Príbeh automobilovej značky Toyota sa v mnohých publikáciách a materiáloch začína pomenovaním jej zakladateľa. Mnohé zdroje zaňho považujú Sakichiho Toyodu, ďalšie zase jedného z jeho troch synov – Kiichira Toyodu. Keďže však jablko nepadlo ďaleko od stromu, v prípade jedného z najväčších svetových výrobcov automobilov je v zásade relatívne nepodstatné, kto je jeho regulárnym zakladateľom. Faktom zostáva ich prvenstvo v mnohých inovatívnych nápadoch a filozofii, ktoré firmu preslávili a zabezpečili jej popredné miesto v rebríčku najúspešnejších koncernov sveta.
Od tkania k motorom
Sakichi Toyoda (14. február 1867 – 30. október 1930) sa narodil v Japonsku v meste Kosai – Shizuoka. Všetko sa to vlastne začalo už v jeho útlom veku, keď pozoroval matku ako sa trápi pri práci s primitívnym modelom tkáčskeho stroja. Jeho víziou bolo preto zdokonaliť ho tak, aby pri jeho manipulácii človek vynaložil menej úsilia za kratší čas. Podarilo sa mu to a odpoveďou bol v roku 1896 patent na mechanický tkáčsky stroj, ktorý získal ako prvý v Japonsku. Do dokonalosti ho sformoval o pár rokov neskôr, pretože ho vylepšil na automatický a pri akejkoľvek chybe sa sám zastavil. Znamenal tak obrovský prínos pre mnohé textilné fabriky. Základ podnikania Sakichiho teda nebol v automobiloch, ale v tkáčskych strojoch a ich zdokonaľovaní. O Sakichim je tiež známe, že bol veľmi inteligentný, ctižiadostivý a zanietený pre vedu. Spektrum jeho záujmov predstavovala predovšetkým technika v rôznych odvetviach. Jeho tretí syn - Kiichiro Toyoda (11. jún 1894 – 27. marec 1952) sa mu v mnohom podobal a ešte predtým ako začal pôsobiť v otcovom podniku, ktorý si medzičasom Sakichi založil (Toyoda Shoten - výroba drevených tkáčskych strojov), veľa cestoval po mnohých európskych štátoch a dostal sa aj do Ameriky. Všimol si, aké sú automobily pre ľudí dôležité a stávajú sa súčasťou ich životného štýlu. Získané skúsenosti sa rozhodol pretaviť do reálnej podoby a po návrate z ciest spolu so súhlasom otca odpredali firme Platt Brothers časť patentových práv automatického tkáčskeho stroja. Financie, ktoré kúpou získali, investovali do pôvodnej otcovej firmy zameranej okrem tkáčskych strojov aj na výrobu automobilových spaľovacích motorov pod názvom Toyoda Automatic Loom Works. Prvé vozidlo bolo vyrobené už v roku 1935, respektíve skôr prototyp osobného vozidla. Keďže firma rýchlo zareagovala na vtedajšiu situáciu a požiadavky trhu, preorientovala sa na výrobu nákladných áut a prvenstvo získal model G1.
