Prečítajte si článok o najčastejších chybách zamestnávateľov vo Výkaze poistného a príspevkov a v jeho prílohe.
Vo formulári Výkaz poistného a príspevkov a v jeho prílohe zamestnávateľ uvádza
- zamestnancov, ktorým bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
- zamestnancov s právom na pravidelný mesačný príjem, zamestnancov s právom na nepravidelný príjem, ak im bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia,
- zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania dôchodkového poistenia, s výnimkou zamestnancov v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem,
- zamestnancov v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem pri zániku právneho vzťahu dohody, ale aj po zániku dohody, ak im bol v kalendárnom mesiaci zúčtovaný príjem.
Nesprávne označenie Výkazu poistného a príspevkov
V hlavičke Výkazu poistného a príspevkov sa v políčku „príjmy zúčtované v mesiaci“ uvádza kalendárny mesiac, v ktorom boli zúčtované príjmy, a nie mesiac, za ktorý boli zúčtované príjmy.
Nesprávne označenie pri dohodách s nepravidelným príjmom
Pri dohodách s nepravidelným príjmom sa uvádza kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom právny vzťah dohody zanikol. Ak bol príjem prislúchajúci k týmto dohodám zúčtovaný v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch po tomto kalendárnom mesiaci, uvádza sa mesiac, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný.
Nesprávne uvádzanie počtu kalendárnych dní
Rovnako ako v prípade Mesačného výkazu poistného, uvádza sa tu počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné. Ak pracovný pomer trval celý kalendárny mesiac, uvedie sa napríklad v prípade marca 2014 číslo 31. Ak napríklad dohoda o vykonaní práce trvala päť kalendárnych dní v danom mesiaci, uvádza sa číslo päť. Neuvádza sa teda počet dní, počas ktorých zamestnanec reálne vykonával prácu.
Je potrebné zdôrazniť, že do počtu kalendárnych dní sa nezapočítavajú dni prerušenia povinného poistenia podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide napríklad o dni, keď zamestnanec čerpal voľno bez náhrady mzdy, čerpal rodičovskú dovolenku, bol uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie, mal neospravedlnenú absenciu, ošetroval člena rodiny počnúc jedenástym dňom a pod.
Nesprávne uvádzanie počtu dní obdobia podľa § 26
Tu platia tiež rovnaké podmienky ako pri Mesačnom výkaze poistného a príspevkov. Tieto údaje sa uvádzajú len pri zamestnancovi s odvodovou úľavou. Zamestnanci s odvodovou úľavou nie sú povinne poistení a za obdobie podľa § 26 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za nich zamestnávateľ neplatí úrazové a garančné poistenie. Ide napríklad o dni čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, neospravedlnenej absencie v práci, ošetrovania člena rodiny počnúc jedenástym dňom a pod. O tieto dni sa znižuje aj počet kalendárnych dní za ktoré sa platí poistné podľa predchádzajúceho bodu.
Nesprávne rozpočítanie príjmu na kalendárne mesiace
Zamestnávatelia by si mali tiež dať pozor na správny výpočet vymeriavacieho základu v nadväznosti na rozpočítanie príjmu na kalendárne mesiace podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide napríklad o vyplatenie príjmu zamestnancovi v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov s právom na nepravidelný príjem.
Nesprávne uvedenie typu zamestnanca
V prílohe Výkazu poistného a príspevkov je potrebné správne uviesť kód zamestnanca podľa poučenia k prílohe Výkazu poistného a príspevkov.
Prečítajte si tiež niektorý z našich článkov:
- 10 najčastejších chýb zamestnávateľov v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov a v jeho prílohe
- 8 častých chýb zamestnávateľov pri plnení si oznamovacích povinností voči Sociálnej poisťovni
- Najčastejšie chyby zamestnávateľov pri „dohodároch“
Zdroj: Spracované na základe informácií zo seminára „Najčastejšie chyby zamestnávateľov v kontakte so Sociálnou poisťovňou“, ktorý organizovala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava
