V prostredí českých startupov je dobre známa postava, ktorá stojí za úspešnými webmi TopRecepty.cz a TopRecepty.sk s viac než 2 miliónmi unikátnych návštevníkov mesačne. Zhovárali sme sa s Liborom Hořením, ktorý sa učil programovať ako trinásťročný.
Už v 13 rokoch sa začal učiť programovať a pracovať na prvých projektoch. V 17 rokoch si ale uvedomil, že ho nebaví prácu iba dokončiť, dostať za ňu zaplatené a ďalej sa projektom nezaoberať. Rozhodol sa preto ísť cestou podnikania a stať sa pánom vlastného času. A dnes určite neľutuje. V 24 rokoch sa okrem iného snaží bojovať proti predsudkom proti podnikaniu. Tvrdí, že najväčším problémom v súčasnosti nie je nedostatok peňazí alebo nápadov, ale nedostatok kvalitných ľudí, ktorí dokážu premeniť dobrý nápad na fungujúci a profitabilný projekt. V brnenskej kaviarni sa s ním zhováral Peter Zavacký.
Libor, ďakujem, že si si našiel na tento rozhovor čas. Obľuba podnikania a to hlavne medzi mladými ľudmi postupne rastie. Stále je tu ale veľa takých, ktorí sa rozhodnú zotrvávať v zamestnaní, ktoré ich nebaví, ubíja ich stereotyp alebo pracovná náplň. Čím si myslíš, že to je?
Príde mi, že veľa ľudí žije spôsobom ASPOŇ. Rozhodnú sa robiť aspoň takúto prácu, aby dosiahli aspoň takýto plat a dosiahli aspoň určitú pozíciu. V najhoršom prípade si človek až na smrteľnej posteli uvedomí, že svoj život mohol prežiť naplno, ale prežil ho spôsobom Aspoň. Ak by sa mohol vrátiť späť, tak tie prekážky prekoná. Je naozaj veľmi dôležité, aby človek robil hlavne to, čo ho skutočne baví.
Veľa ľudí by sa z takéhoto priemeru, kde je merítkom úspechu slovíčko Aspoň chcelo vymaniť, ale častokrát nemajú mentora, ktorý by ich dokázal nasmerovať na správnu cestu. Určite aj za tebou chodí množstvo mladých ľudí s nejakým podnikatelským nápadom. Aké prekážky ich najčastejšie odradia od toho, skúsiť to na voľnej nohe?
Máš pravdu, po radu za mnou chodí množstvo ľudí. Veľa krát mi povedia: chcel by som niečo založiť, mám takýto nápad, ale neviem ako na to. Vnímajú len prekážky, namiesto toho, aby ich vnímali ako príležitosť.
Hovoria: nemám na to peniaze, nemám na to skúsenosti, nepoznám tých správnych ľudí. A to je práve ten problém - vidia prekážky a nie príležitosti. Ostanú len pri nadávaní a neurobia prvý krok.
Vypozoroval si tento problém aj na inde?
Na vysokých školách existujú spolky, ktoré pozývajú známych a úspešných podnikateľov – napríklad Andreja Babiša, ministra financií ČR alebo Radima Jančuru, majiteľa Student Agency.
Medzi prednášajúcim a študenom je na týchto prednáškach často cítiť veľkú priepasť. Študent si totiž povie: tento človek začínal v úplne inej dobe ako ja, dnes má stovky zamestnancov a hlavne zarobené miliardy. Z ich pohľadu to sú nedosiahnuteľné méty. A mne príde ako strašná škoda, že takáto priepasť existuje.
Prečo?
Ak máš dobrý nápad, nepotrebuješ obrovský kapitál, know-how alebo skúsenosti. Hlavné je mať odhodlanie do toho ísť s pocitom, že to vyjde. Samozrejme je tu stále riziko, že projekt dobre nedopadne. Tu je ale dôležité si uvedomiť, že z hľadiska skúseností, know-how a kontaktov bude tento človek vďaka projektu podstatne ďalej v porovnaní s niekým, kto sa do projektu nevrhne, neurobí prvý krok a vopred to vzdá.
Zamestnávatelia vyhľadávajú práve takýchto ľudí – teda ľudí, ktorí sa snažia viac ako ostatní a naučia sa nápad pretaviť na reálne fungujúci a zarábajúci projekt. Táto schopnosť má podľa mňa v dnešnom svete najväčšiu hodnotu.
