Gastrolístky (stravovacie poukážky) ako výdavok na stravné využívajú dva typy daňovníkov, a to zamestnávatelia alebo daňovníci s príjmami z podnikania (napr. živnostníci) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Viac o gastrolístkoch (stravovacích poukážkach) a iných možnostiach uplatňovania výdavkov na stravné v roku 2016 sa dozviete v nasledujúcom článku.
Výdavky na stravné v roku 2016 pri pracovnej ceste
Pre rok 2016 je suma stravného pri tuzemskej pracovnej ceste stanovená pre jednotlivé časové pásma nasledovne:
- pre prvé časové pásmo v rozmedzí od 5 do 12 hodín - 4,20 eur,
- pre druhé časové pásmo v rozmedzí od 12 do 18 hodín - 6,30 eur,
- pre tretie časové pásmo nad 18 hodín - 9,80 eur.
Vyššie uvedené sadzby stravného sú v platnosti od 1.11.2014.
Sadzby stravného pre zahraničné pracovné cesty sú stanovené pre každú krajinu samostatne. Tieto sadzby sa od 1.1.2013 nezmenili, platia teda aj pre rok 2016, kým nedôjde k novelizácii opatrenia MF SR, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
O sadzbách stravného pre zahraničné pracovné cesty sa dočítate v článku Sadzby stravného (diéty) pri zahraničných pracovných cestách v roku 2014.
Najdôležitejšia sadzba stravného je sadzba pre prvé časové pásmo, pretože od tejto sumy sa odvíjajú ďalšie veličiny ako:
- povinný príspevok na stravovanie zamestnancov, ktorý musí zamestnávateľ hradiť - maximálne 2,31 eur = 0,55*4,20,
- výška výdavkov na stravné daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako daňový výdavok - maximálne 4,20 eur,
- minimálna suma gastrolístka - minimálne 3,15 eur = 0,75*4,20.
Gastrolístky (stravovacie poukážky) a výdavky na stravné v roku 2016 ako daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa
V súlade s § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len “Zákonník práce”) zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách”). Okrem toho môže zamestnávateľ poskytovať príspevok podľa osobného predpisu, ktorým môže byť napríklad zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Sadzba stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín je od 1. 11. 2014 stanovená na sumu 4,20 eur.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať stravné aj formou gastrolístkov (stavovacích poukážok) , pričom hodnota gastrolístka musí byť minimálne 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, teda 4,20*0,75 = 3,15 eur.
Suma príspevku na stravovanie sa môže líšiť medzi jednotlivými zamestnávateľmi. Ak napríklad jeden zamestnávateľ má vlastné stravovacie zariadenie a v ňom stojí obed pre zamestnanca 2 eurá, príspevok na stravovanie činí 0,55*2 = 1,1 eur, čo predstavuje daňový výdavok zamestnávateľa.
Iný zamestnávateľ napríklad poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky, ktoré môžu byť v hodnote 4,20 eur. Z gastrolístka (stravovacej poukážky) v sume 4,20 eur činí povinný príspevok zamestnávateľa na stravovanie, ktorý zároveň predstavuje daňový výdavok zamestnávateľa sumu 0,55*4,2 = 2,31 eur.
Do daňových výdavkov si zamestnávateľ môže dať maximálne 55% zo sumy 4,20 eur. Vyplýva to z § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”), v ktorom je stanovené že, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Osobitným predpisom sa v súvislosti so stravným myslí Zákonník práce.
Gastrolístky (stravovacie poukážky) a výdavky na stravné v roku 2016 ako daňový výdavok daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti
Daňovým výdavkom daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v súlade s § 19, ods. 2, písm. p) zákona o dani z príjmov stravné vynaložené daňovníkom za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu ustanovenom pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (čo je v roku 2016 suma 4,20 eur), ak daňovníkovi súčasne:
- nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti (ak je súčasne aj zamestnanec),
- nevzniká nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou podľa zákona o cestovných náhradách.
Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti má dve možnosti, ako si dať výdavky (náklady) na stravné do daňových výdavkov:
- nakúpi gastrolístky (stravovacie poukážky),
- uplatní si daňové výdavky na základe dokladov z elektronickej registračnej pokladnice z každého obedu.
Kúpa gastrolístkov (stravovacích poukážok) je administratívne menej náročná ako uplatňovanie výdavkov na stravné formou dokladov z elektronickej registračnej pokladnice o nákupe stravy. Ďalšou výhodou gastrolístkov (stravovacích poukážok) je to, že daňovník si môže dať do daňových výdavkov gastrolístky (stravovacie poukážky) v sume 4,20 eur (ak ich v tejto hodnote kúpil) za každý jeden odpracovaný deň v kalendárnom roku bez ohľadu na to, koľko v skutočnosti stál obed kúpený v danom dni. Ak by daňovník kúpil gastrolístky (stravovacie poukážky) v nižšej sume, môže si do daňových výdavkov dať výdavky na stravné len v hodnote kúpeného gastrolístka (stravovacej poukážky). V prípade, že by daňovník kúpil gastrolístky (stravovacie poukážky) v hodnote vyššej, ako je zákonom stanovená hranica (4,20 eur), do daňových výdavkov si môže dať len sumu 4,20 eur. Ak má daňovník gastrolístky (stravovacie poukážky), nemusí preukazovať nákup stravy prostredníctvom dokladov o kúpe jedla.
Do pozornosti však dávame, že daňovník si nemôže pri gastrolístkoch (stravovacích poukážkach) uplatniť daňové výdavky spätne. Znamená to, že ak daňovník kúpi gastrolístky (stravovacie poukážky) v marci, do daňových výdavkov si môže dať stravné až odo dňa kúpy gastrolístkov (stravovacích poukážok). Jedinou možnosťou, ako by si mohol uplatniť výdavky na stravné do marca by bolo uplatňovanie výdavkov prostredníctvom dokladov z elektronickej registračnej pokladnice z každého obeda.
Nevýhodou uplatňovania daňových výdavkov na stravné prostredníctvom dokladov z elektronickej registračnej pokladnice z každého obeda je to, že daňovník si môže dať do výdavkov na stravné len sumu skutočne zaplateného obedu, maximálne však do výšky 4,20 eur. Ak daňovník zaplatí za obed napríklad 3,50 eur, v daný kalendárny deň si môže dať do výdavkov na stravné len 3,50 eur a nie 4,20 eur.
Ďalšou nevýhodou uplatňovania daňových výdavkov na stravné prostredníctvom dokladov z elektronickej registračnej pokladnice je strata dokladu o nákupe stravy. V tom prípade si nemôže do daňových výdavkov dať v daný kalendárny deň nič, pretože z definície daňových výdavkov vyplýva, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii. Z uvedenej definície jasne vyplýva, že daňovník musí mať výdavok na stravné preukázateľne vynaložený a je už jedno, či tento výdavok preukáže kúpou gastrolístku (stravovacej poukážky) alebo prostredníctvom bločku z elektronickej registračnej pokladnice.