Nové pravidlá pre cezhraničných zamestnancov od 1.7.2023

Cezhraniční zamestnanci, ktorí využívajú teleprácu, môžu byť poistení v štáte sídla svojho zamestnávateľa. Aké sú podmienky?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorilo multilaterálnu Rámcovú dohodu o udeľovaní výnimiek v prípade cezhraničnej telepráce. Tá od 1.7.2023 umožňuje cezhraničným zamestnancom, ktorí pracujú na diaľku formou telepráce, aby boli aj naďalej poistení v systéme sociálneho zabezpečenia v štáte sídla svojho zamestnávateľa. Dohodu k 1. júlu podpísalo 18 európskych štátov, vrátane Slovenska, Českej republiky a Rakúska.

Podmienky, kedy možno byť poistený v štáte sídla zamestnávateľa od 1.7.2023

Telepráca predstavuje formu práce, ktorá umožňuje zamestnancom vykonávať svoje pracovné povinnosti z pohodlia vlastného domova alebo iného miesta mimo kancelárie zamestnávateľa. Práca sa vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a s použitím informačných technológií. Vo všeobecnosti platí, že pri výkone telepráce v rozsahu 25 % a viac je podľa základného pravidla určené, že zamestnanec je poistený v štáte svojho bydliska.

Nová rámcová dohoda umožňuje výnimku z uplatňovania právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Stanovuje tak presné podmienky, na ktoré osoby a za akých okolností sa môže aplikovať. Výnimka sa týka zamestnancov, ktorí vykonávajú teleprácu v mieste svojho bydliska v rozsahu menej ako 50 % celkového pracovného času a ich zamestnávateľ má sídlo alebo miesto podnikania v inom signatárskom štáte. V takom prípade môže byť zamestnanec poistený v štáte podľa sídla zamestnávateľa.

Dôležitou podmienkou pre uplatnenie tejto výnimky je podanie žiadosti v krajine zamestnávateľa (na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR). O uplatňovanie slovenskej legislatívy možno žiadať maximálne na 3 roky, pričom je možné opätovne podať novú žiadosť.

„Žiadosť možno podať aj za spätné obdobie, ktoré nepresahuje 3 mesiace za podmienky, že za uvedené obdobie boli za zamestnanca zaplatené príspevky na sociálne zabezpečenie v signatárskom štáte, v ktorom má zamestnávateľ sídlo alebo miesto podnikania, resp. zamestnanec bol inak krytý systémom sociálneho zabezpečenia signatárskeho štátu,“ uvádza na webovej stránke rezort práce. Za rovnakých podmienok je možné žiadať o udelenie výnimky za spätné obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ale len pri žiadostiach podaných do 30.6.2024.

Postup po podaní žiadosti o výnimku

Ako vysvetľuje ministerstvo práce na svojej webovej stránke, po spracovaní žiadosti bude informovaný príslušný orgán v druhom signatárskom štáte a následne MPSVR udelí výnimku. Bude o tom písomne informovať zamestnanca, Sociálnu poisťovňu a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Po doručení oznámenia o udelení výnimky zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o vystavenie prenosného dokumentu A1, ktorý potvrdí uplatňovanie právnych predpisov Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia.“

Na koho sa rámcová dohoda vzťahuje?

Ako sa uvádza na stránke rezortu práce, rámcová dohoda sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí:

  • majú bydlisko v jednom zo signatárskych štátov,
  • sú zamestnaní jedným alebo viacerými podnikmi, alebo zamestnávateľmi, ktorí majú sídlo/miesto podnikania len v jednom ďalšom signatárskom štáte,
  • pre tohto zamestnávateľa vykonávajú prácu v štáte, v ktorom sa nachádzajú jeho priestory/miesto podnikania, kde sa obvykle vykonáva tá istá práca, a tiež v štáte ich bydliska formou telepráce,
  • vykonávajú prácu prostredníctvom informačných technológií - aby zostalo zachované spojenie zamestnanca s pracovným prostredím zamestnávateľa,
  • zo štátu ich bydliska vykonávajú prácu v rozsahu 25 % až 50 % celkového pracovného času.

Rámcová dohoda neplatí v prípade:

  • samostatne zárobkovo činných osôb,
  • zamestnancov, ktorí vykonávajú ďalšiu závislú činnosť v inom štáte alebo
  • zamestnancov, ktorých práca nezahŕňa teleprácu.
Článok pokračuje pod reklamou

Príklady uplatnenia rámcovej dohody

Zamestnanec má bydlisko na Slovensku a je zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom v Rakúsku

Zamestnanec vykonáva teleprácu pre rakúskeho zamestnávateľa zo svojho bydliska na Slovensku v rozsahu dvoch dní v týždni (40 %). Ďalšie tri dni v týždni (60 %) pracuje  v priestoroch zamestnávateľa v Rakúsku. Keďže zamestnanec vykonáva podstatnú časť práce v štáte bydliska, štandardne by podliehal slovenským právnym predpisom  sociálneho zabezpečenia. Ak si však praje naďalej podliehať rakúskym právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, požiada príslušnú rakúsku inštitúciu o výnimku podľa rámcovej dohody.

Zamestnanec má bydlisko v Českej republike a je zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom na Slovensku

Teleprácu zo svojho bydliska v Českej republike vykonáva v rozsahu 19 hodín (menej ako 50 %). Zvyšných 21 hodín v týždni (viac ako 50 %) vykonáva prácu v priestoroch zamestnávateľa na Slovensku. Keďže zamestnanec vykonáva podstatnú časť  práce v štáte svojho bydliska, štandardne by podliehal českým právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Ak si praje naďalej podliehať slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, požiada o výnimku podľa rámcovej dohody. Žiadosť sa podáva na MPSVR SR.

Zoznam signatárskych krajín, ktoré podpísali rámcovú dohodu

  • Belgicko,
  • Chorvátsko,
  • Česká republika,
  • Fínsko,
  • Francúzsko,
  • Holandsko,
  • Lichtenštajnsko,
  • Luxembursko,
  • Malta,
  • Nemecko,
  • Nórsko,
  • Poľsko,
  • Portugalsko,
  • Rakúsko,
  • Slovensko,
  • Španielsko,
  • Švajčiarsko,
  • Švédsko.

Zdroj: Tlačová správa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, employment.gov.sk, socialsecurity.belgium.be

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Subdodávateľská zodpovednosť – vysielanie zamestnancov od 1. 8. 2024

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2024 prináša viaceré zmeny v pracovnom práve, napríklad možnosť vyplatenia mzdy dodávateľom služby aj v rámci SR i výkon práce maloletým zamestnancom.

Pracovné úrazy v dôsledku (nielen) horúčav na pracovisku: povinnosti a prevencia

Vyčerpanie, nepozornosť či malátnosť, ktoré v období leta hrozia, môžu zapríčiniť pracovný úraz. Čo ním (nie) je a na čo by mali myslieť zamestnanci aj zamestnávatelia?

OČR cez prázdniny 2024: aké sú podmienky a kto má nárok?

Ktorí rodičia môžu o ošetrovné požiadať, na ako dlho a čo to znamená z hľadiska ich príjmu? Podstatné informácie aj žiadosť na stiahnutie.

Dávka (podpora) v nezamestnanosti pre majiteľa firmy

Podnikanie a poberanie dávky v nezamestnanosti. Je možné, aby sa tieto dva pojmy kryli? Môže spoločník, príp. konateľ s.r.o. či SZČO obdobie bez príjmu preklenúť dávkou v nezamestnanosti?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky