Aj vy ich zbožňujete? Sladučké, ovocné, plné jemnej chuti a konzistencie. Gumové cukríky Haribo, ktoré desiatky rokov robia šťastnými nielen deti, ale aj dospelých.
V čom spočíva ich tajomstvo úspechu a stabilná pozícia na trhu s cukrovinkami? Tancujúce gumené medvedíky nám odpoveď rozhodne nedajú, ale životný príbeh ich objaviteľa Hansa Riegela možno áno.
Kolotoče a vrecko cukru
Čo majú tieto dve veci spoločné? Zdanlivo možno celkom málo, v skutočnosti relatívne dosť. Ich kombinácia totiž vytvorila skvelý tandem v podobe úspešného koncernu na produkciu želatínových sladkostí. Nie je zrejmé, čo z daných súvislostí Hansa Riegela inšpirovalo najviac. Nepochybne však k nim prispeli aj jeho deti, ktoré natoľko miloval, že pre nich vytvoril cukríky podľa vlastnej receptúry. Hans (Johannes) Riegel senior (1893 – 1945) sa narodil v nemeckom meste Bonn. Po skončení ľudovej školy sa zamestnal ako nevyučený cukrár vo farmaceutickej spoločnosti na výrobu pelendrekov. Popritom sa venoval technickému štúdiu, pretože tak si to želal jeho otec, aby mal poriadne vzdelanie. Veľmi ho to nezaujímalo a naďalej sa tvrdohlavo venoval cukrárenskej oblasti, kde si dokončil štúdium, a stal sa odborníkom na výrobu cukroviniek. Urobil veľmi dobre, pretože už v roku 1920 podnikol prvé kroky, aby mohol začal podnikať.
Riegelovi sa podarilo uvariť nadčasové gumové cukríky v tvare tancujúceho medvedíka z jedného vrecka cukru a vlastného nápadu.
Založil svoju malú firmu, ktorú nazval HARIBO. Jej názov odvodil od prvých dvoch začiatočných písmen mena, priezviska a mesta, v ktorom sa narodil (HAns RIegel BOnn). Ako uvádza oficiálna stránka HARIBO v rámci histórie, jeho počiatočný kapitál pozostával z jedného vrecka cukru, mramorovej dosky, medeného kotlíka, stolčeka, tehlovej rúry a valčeka. Toto všetko potreboval, aby mohol v zastrčenej práčovni uvariť podľa svojho vlastného a tajného receptu prvé želatínové cukríky. Motiváciu na ich tvar našiel na kolotočoch a jarmokoch, kde sa mu páčili cvičené a tancujúce medvede, ktoré boli v tej dobe veľmi populárne.
„Haribo macht Kinder froh und Erwachsene ebenso“
Tento slogan nemeckej firmy určite netreba prekladať, i keď pre menej jazykovo zdatných môžeme objasniť, že najskôr sa uvádzala len prvá polovica vety – Haribo robí deti šťastnými. Ten vymyslel Hans Riegel ešte na začiatku, keď sa spoločnosť Haribo rozbiehala. Jej zakladateľ bol presvedčený, že želatínová cukrovinka bude tá, ktorú budú všetky deti milovať. Nemýlil sa, pretože na európskom trhu bola sladká pochúťka v tvare medvedíka ovocnej príchute naozaj unikátnou a malý rodinný podnik sa rýchlo rozrástol na počet 400 zamestnancov. Sladký sortiment sa rozšíril o pelendrekové tyčinky, pochúťky zo sladkého drievka, s nápisom Haribo. Stali sa veľkým hitom a neskôr ich vyrábali v podobe stočených hadíkov, ale aj ako čierne medvedíky „Schwarzbär“. V deväťdesiatych rokoch, keď už bola firma veľmi úspešná, prevzala belgickú továreň Dulcia a začala vyrábať penové cukríky pod názvom Haribo Chamallows. Najvýraznejší akcent však zanechali rozhodne gumové medvedíky. Firma neustále prosperovala, dokonca z pohľadu histórie aj v čase 2. svetovej vojny sa Hans dokázal postarať o svoju rodinu, hoci vplyvom krízy a nedostatku surovín sa na pár mesiacov zastavila prevádzka. Po jeho náhlej smrti (zomrel na srdcový infarkt) sa podnik snažila všemožne udržať v prevádzke jeho manželka Gertrúda. Keď sa po vojne vrátili domov jeho dvaja synovia Hans a Paul, v závode našli len zopár kíl vreciek cukru a niekoľko verných zamestnancov, ktorí strážili výrobné tajomstvo.
