Nižšie odvody za dlhodobo nezamestnaných

Dňa 16. októbra 2013 NRSR schválila v treťom čítaní novelu zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom väčšina zmien nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Časť zmien účinná od 1. novembra 2013 sa týka úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. Aké podmienky je treba splniť a aké sú odvody v týchto prípadoch, sa dozviete v tomto článku.

Novela zákona o sociálnom poistení ustanovuje výnimku z platenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Tieto odvody nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, že zamestnancom je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:

  • pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru bola táto osoba dlhodobo nezamestnaný občan (t. j. občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá;
  • suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. To znamená, že v roku 2013 príjem nesmie byť vyšší ako 526,62 € (67 % z 786 €), v roku 2014 nesmie byť vyšší 539,35 € (67 % z 805 €);
  • voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie;
  • jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
  • odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
Článok pokračuje pod reklamou

Znamená to, že ak zamestnávateľ zamestná osobu dlhodobo nezamestnanú s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie vyššie uvedené podmienky, na 12 mesiacov je oslobodený od platenia odvodov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Novela zákona o sociálnom poistení v tejto súvislosti novelizuje aj zákon o zdravotnom poistení, pričom uvedená výnimka sa vzťahuje aj na platenie zdravotných odvodov. Platiteľom poistného na zdravotné poistenie je v takomto prípade štát. Zamestnanec teda neodvádza zo svojej mzdy žiadne odvody, zamestnávateľ platí len do Sociálnej poisťovne, a to 1,05 % z hrubej mzdy zamestnanca na úrazové a garančné poistenie.

Ak by šlo o klasického zamestnanca, odvody za zamestnanca by boli vo výške 13,4 % z jeho hrubej mzdy, zamestnanec s uvedenou výnimkou si teda na čistej mzde polepší. Náklady zamestnávateľa na sociálne a zdravotné odvody by pri klasickom zamestnancovi predstavovali 35,2 % z hrubej mzdy, čo je oproti 1,05 % značná úspora.

Neplatenie sociálnych odvodov má aj svoje negatíva, a to predovšetkým pre zamestnanca. Takýto zamestnanec nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné, ani materské. Dvanásť mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie odvodov, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na výpočet dôchodku, ani do nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ďalšie zmeny vyplývajúce z novely zákona o sociálnom poistení vám prinášame v tomto článku.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2025

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Kedy a za akých podmienok po nej možno siahnuť v roku 2025?

OČR cez vianočné prázdniny: ktorí rodičia ju môžu poberať?

Podmienky a postup podania žiadosti o ošetrovné počas vianočných prázdnin. Nárok na OČR z dôvodu prázdnin však nemá každý rodič.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky