskú ekonomiku?
Od predstavenia vládneho návrhu konsolidačného balíčka ubehol týždeň. Reakcie zástupcov podnikateľov, ktorých mnohé z opatrení výrazne zasiahnu, na seba nenechali dlho čakať. Čo opatrenia budú podľa nich v praxi znamenať a v čom vidia pozitíva?
Očakávalo sa škrtanie výdavkov, namiesto toho prichádza „more“ nových daní
Či už ide o Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) alebo Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ), v oboch prípadoch sa kritika v prvom rade sústredí na minimálne šetrenie zo strany štátu. „Ozdravný“ plán verejných financií je podľa zástupcov podnikateľov primárne zameraný na zásadné zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu, no na výdavkovej strane počíta len s minimálnym znižovaním výdavkov.
Konsolidačný plán, ktorý v utorok 17.9.2024 predstavila vláda, obsahuje opatrenia zamerané na zníženie deficitu rozpočtu verejných financií do roku 2027 pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku preto vstúpia do platnosti viaceré konsolidačné opatrenia ako zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, zavedenie dane z bankových transakcií, zvýšenie osobitného odvodu pre energetické firmy, rafinérie či mobilných operátorov alebo zvýšenie dane z príjmov právnických osôb v prípade firiem so zdaniteľným príjmom nad 1 milión eur.
Zamestnávatelia zdôrazňujú, že balík opatrení primárne zvyšuje štátny príjem (o 2,4 miliardy eur), no na výdavkovej strane sa počíta so znížením výdavkov o 670 miliónov eur, čo je podľa RÚZ značný nepomer. Ide napríklad o zníženie personálnych výdavkov na zamestnancov v štátnej správe, ktoré má priniesť 124 miliónov eur. No podľa ZPS je priestor na hľadanie úspor v prebujnenom verejnom sektore, ktorý zamestnáva takmer 450 000 ľudí, oveľa väčší. Cestu vidí združenie v dôsledných personálnych auditoch, škrtaní nepotrebnej agendy a zbytočných zákonov či v digitalizácii a automatizácii procesov. Navyše, v súkromnom sektore sú desiatky tisíc voľných pracovných miest, kde by mohli ľudia z verejného sektora tvoriť hodnoty. To by štátu nielen ušetrilo výdavky, ale dokonca prinieslo dodatočné príjmy do štátnej kasy.
Združenie podnikateľov Slovenska uvádza, že vláda vystavila účet za dlhodobo nezodpovednú rozpočtovú politiku podnikateľom a občanom. „Predstavený konsolidačný balíček ignoruje kľúčové problémy podnikateľského prostredia a navrhnutý mix opatrení ich prehlbuje. Konkurencieschopnosť firiem dostane ďalšiu ranu, v niektorých sektoroch sa nebude oplácať na Slovensku podnikať, daňový systém bude komplikovanejší a klesne atraktivita krajiny pre investorov. Navrhované opatrenia zasiahnu tých, ktorí si riadne plnia daňové povinnosti, a zároveň podporia rast šedej ekonomiky,“ argumentuje ZPS.
RÚZ dodáva, že od komplexnej konsolidácie verejných financií, na ktorej vláda pracovala takmer rok, by očakávali väčšiu ambicióznosť a škrtanie práve na výdavkovej strane rozpočtu. Redukcia výdavkov je podľa Únie pre ekonomiku prospešnejšia, pretože nezasahuje ekonomický rast ani tvorbu pracovných miest tak výrazne ako zvýšené dane.
Pre podnikateľov môžu byť opatrenia demotivujúce
Najväčšie výnosy si vláda sľubuje od zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 %. Má ísť o sumu vyše 900 miliónov eur. Ďalších 700 miliónov má do rozpočtu priniesť zavedenie transakčnej dane zo všetkých platieb, ktoré sa dotkne všetkých právnických osôb na Slovensku, ako aj fyzických osôb podnikateľov. Spolu so zvýšením sadzby dane z príjmu pre právnické osoby ide o opatrenia, ktoré podľa prezidenta RÚZ budú mať negatívny dopad prakticky na celé podnikateľské prostredie a kľúčové podniky slovenského hospodárstva. „Zvýšenie daňového zaťaženia prispeje k pribrzdeniu ekonomického rastu aj k zvýšeniu inflácie pre bežných občanov. Inflácia sa opäť môže priblížiť až k úrovni 5 %,“ vysvetľuje. Daň z finančných transakcií zasa negatívne ovplyvní najmä podnikateľov s vysokým obratom a nízkymi maržami, ktorým podľa RÚZ zásadne zníži ziskovosť a zasiahne ich podnikanie.
Na druhej strane, v princípe pozitívne vníma zmeny v sadzbách DPH Zväz Stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). „Ide o lepšie riešenie než zavádzať drastické zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia tvorby hodnôt, teda zdanenia práce a hospodárenia podnikateľov,“ uvádza prezident ZSPS, Pavol Kováčik. Avšak, nakoľko bytová výstavba bude patriť do najvyššej, 23-percentnej sadzby DPH, bude to podľa neho znamenať ďalšie zdraženie a zvyšovanie nedostupnosti bytov, čo nie je dobrou správou tak pre stavebníctvo, ako aj pre občanov. „Vo väčšine štátov únie platí na bytovú výstavbu a opravy znížená sadzba DPH, a to vrátane Česka. Jednotlivé krajiny si totiž uvedomujú, že ide o investíciu do bývania, a teda o aktivitu v záujme štátu, ktorú je potrebné podporovať a nie obmedzovať zvýšenou daňovou záťažou,“ spresňuje Kováčik. Kriticky vníma aj zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá bude podľa neho deformovať férové podnikateľské prostredie, nakoľko konkurenčnú výhodu získajú tí, ktorí nájdu lepšie spôsoby obchádzania opatrenia. Vzhľadom na nutnosť konsolidácie, otvorenie témy DPH víta aj Združenie podnikateľov Slovenska, no zdôrazňuje, že návrhu konsolidačného balíčka chýbajú opatrenia, ktoré podporia podnikanie a tvorbu hodnôt.
