Využívajú na to metódy zvané vishing a spoofing. Na čo dať pozor a ako neprísť o všetky svoje úspory?
Napriek tomu, že polícia aj finančné inštitúcie opakovane varujú pred telefonátmi podvodníkov vydávajúcich sa za zástupcov bánk a ďalších organizácií, podvodov pribúda. Svoje obete oberajú o tisícky, niekedy až státisíce eur. Nechať sa nachytať je pritom oveľa jednoduchšie, pretože podvodníci pravidelne zdokonaľujú svoje metódy a postupy.
O podvody nie je núdza tak na Slovensku, ako aj v iných krajinách. Ako sa uvádza v tlačovej správe spoločnosti Lesensky.cz, s. r. o., v Českej republike riešila tamojšia polícia v súvislosti s kyberkriminalitou viac ako 18 500 prípadov. Oproti predchádzajúcemu roku ide o 100 % nárast. Mnohé prípady pritom ľudia vôbec ani nenahlásia. Na Slovensku aj v Česku pritom počet podvodov rýchlejšie narastá od roku 2020, teda od vypuknutia pandémie Covid-19.
Okrem internetových podvodov vo veľkej miere pribúdajú aj tie telefonické. Medzi relatívne nové metódy zlodejov sa radí napríklad takzvaný vishing alebo spoofing.
Vishing a spoofing – ďalšie metódy podvodníkov
„Vishing je typ podvodného volania, ktoré sa z človeka snaží vylákať citlivé údaje či ho rovno naviesť k prevodu peňazí. Útočníci sa často vydávajú za pracovníkov bánk, maklérov či policajtov a využívajú rôzne formy psychologického nátlaku, aby obete dostali tam, kam potrebujú,“ približuje Jan Nedělník, riaditeľ spoločnosti Koecta Czeh a Hungary, ktorá sa špecializuje na outsourcing zákazníckych služieb.
Klasickým príkladom, pred ktorým banky pravidelne varujú, je scenár, v rámci ktorého sa podvodníci snažia u ľudí navodiť dojem, že sú ich financie v ohrození. Útočník sa obvykle predstaví ako pracovník banky a informuje volaného, že jeho účet bol napadnutý. Jediným východiskom z danej situácie má byť odoslanie financií na bezpečný účet či ich vloženie do bezpečného bankomatu.
Okrem falošného pracovníka banky obete často kontaktuje aj ďalší komplic vydávajúci sa zvyčajne za policajta. Realistickosť celého podvodu často zlodeji ešte zdokonaľujú použitím metódy známej ako spoofing, kedy dokážu napodobniť akékoľvek iné telefónne číslo. Človeku sa tak na mobilnom telefóne zobrazí, že mu naozaj volá jeho banka alebo polícia.
„Triky a vyjednávacie techniky podvodníkov sú veľmi prepracované. Vydarene napodobňujú správanie zamestnancov klientskeho centra a vedia si klienta pod zámienkou falošného bankára, zástupcu vybranej inštitúcie či bezpečnostného experta získať na svoju stranu,“ dopĺňa Petr Zíma, manažér Českej sporiteľne pre klientsku bezpečnosť a bankovú identitu.
Neustále sa zvyšujúcu úroveň schopností útočníkov potvrdzuje aj Marek Macháček, expert na prevenciu platobných podvodov v Komerčnej banke. „Riešil som prípad, kedy útočník napísal e-mail s pomocou umelej inteligencie, ktorá skopírovala štýl nadriadeného z korešpondencie dostupnej na internete. Aj on sám následne hovoril, že by podľa použitých slovných obratov uveril, že to sám napísal,“ uvádza.
Na heslá sa banka nikdy nepýta
Základom toho, ako podvodníkom neskočiť na ich finty, je ostražitosť. „Bankové spoločnosti za žiadnych okolností nežiadajú od klientov citlivé údaje, ako sú heslá, CVV kódy a podobne. Pokiaľ k takej situácii behom hovoru dôjde, ide s vysokou pravdepodobnosťou o podvod,“ varuje Jan Nedělník.
V momente, kedy sa človek cíti pod tlakom alebo si v danej situácii nie je istý, mal by telefonát radšej ukončiť a vziať si čas na rozmyslenie. Všetky obdržané informácie si môže následne nechať overiť vo svojej banke alebo inej inštitúcii. „Ak má náš klient behom hovoru s kolegami z kontaktného centra len trochu pochybnosti o tom, či mu skutočne volá niekto z banky, vždy klientovi odporúčame hovor ihneď ukončiť a bezodkladne nám zavolať na naši blokačnú linku,“ odporúča Jana Pokorná, tlačová hovorkyňa spoločnosti Air Bank.
Keď dotyčný zistí, že podvodníkovi naletel, je nevyhnutné čo najrýchlejšie kontaktovať svoju banku. V niektorých prípadoch je ešte možné transakciu včas zastaviť a financie zachrániť.
Nielen telefón či e-mail, nachytať sa dá aj pri nákupe z e-shopu
Podvodníci využívajú niekoľko spôsobov ako od svojich obetí vymámiť citlivé údaje či prístup k bankovému účtu. Nemusia ich pritom ani osloviť, stačí nachytať zákazníkov e-shopov. Vytvoria si totiž vernú kópiu internetového obchodu známej značky, ktorá už má vybudovanú istú dôveru a pozíciu na trhu. Vo vyhľadávačoch napodobeninám pritom neraz patria prvé priečky a zákazníci sa tak poľahky dostanú na nepravú stránku. Ak z nej tovar nakúpia a zadajú údaje svojej karty, môže ich nákup stáť všetky úspory. Ako takéto e-shopy rozpoznať a na čo dať pozor, približujeme v článku Podvodné e-shopy: napodobenín webových stránok pribúda.
Zdroj: Spracovaná tlačová správa spoločnosti Lesensky.cz