Mať dobrý nápad je určite dôležité. Ako ho ale dobre odprezentovať potenciálnemu investorovi alebo mentorovi?
Tento rok sme sa dostali do Cambridge Innovation Center, kde v jednej budove sídli viac ako 600 startupov v jednej budove. Veľmi často sme sa s niekým stretli, vysvetlili mu čo robíme, ale častokrát sme dostali odpoveď: ,,OK a čo? Čím ste iní ako ostatní?”
To bola najväčšia skúsenosť. Keď som prezentoval, vedel som, že najdôležitejšie je vedieť sa odlíšiť od masy, pretože ľudia tam narážajú na desiatky startupov a desiatky projektov každý deň. Ak chce človek zaujať, musí jeho projekt a prezentácia vykročiť z radu. Tak, aby si potenciálny investor povedal: „Wow! Toto som ešte nepočul, to je fakt zaujímavé!”
Zdroj obrázka: archív Libora Hoření
Poďme sa ale pobaviť o tebe. Kedy si si uvedomil, že chceš podnikať?
To som si uvedomil v 17tich. Dovtedy som robil hlavne na zákazky. Povedal som si, že už nechcem robiť prácu len pre niekoho, tú mu odovzdať, on na nej zarobí peniaze a časť tých peňazí mi dá.
Radšej by som mal vlastný projekt, kde zárobok rastie, o projekte sám rozhodujem a rozvíjam ho. Byť pánom toho, čo robím.
Veľa som čítal o tvojom portáli TopRecepty, ktorému sa venuješ už 7 rokov a patrí medzi TOP stránky v danej oblasti v Česku aj na Slovensku. Stránka je už zabehnutá, ako sa jej ďalej venujete?
Snažím sa čo najviac práce zautomatizovať. Reálne to vyzerá asi tak, že si vyberiem niektorú časť z tohto businessu a tú sa snažím vyšperkovať. Keď som s touto časťou maximálne spokojný, automatizujem ju alebo niekoho zaučím. Následne sa pustím do inej oblasti, v ktorej vidím potenciál alebo medzeru.
Pozeráš sa aj po nových príležitostiach?
Potom, ako som uzatvoril projekt Fasheebo (projekt zameraný na agregáciu ponuky predajcov dámskej módy – pozn. autora), veľa som cestoval a robil závodný jachting. Chodilo za mnou veľa ľudí, či by som s nimi nešiel do vzájomnej spolupráce. Do jedného z nich som sa nakoniec rozhodol ísť s Jakubem Rožem, zakladateľom projektu skolnisesit.cz a iných. Aktuálne zakladáme porovnávač cien online predajcov potravín. Niečo ako Heuréka, ale pre weby ako rohlik.cz, kosik.cz, kolonial.cz alebo itesco.cz.
Ako bude tento porovnávač cien vlastne fungovať?
Zákazník príde a nakliká si u nás svoj nákup. My mu ukážeme, kde si ho môže kúpiť najlacnejšie, ale to určite nie je všetko! Zároveň hodnotíme kvalitu servisu: kde je príjemný kuriér, aká je priemerná doba doručenia, či náhodou nedôjdu roztlčené paradajky alebo roztopený nanuk. Online predajcov porovnávame po všetkých stránkach.
To znie zaujímavo! Podľa všetkého sa len tak nezastavíš – stáva sa ti často, že denne pracuješ viac ako 10-12 hodín?
Prácu samozrejme vnímam ako prácu, ale samozrejme ju vnímam aj ako koníček. Mňa práca strašne baví. Napríklad pri TopReceptoch testujeme veľa vecí súčasne: reklamné pozície, veľkosti bannerov, zdroje návštevnosti, rôzne farby prvkov, nastavenia a tak ďalej. Hrozne ma baví porovnávať, čo funguje, čo nefunguje, nastavovať, konzultovať s programátormi, učiť sa nové veci, venovať sa novým nástrojom. Vzniká veľké množstvo nástrojov na analytiku, na vyhodnocovanie. Ak odchádzam z kancelárie o deviatej večer – vôbec to nevnímam tak, že som zničený, mŕtvy. Odídem na byt, pustím si audioknihu a aj tak sa ešte pozriem na nejaké štatistiky.