Od „5“ k miliónom
Otec, ktorý bol hlavou celej spoločnosti apeloval na syna, aby sa stal jej dušou. Filozofiou Toyoty už na začiatku nebola totiž len sériová výroba a rýchly zisk. Rodina v rámci firmy bola orientovaná predovšetkým na efektívnosť vo výrobe a rovnako na spokojnosť zákazníkov, čo preferuje aj dodnes. Spoločnosť sa riadila od začiatku filozofiou „5 why “: Ak sa vyskytne problém, opýtajte sa najskôr päťkrát prečo, aby ste našli zdroj problému a potom zaveďte niečo, čo zamedzí tomu, aby problém v budúcnosti nastal. Táto filozofia bola akcelerátorom mnohých koncepcií, ktoré Toyota vo svojej výrobe použila a aj ako prvá zaviedla. Jednou z nich je koncepcia lean production - koncepcia štíhlej výroby, ktorá je špecifická práve pre Toyotu v automobilovom priemysle a jej cieľom je riešiť problémy, zlepšiť kvalitu a redukovať náklady. Inšpiráciu Kiichiro našiel v Amerike od Henryho Forda, ktorú so svojim tímom doviedol do ucelenej a funkčnej podoby. Podstatou bolo odstrániť zbytočnosti a plytvanie, napríklad aj v podobe nadbytočných úkonov. Také jednoduché a pritom geniálne. Kiichiro Toyoda neustále sledoval trendy a postupy v iných krajinách, a keď smerom k jeho kolegom vyslovil vetu: „Dožeňme Ameriku za tri roky!“, vtedajšiemu manažérovi výroby Taiichimu Ohnovi sa podarilo implementovať túto myšlienku do podoby lean production. Keďže vtedajšie pracovné postupy predstavoval systém jeden človek verzus jeden stroj, jeho inováciou bola prevratná zmena v podobe montážnej linky, kde jeden pracovník dokázal ovládať naraz viacero strojov rôznych druhov, čím sa logicky zoštíhlili náklady a zvýšila sa niekoľkonásobne efektivita práce. Zásadnou pre spoločnosť bola síce hromadná výroba, ale v spojitosti s nízkymi nákladmi, minimálnymi stratami, kvalitou, inováciami a najmä spokojnosťou zákazníka. Podstata lean production súvisí so spojením a využitím dvoch základných procesov just in time a jidoka. V prípade just in time už mierne napovedá samotný názov a predstavoval akýsi úsporný proces, kde sa na výrobnú linku dostanú potrebné diely práve v tom čase a v takom množstve, ako je nevyhnutne v danej chvíli potrebné. Nič viac, nič menej. Koncepcia jidoka zase využívala automatizáciu v prípade kontroly chybného výrobku alebo inej vady. Inak povedané, stroj sa dokázal automaticky zastaviť pokiaľ zaevidoval chybu v procese. Zabránil tak hromadnej kazovej výrobe, čo logicky znamenalo zníženie strát a úsporu času. Jidoku vymyslel Sakichi Toyoda ešte pri tkáčskych strojoch, pričom sa stroj automaticky vypol, ak sa pretrhla jediná niť. Bol to obrovský posun, pretože kým Sakichi niečo také vymyslel, pri každom stroji musel stáť človek, ktorý iba dohliadal na výrobný proces a jeho bezchybný chod. Metóda jidoka ušetrila takéto pracovné sily, pretože používala automatizovaný systém. Jedným z ďalších skvelých nápadov z dielne Toyoty, ktorý je súčasťou konceptu lean production je aj nepochybne metóda pokayoke, ktorá pôvodne znamenala doslova „blbuvzdorný“ od slova bakayoke. Neskôr sa výraz zjemnil na pokayoke alebo zabránenie pochybenia. V praxi ide o princíp, kde sa produkcia alebo výrobok nastaví tak, aby jednoducho nebolo možné pri jeho manipulácii sa pomýliť alebo ho pokaziť. Pre lepšiu ilustráciu je príkladom zástrčka ktorú možno umiestniť iba do jednej zásuvky a správne, či už farebným rozlíšením alebo špecifickým tvarom. Celý výrobný proces v Toyote je nazývaný aj TPS – Toyota Production System a stojí predovšetkým na dvoch pilieroch (just in time a jidoka), vychádzajúc z lean production a v spojitosti s ďalšími postupmi a systémami dotvárajú jeden fungujúci a úspešný kolos. Pre automobilových fanúšikov je určite zaujímavosťou aké ďalšie postupy Toyota používa. Nájdete ich práve tu.
