Karl Hans Albrecht - ústredná postava obchodného reťazca ALDI – sa narodil 20.02.1920 ako prvorodený syn otca baníka a matky obchodníčky. Spolu so svojím bratom Theodorom Paulom Albrechtom, ktorý sa narodil o dva roky neskôr, vyrastali v nemeckom mestečku Schönnenbeck neďaleko Essenu. Rodina Albrechtovcov patrila k strednej spoločenskej vrstve, otec roky tvrdo pracoval v bani, až do doby, kým nebol zo zdravotných dôvodov nútený zmeniť povolanie a zamestnať sa v pekárni. Možno práve aj táto skutočnosť prispela k tomu, aby sa bratia stali neskôr veľmi bohatými, pretože keď matka Anna videla, že otec svojím zle plateným miestom v pekárni rodinu neuživí, rozhodla sa otvoriť si v roku 1913 malý obchodík, niečo ako lahôdky.
Tento fakt však nemusí byť zaručene pravdivý, nakoľko malá predajňa bola zaevidovaná pod menom Albrecht a nevedno, či jej hlavou bola naozaj matka alebo otec, ktorý vtedy ešte pracoval vo fabrike na chlieb. Keďže však bratia, ako aj celá rodina Albrechtovcov, odmietajú komunikovať s médiami a prezentovať sa na verejnosti, nemožno túto informáciu presnejšie potvrdiť alebo ju úplne vyvrátiť. Zostáva iba spoliehať sa na spomienky a dohady žijúcich susedov. Akokoľvek to už bolo, faktom zostáva, že obchodík Albrechtovcov skutočne existoval a stal sa základným kameňom úspešného podnikania oboch bratov.
Karl a Theodor v čase vojny spoločne narukovali a bojovali na rôznych frontoch. Ešte predtým však získali obchodnícku prax a zručnosti pri práci v predajni. Karl pracoval v miestnych lahôdkach a Theodor v rodičovskom obchode. Po vojne prevzali obchod matky a snažili sa nielen prežiť v ťažkých podmienkach v povojnovom a zbombardovanom meste Essen, ale aj vyprodukovať aspoň nejaký zisk, keďže situácia v celej krajine, ako aj vo svete, bola žalostná. Ich stratégia, respektíve pôvodný zámer, spočívala predovšetkým v predaji malého množstva druhov výrobkov, aby tak mohli znížiť ceny na prijateľnú úroveň pre zákazníkov, ale zároveň si zabezpečili stabilný a vyšší príjem oproti ostatným obchodníkom. Tým si logicky zaviazali stabilných dodávateľov a zároveň pohnevali ostatných, ktorým nedali možnosť predávať ich produkty.
Hovorí sa, že bratia boli už v tej dobe veľmi šetrní. Niekto to môže definovať aj ako lakomstvo, pretože pri ich začiatkoch nemali v obchode dokonca ani jednu chladničku, takže napríklad maslo, ktoré predávali, museli každý večer po zatvorení obchodu nosiť do chladnej miestnosti, aby stuhlo a ráno ho mohli priniesť späť do predajne. V predajni takmer vôbec nekúrili a mladej predavačke odporučili, nech sa radšej teplejšie oblečie. Ich šetrnosť zašla až do takej krajnosti, že namiesto toho, aby zamestnali pomocnú silu na vykladanie tovaru, predávali ho rovno z paliet. Nuž posúďte sami, či to bol obchodný zámer alebo jednoducho zlá ľudská vlastnosť... Karl na svoju obhajobu, ešte v čase, keď aspoň minimálne komunikoval s médiami, tvrdil, že spočiatku žiadnu stratégiu nemal. To, že do malého obchodíku investovali len minimálne, bol len dôsledok toho, že už v tej dobe plánovali sieť pobočiek Albrecht Discount ( pôvodný názov obchodov) a šetrili na oveľa väčšiu investíciu. Podarilo sa im to, pretože už v roku 1950, krátko po menovej reforme, vlastnili 13 obchodov a v roku 1960 dokonca 300 predajní po celom Nemecku.
Keďže sieť obchodov Albrecht Discount sa rýchlo rozrastala, bratia si v roku 1961 pobočky rozdelili. Karl si zobral na starosť južné Nemecko a ostatnú časť Európy – ALDI SÜD, Theovi pripadla severná časť Nemecka a väčšia časť severnej Európy – ALDI NORD. O rok neskôr pristúpili aj k dosť odvážnej a zásadnej zmene – sieť obchodov s pôvodným názvom Albrecht Discount, skrátili na názov ALDI, ktorý je aktuálny dodnes. Prvýkrát sa nový názov obchodu objavil v roku 1962 v Dortmunde. Hoci si bratia rozdelili vedenie obchodov podľa regiónov, princíp a filozofiu nezmenili. Dokonca sa im v mnohých prípadoch podarilo v rovnaký deň uviesť na trh akcie na rovnaké produkty.
