Základným rozdielom medzi stravným a stravnými lístkami je ten, že stravné predstavuje nárok zamestnanca, SZČO alebo inej osoby a stravné lístky sú jednou z foriem, ktorými sa nárok na stravné uspokojuje. Viac o stravnom a stravných lístkoch sa dozviete v nasledujúcom článku.
Stravné je pojem ustanovený v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len “zákon o cestovných náhradách”). V súlade s § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je stanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Zamestnanec ma nárok na stravné aj pri zahraničných pracovných cestách, pričom pri zahraničných pracovných cestách má nárok na stravné poskytnuté v eurách alebo v cudzej mene.
Nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou sa uspokojuje pri vyúčtovaní pracovnej cesty poskytnutím peňažných prostriedkov v eurách, resp. pri zahraničnej pracovnej ceste možno uspokojiť nárok na stravné v cudzej mene. Nárok na stravné poskytované v súvislosti s pracovnou cestou nemôže byť uspokojený poskytnutím stravných lístkov.
Ďalšie zákony sa pri poskytovaní stravného, resp. pri ustanovení stravného ako daňového výdavku odvolávajú na zákon o cestovných náhradách, najmä zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len “Zákonník práce”) alebo zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”).
Stravné a stravné lístky zamestnancov
V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie tromi spôsobmi:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (poskytovateľ stravovacích poukážok), ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (reštaurácie a pod.).
Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie a nemá ani prístup k stravovaciemu zariadeniu iného zamestnávateľa, jeho jedinou možnosťou akozabezpečiť stravovanie zamestnancom je poskytnúť im stravné lístky (stravovacie poukážky). Minimálnahodnota stravných lístkov (stravovacích poukážok) musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Informácie ako zaúčtovať nákup a výdaj stravných lístkov zamestnancom nájdete v článku Nárok na stravné lístky a účtovanie
Stravné a stravné lístky SZČO
V súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami SZČO výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.
Z § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti (SZČO) má nárok na stravné v súlade s podmienkami zákona o cestovných náhradách. Nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou si uspokojuje v súlade s podmienkami zákona o cestovných náhradách prostredníctvom vyúčtovania pracovnej cesty. Nárok na stravné je pri pracovných cestách SZČO uspokojovaný poskytnutím peňažných prostriedkov v eurách alebo v cudzej mene (pri zahraničných pracovných cestách).
Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom SZČO aj stravné vynaložené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou.
SZČO si môže za každý jeden odpraocovaný deň v kalendárnom roku dať do daňových výdavkov aj stravné, ktoré preukazuje buď:
- dokladom o kúpe jedla (napr. bločkom z elektronickej registračnej pokladnice z reštaurácie),
- stravnými lístkami (stravovacími poukážkami).
V prípade, že sa SZČO rozhodne nakúpiť stravné lístky, môže sa rozhodnúť pre akúkoľvek výšku stravných lístkov. Stravné ako daňový výdavok je v tom prípade vo výške stravného lístka (stravovacej poukážky), maximálne však vo výške stravného ustanoveného pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Prečítajte si aj Sadzby stravného (gastrolístkov) od 1.12.2016.