Nevnímam to tak – teraz pracujem a teraz nepracujem. Stále mám nápady a myšlienky, čo by sa dalo posunúť.
Máš nejaký vzor v podnikaní, s ktorým by si sa chcel stretnúť?
Nad tým sa musím zamyslieť :) Napadlo mi viac ľudí, ale povedal by som Henry Ford. Mne sa strašne páči, že mu všetci hovorili, že autá nemajú budúcnosť, aby s tým skončil. On bol ale tým, kto sa rozhodol ísť proti davu. Povedal si: Ja vymyslím automobil a tým budú jazdiť všetci. Aj keď mu všetci hovorili, že neuspeje, dokázal niečo úžasné, obrovské, zmenil svet cestovania. Ako sa vraví: ten kto ide s davom, ten sa pozrie len tam, kde sa dostane dav. Ale ten kto ide proti nemu, ten sa dostane tam, kde sa dav nikdy nedostane. Podstatné je mať out-of-box thinking. Premýšlať a robiť veci inak ako ostatní. Ak bude človek riešiť veci inak ako ostatní, tak to môže dopadnúť, že neuspeje s tou konkrétnou vecou. Ale ten človek sa môže dostať do zaujímavých vecí, ktoré ho v konečnom dôsledku posunú ďalej.
Na začiatku rozhovoru si hovoril o tom, aké je dôležité vyhnúť sa mentalite Aspoň a namiesto toho sa snažiť prežiť svoj život naplno. Existuje nejaký recept alebo odporúčanie na to ako neprepadnúť do priemeru alebo na sebe pracovať?
Mne sa v tomto ohľade páčia 2 citáty. Prvý je od Boba Dylana – Úspešný je ten, kto ráno vstane, večer ide spať a medzitým robí to čo ho baví. To je oveľa lepšia definícia, ako to, keď povieme: úspešný je ten, kto je na titulke Forbsu, zarába veľa peňazí alebo má veľa zamestnancov.
Druhý citát je od Steva Jobsa. Ten vstal, pozrel sa do zrkadla a opýtal sa: Spravil by som to, čo sa dnes chystám spraviť aj v prípade, že by to bol môj posledný deň v živote? Ak by bola odpoveď Nie viackrát po sebe, vedel, že je načase to zmeniť.
K otázke motivácie. Myslím si, že by nebola dobrá rada, keby som povedal: Nerobte veci systémom Aspoň, ale rovno robte to, čo v živote chcete najviac. Som si plne vedomý toho, že prekážky sa v živote vždy vyskytnú. Aj v mojom živote je množstvo prekážok, ktoré sa mi zatiaľ nepodarilo prekonať. V tomto ohľade je veľmi prínosné, naučiť sa prekážky vnímať ako príležitosti. Čo môžem urobiť pre to, aby som danú prekážku prekonal a zdolal ju? To je prvá vec.
Druhou je, že musíme zarobiť nejaké peniaze, aby sme mali na živobytie, mať aspoň nejakú prácu alebo školu. Ja to plne chápem. Ale aj v tomto prípade, by sme sa aspoň z 80 % mali venovať tomu, čomu sa venovať musíme, ale tých zvyšných 20 % reálne pracovať na tom, aby sa človek dostal z toho Aspoň k tomu, čomu sa naozaj venovať chce, čo ho v živote naozaj baví.
Napríklad, niekoho životným snom je pracovať v Googli, ale má akurát po škole a vie, že by sa tam so svojimi aktuálnymi znalosťami nedostal. Čo ale môže robiť je to, že sa zamestná v kvalitnej IT firme, bude spoznávať zaujímavých ľudí, získavať skúsenosti, zarábať si peniaze na živobytie – tomu bude venovať 80 % svojho času. V rámci zvyšných 20 % môže zisťovať, aký typ ľudí Google potrebuje, čím by ich mohol zaujať, čím by pre nich mohol byť pridanou hodnotou, čo by sa mal naučiť, aby o neho mal Google záujem. Jedného dňa potom určite príde čas, keď si povie, že je pripravený a vyskúša šťastie na pohovore. Myslím si, že každý by sa mal k svojim cieľom neustále približovať.