Today – Tomorrow – Toyota
Po veľkom úspechu na začiatku histórie spoločnosti v podobe nákladného vozidla G1 z roku 1935, Toyota priniesla na trh ďalšie novinky, ktoré zákazníci uvítali s nadšením. V roku 1937 Kiichiro Toyoda založil spoločnosť Toyota Motor Corporation, so skúsenosťami z pôvodnej automobilovej divízie jeho otca. Táto skutočnosť je aj zrejme príčinou, prečo mnohí označujú za zakladateľa Toyoty Sakiichiho alebo aj Kiichira. Pre oboch však zrejme tento fakt nikdy nebol výrazne podstatný, vždy išlo o rodinný podnik, ktorý na trhu zaznamenával vynikajúce výsledky a renomé. Kiichiro sám prehlásil: „Nie sme tými, ktorí vyrábajú iba automobily. S japonským myslením a zručnosťou musíme stvoriť automobilový priemysel.“
Pre spoločnosť bola vždy, samozrejme okrem zisku, prvoradá orientácia na zákazníka s naplnením maximálnej možnej miery spokojnosti. Zrejme aj vplyvom japonskej kultúry bazírovali na najmenšom detaile a vytrvalo pracovali na každom projekte. Napokon aj premenovanie spoločnosť z Toyoda na Toyota má svoje opodstatnenie. Pôvodný názov totiž v preklade znamená úrodné ryžové polia a mnohí si pod týmto pojmom predstavovali poľnohospodársku firmu. Rizaburro Toyoda videl v slove Toyota väčšiu symboliku, pretože na jednej strane jeho napísanie predstavuje osem ťahov štetcom, pričom osem je v Japonsku šťastné číslo, a rovnako aj lepšie znie pri jeho vyslovení.
Toyota Motor Corporation už v prvých rokoch jej výroby predstavila vozidlo Toyoda Model AA Sedan, pre ktoré boli príznačné najmä nízka spotreba paliva a relatívne vysoký komfort pri jazdení. Vďaka jednoduchej mechanickej konštrukcii boli vozidlá takmer bezporuchové, čo bolo napokon pre mnohých zákazníkov pri kúpe aj rozhodujúce. Jedným z najúspešnejším vozidlom z automobilovej dielne TMC bol určite model Toyota Corona z roku 1964, zároveň aj prvý japonský automobil v Európe a aj v Československu. Kiichiro a jeho vývojový tím neustále pracovali na inováciách, zlepšeniach a na objavoch, ktoré by spoločnosť nielen finančne obohatili, ale predovšetkým od ostatných odlíšili. Sledovali požiadavky trhu a dokázali sa takmer okamžite prispôsobiť momentálnej situácii. Jednou z nich bola napríklad ropná kríza, keď dopyt po automobiloch prudko klesol. TMC sa teda začala viac orientovať na menšie vozidlá s nízkou spotrebou paliva, aby neprišla o príliš veľa zákazníkov. V čase, keď sa v USA zvýšilo clo na dovezené vozidlá, Toyota zareagovala takmer okamžite a začala s výstavbou svojich tovární priamo v Spojených štátoch. Postupne sa pridali aj ostatné štáty sveta, kde Toyota vyvážala svoje vozidlá a postupne stavala fabriky. Spoločnosť sa rozrástla o dve ďalšie značky ako sú Lexus – orientová na luxusné vozidlá a Scion – športové vozidlá. Poslednou novinkou, ktorou opäť výrazne predbehli ostatné automobilové značky je model Prius – hybridné vozidlo, ktoré funguje na báze kombinácie elektrického motora so zážihovým a predstavuje tak pre užívateľa výraznú úsporu paliva oproti klasickým benzínovým a dieslovým motorom. Hybrid taktiež prispieva k menšiemu znečisteniu životného prostredia oproti bežným automobilom.
Toyota Motor Corporation vystupuje aj ako Toyota group a predstavuje tri divízie: Toyota Financial servis, Toyota Industries a Toyota Motor Corporation, a teda okrem výroby automobilov sa venuje aj finančným službám a dokonca vývoju robotov. Niet sa teda čo čudovať, že Toyota disponuje mnohými prvenstvami a viaceré firmy, ak nie aj všetky, sa inšpirovali práve ich know-how, ktoré vyšlo aj knižne. Je zrejmé, že neprezradili úplne všetko, inak by nenapredovali v inováciách takým rýchlym tempom. Zdá sa, že pre túto japonskú automobilovú spoločnosť nič nie je nemožné :)
