Známy filantrop a neopísateľne úspešný oceľový magnát býva označovaný za druhého najbohatšieho muža v histórii vôbec – hneď za J.D. Rockefellerom. Po jeho smrti putovala väčšina jeho obrovského majetku na charitu. Carnegieho život reprezentuje aj jeden z jeho známych výrokov: „Nadbytok bohatstva je nedotknuteľný úver, ku ktorému je jeho vlastník pripútaný až do smrti, aby ho spravoval pre dobro spoločnosti.“
Malý Andrew sa narodil 25. novembra 1835 do skromne žijúcej tkáčskej škótskej rodiny, ktorá bola kvôli zlej situácii v krajine ešte počas jeho detstva nútená emigrovať do USA. Vidina lepšieho života sa však do reality premenila len slabo. Carnegie vyrastal v ťažkých podmienkach a aj preto musel už v 12-tich rokoch začať pracovať. Pracoval 12 hodín denne, 6 dní v týždni a jeho mzda bola 2 doláre za týždeň. Vzdelanie však jeho rodina považovala za veľmi dôležité, preto Andrew študoval po nociach a navštevoval večernú školu. Bystrosť mu nechýbala, čo si všimli aj na jeho pracovisku. Ešte ako dieťa teda dosiahol svoj prvý kariérny postup, keď sa z robotníka, ktorého hlavnou náplňou každodennej činnosti bola manuálna práca, dostal na miesto šéfovho poslíčka.
Neskôr sa stal poslíčkom v miestnej telegrafnej spoločnosti v Pittsburghu. Počas tejto práce získal mnoho kontaktov a poznal tváre všetkých významných mužov v meste. Zaujímal sa však aj o fungovanie telegrafovania ako takého. Svoje skúsenosti neskôr zúročil na mieste sekretára a telegrafného operátora v Železničnej spoločnosti Pennsylvania, kde zarábal týždenne 4 doláre. Jeho vtedajší šéf Thomas A. Scott v ňom videl talent a aj vďaka nemu sa Andrew naučil veľa o manažmente a toku financií. Železnice boli v tej dobe jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví, a tak bol mladý Carnegie priamo v centre diania. V 18-tich rokoch sa Andrew stal dokonca vedúcim pittsburghskej divízie spoločnosti. Vďaka blízkemu vzťahu so Scottom a vtedajším prezidentom spoločnosti J.E. Thomsonom mohol Carnegie investovať zarobené peniaze do akcií firmy. Tie sa zúročovali a Andrew si vďaka nim nazhromaždil kapitál, ktorý bol základným stavebným kameňom jeho neskoršieho úspechu.
Ten prišiel paradoxne v období občianskej vojny a aj po nej. Pomaly ale isto sa rozvíjalo oceliarstvo a oceľ vytláčala dovtedy používané železo, ktoré sa masívne využívalo na výrobu diel, granátov či iných typov munície. Novým materiálom na túto výrobu sa stala práve oceľ. Carnegie investoval do oceliarskeho priemyslu a práve tento krok mu vyniesol jeho legendárne bohatstvo. 2. marca 1901 vznikla zlúčením viacerých menších podnikov slávna US Steel Corporation. Carnegieho majetok sa v tej dobe počítal v miliónoch dolárov.
Keďže si sám prešiel ťažkou cestou a narodil sa chudobný, vedel hodnotu tvrdo zarobených peňazí oceniť. Jeseň svojho života preto už nevenoval biznisu, ale filantropii. Cítil sa byť zaviazaný spoločnosti a svetu ako takému za to, že sa mu dostalo toho šťastia stať sa rozprávkovo bohatým. O svojich názoroch na sociálne témy písal aj v knihách Triumphant Democracy a Gospel of Wealth. Sám bol vášnivým čitateľom, čo sa odrazilo aj na jeho neskorších aktivitách. Patrili k nim najmä zriaďovanie verejných knižníc, do ktorých mal každý bezplatný prístup, či podpora vzdelávacích iniciatív. Dobrou ukážkou je napríklad aj známa Carnegie Mellon University.
Jeho záujem a charitatívne snahy sa však pozitívne odrazili aj vo svete hudby a kultúry. Dal postaviť napríklad populárnu Carnegie Hall, čo je jedna z najžiadanejších a najslávnejších koncertných siení v New Yorku. Známa je najmä svojou vynikajúcou akustikou a dodnes v nej vystupujú tie najväčšie umelecké hviezdy sveta.
Carnegie umrel v roku 1919 v Massachusetts na ťažký zápal pľúc. Po jeho smrti bolo na základe jeho poslednej vôle na charitatívne účely prevedené takmer celé jeho bohatstvo, ktoré v tej dobe predstavovalo asi 350 miliónov dolárov. Andrew Carnegie je pre mnohých stelesnením amerického sna – do USA prišiel ako chudobný imigrant a nakoniec rozprávkovo zbohatol. Známy je však nielen pre jeho úžasný podnikateľský úspech, ale aj pre filantropické snahy a rozvoj demokracie a mieru.