Niektoré opatrenia síce sú pre podnikateľov istým pozitívom
– ide napríklad o zvýšenie hranice zdaniteľného príjmu pre SZČO, návrat
k výške dane z dividend spred roka alebo zníženie dane z príjmu
pre menšie firmy. Avšak, podľa Združenia podnikateľov Slovenska najmä posledné menované opatrenie vytvára dvojaké
podnikateľské prostredie a demotivuje firmy rásť. Navyše, úspory z týchto
opatrení v mnohých prípadoch nedosiahnu výšku súm, ktoré podnikateľom vzniknú po zavedení
dane z bankových platieb alebo zmien DPH, ktoré zvýšia náklady u jej
neplatiteľov.
Opäť chýba diskusia aj predvídateľnosť zmien
RÚZ v tlačovej správe upozornila, že konsolidačný plán so
zástupcami zamestnávateľov nebol konzultovaný, hoci o stretnutie
a odbornú diskusiu opakovane žiadali. O podrobnostiach balíka, ktorý
bude mať zásadný dopad na celé podnikateľské prostredie, sa tak zamestnávatelia
dozvedeli až z médií. „Až po tom, čo vláda verejne predstavila
konsolidačné opatrenia bola v tejto veci na pondelok (23. 9. 2024) zvolaná
mimoriadna Hospodárska a sociálna rada (tripartita). Takýto prístup považujeme za nekorektný
a v rozpore s platnými zákonmi (napr. zákone o tvorbe právnych predpisov), ako
aj so znením Memoranda o spolupráci, ktoré sme pred niekoľkými týždňami
podpísali spoločne s premiérom,“ konštatuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Taktiež upozorňuje, že priemysel, ktorý je kľúčovým odvetvím ekonomiky, dnes
čelí extrémnym nákladom spojeným s dekarbonizáciou, zelenou agendou a
vysokými cenami energií. V tomto prostredí by bolo žiadúce pracovať
na spôsoboch zníženia cien energií. V príkrom kontraste s touto
potrebou je však plánované extrémne zaťaženie energetického sektora ďalšou
odvodovou povinnosťou, čo sa nevyhnutne odrazí vo vyšších cenách pre
domácnosti aj podniky. „Priemyselné podniky budú pri
týchto nákladoch už úplne paralyzované z hľadiska svojej schopnosti
inovovať a zvyšovať produktivitu,“ dodáva Kiraľvarga.
Okrem toho, že opatrenia vraj neboli konzultované s dotknutými stranami, podnikatelia taktiež dlhodobo upozorňujú na nepredvídateľnosť prijímania legislatívy a nadužívanie skráteného legislatívneho procesu. Napriek tomu, že vládne strany pred voľbami a aj neskôr v programovom vyhlásení sľubovali nápravu, opatrenia v rámci konsolidačného balíčka budú opäť prijímané zrýchlene, bez odbornej diskusie a analýz dopadov. Iniciatíva za právny štát (Rule of Law Initiative), ktorá združuje širokú podnikateľskú komunitu zamestnávateľských a podnikateľských asociácií a obchodných komôr, považuje spôsob návrhu konsolidačného balíčka v rozpore s princípmi právneho štátu. Volá po transparentnej príprave, konzultáciách a pripomienkovaní podnikateľskou obcou podľa riadnych legislatívnych pravidiel.
Iniciatíva za právny štát pripomína najnovšie odporúčania bývalého dlhoročného prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, ktorý na pôde Európskeho parlamentu 17. septembra predstavil Správu o budúcnosti konkurencieschopnosti Európy. V rámci nej zdôraznil, že členské štáty EÚ musia prijímať ekonomické opatrenia s dôrazom na dodržiavanie zásad právneho štátu a podporovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť. Podľa iniciatívy ale Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva za európskymi štandardmi a vláda navyše koná v rozpore s vlastnými záväzkami, ktoré schválila v apríli 2024 v Národnom programe reforiem SR. „Ak sa nezmení súčasný prístup, riskujeme dlhodobé oslabenie ekonomiky a stratu konkurencieschopnosti v rámci EÚ, čím sa prehĺbi náš zaostávajúci status v porovnaní s ostatnými členskými štátmi a následne aj deficit krajiny,“ upozorňuje iniciatíva a vládu vyzýva, aby otvorila širšiu diskusiu nielen o zvyšovaní príjmov štátu, ale hlavne o znižovaní jeho výdavkov, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Tak ako tomu bolo aj v minulosti pri iných dôležitých celospoločenských témach, sme aj teraz pripravení aktívne sa podieľať na tejto diskusii a prispieť konkrétnymi návrhmi, ktoré by zabezpečili stabilný a predvídateľný ekonomický rámec pre budúcnosť Slovenska,“ dodáva.