Želatínové dedičstvo
Synovia po príchode domov a smrti ich otca neváhali ani minútu. Pustili sa do zveľaďovania dedičstva, ktoré im otec zanechal v podobe tajného receptu na gumené cukríky, ktorý až do svojej smrti neustále vylepšoval. Mladí muži si vo firme rozdelili úlohy – Paul, ktorý bol introvertnejší, sa venoval strojom a najnovšej technológii; Hans ako omnoho komunikatívnejší pracoval v marketingovej oblasti a dozeral na výrobu. Veľmi rýchlo pochopil, že reklama, ktorá v tom čase ešte nebola taká populárna, je výborný spôsob ako dostať ich výrobky do viacerých krajín sveta. V roku 1960 preto urobil dve dôležité zmeny: 1. doplnil slogan o dovetok „ ...a dospelých rovnako (Haribo robí deti šťastnými a dospelých rovnako), 2. dovtedy tancujúcich medvedíkov premenoval na zlatých medvedíkov. O dva roky neskôr boli odvysielané prvé reklamné spoty na cukríky Haribo, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý nápad, pretože nie všetky firmy tento nástroj komunikácie vtedy využívali. Neskôr Hans oslovil známeho herca Thomasa Gottschalka, aby sa stal tvárou Haribo a zostal ňou aj dodnes.
Tradícia hlavným pilierom spoločnosti
V duchu silnej tradície sa receptúra dodnes nezmenila. Medvedíky sú len o niečo šťavnatejšie a viac sa usmievajú.
Srdcom koncernu Haribo je naozaj tradícia. Receptúra na výrobu cukríkov zostala pôvodná najviac ako sa len dalo. Trval na tom Hans Riegel junior, ktorý chcel jednak chrániť prvotné dielo svojho otca a na druhej strane pochopil, že tradičná chuť naozaj vždy ulahodí deťom a rovnako aj dospelým. Miernu zmenu za celé roky možno pozorovať iba v pridávaní ovocnej šťavy do cukríkov, a taktiež vo výraze tváre medvedíkov, pretože spotrebiteľom sa zdali smutné. Spoločnosť sa teda okamžite prispôsobila požiadavke ľudu a zlatí mackovia sa viac usmievali. Hans bol veľmi upätý na podnik a prísne sledoval každú sériu medvedíkov, ktorá sa vyrobila. Ochutnával a neustále dohliadal, aby chuť zostala rovnaká. Napriek tomu, že vlastné deti nemal, veľmi mu záležalo na ich priazni a veľakrát sa v médiách vyjadroval, že sú preňho najlepším barometrom. V zmysle tradície sa dokonca nezmenilo ani sídlo firmy a stále funguje v mestečku Bonn, kam mnohí turisti zavítajú len kvôli fabrike na výrobu želatínových, pelendrekových a penových maškŕt. Priaznivcov poteší najväčší obchod na svete v rodnom meste Riegelovcov, len so sladkosťami Haribo, ktoré sa vyrábajú priamo v pôvodnom závode. V súčasnosti sa cukríky predávajú v stovkách krajín sveta a po smrti dvoch synov Hansa Riegela staršieho riadia podnik rodinní príslušníci.