Tiež si kladiete otázku, čo konkrétne zaručilo Albrechtovcom taký úspech, že patria (teraz už len Karl, pretože Theodor v roku 2010 ako 88 ročný zomrel) medzi najbohatších ľudí na svete? Možno len dedukovať, či azda ich pôvodná neplánovaná stratégia, skúsenosti v rodičovskom obchode, prehnaná šetrnosť alebo jednoducho šťastena a obchodný duch, ktorí v správnej chvíli prechádzali okolo nich. Nemožno im však uprieť zopár skvelých nápadov, vďaka ktorým mali výrazný náskok pred ostatnými obchodníkmi. Jedným z nich bolo napríklad prioritne zamestnať mladú a dobre vyzerajúcu predavačku. Veľmi dobrý ťah, pretože bola tak šikovná, že už po pár mesiacoch sa stala vedúcou filiálky. A nielen to. Jedným z jej inovatívnych nápadov, ktorými sa vtedy odlišovali od ostatných obchodov, bolo maľovanie aktuálnych ponúk priamo na okno obchodu, čím logicky prilákali mnoho zákazníkov. Albrechtovci tiež ako prví zaviedli dodnes veľmi používanú stratégiu – potraviny, ktoré boli pár dní pred skončením záručnej lehoty predávali s výraznou zľavou.
Na reklamu, ako výrazný komunikačný prostriedok mnohých iných obchodov, mali bratia tiež svojský a prapodivný názor. Karl vždy tvrdil, že: „Naša reklama spočíva jednoducho v tom, že predávame lacno.“ Zabudol však akosi dodať, že ich úspech nespočíva iba v tom, ale predovšetkým v minimalizovaní nákladov, ako napríklad samoobslužné pulty, predaj priamo z paliet (čomu sa našťastie neskôr vďaka poradcom v oblasti PR vyhli), minimum zamestnancov a predovšetkým odmietanie akýchkoľvek značiek. Veď uznajte: Tandil namiesto Persil, Nutoka namiesto Nutella, Olivia namiesto Camelia. ALDI sa prezentuje jednoducho vlastnými značkami. Rovnako odmietajú platbu kartou, donášku tovaru do domu alebo prenájom slnečníkov firmám, kde by mohli svoju firmu prezentovať. Sortiment vo svojich obchodoch neskôr rozšírili aj o nepotravinárske výrobky ako napríklad ALDI počítače. Letáky s názvom ALDI informuje sa stali najčítanejšími medzi mnohými ľuďmi.Viacerí ľudia v biznise určite premýšľajú, či má takýto obchodník a jeho pevné zásady šancu na prežitie pri súčasnom obrovskom konkurenčnom trhu. Odpoveďou pre všetkých je umiestnenie Karla Albrechta v rebríčku najbohatších ľudí planéty s hodnotou majetku približne 26 miliárd dolárov.
Jednou zo skutočností, ktorá je verejnosti známa, je, že bratia boli vždy extrémne úzkostliví na svoje súkromie. Nepochybne k tomu prispel únos Theodora Albrechta v roku 1971, keď ho zadržiavali počas 17 dní. Jeho brat Karl vtedy zaplatil azda najvyššie výkupné v Nemecku vo výške 7 miliónov mariek. Komické na celej nepríjemnej situácii bolo to, keď Theodor musel únoscom ukázať doklad totožnosti, aby mu skutočne uverili, že je to on, pretože mal na sebe lacný a obnosený oblek, nehodiaci sa k riaditeľovi úspešnej spoločnosti. Od danej udalosti sa bratia úplne izolovali od spoločnosti a médií. Ich rezidencia je obkolesená vysokým múrom a o Karlovi je známe len to, že sa venuje pestovaniu orchideí a golfu. Žiadni z potomkov bratov Albrechtovcov nepracujú v rodinnej firme a je otázne, kto po smrti Karla impérium prevezme. Okrem Nemecka a viacerých krajín Európy majú totiž sieť obchodov aj v Austrálii a v Amerike pod značkou - Trader Joeˊs.
Na záver Karlova rada: „Veľa podnikateľov ešte stále premýšľa príliš zložito a ich obchodné stratégie sú komplikované. Pritom princíp jednoduchosti je zárukou a tým, v čom spočíva zásadný rozdiel.“
