Príbeh portálu Slevoking.cz znie ako z kníh motivačnej literatúry: mladí chalani dostali podnikateľský nápad, opustili vysokú školu a vďaka tvrdej práci sa im podarilo vybudovať jednu z najväčších spoločností na trhu vo svojom segmente. Neveríte? Potom určite čítajte ďalej.
Písal sa rok 2014 a v Česku, ako aj na Slovensku, nastával boom zľavových portálov. V Česku by ste ich v tom čase narátali až 400. Tomáš Čmelík si vtedy všimol, že sortiment služieb nie je stále kompletný, a to predovšetkým v sortimente zľavnených pobytov. Tie ste si mohli v Česku kúpiť len do českých alebo slovenských hotelov a iných ubytovacích zariadení. Veľa spoločností navyše robilo tento biznis len od stola, čo sa prejavilo na kvalite služieb. S nápadom oslovil Petra Kóšu, s ktorým spoločne založili zľavový portál Slevoking.cz. Ich tým doplnil programátor Lukáš Fecko a pustili sa do práce.
Po mnohých prebdených nociach sa dnes môže Slevoking.cz (na Slovensku Zľavoking.sk) pýšiť titulom dvojky na trhu (po Slevomate), raketovým rastom a tímom ľudí, ktorý pre neho pracujú s radosťou.
Ale pekne po poriadku. Na otázky Podnikajte.sk odpovedal spoluzakladateľ, Peter Kóša.
Mohol by si sa predstaviť čitateľom Podnikajte.sk?
Moje meno je Peter Kóša, pochádzam z malého mestečka pod Tatrami, Spišskej Novej Vsi. V Brne žijem už 6. rok, študoval som tu vysokú školu, ktorú som nakoniec predčasne ukončil bez toho, aby som získal titul. Namiesto toho som začal podnikať. Takmer 3 roky vedieme zľavový portál Slevoking.cz v Česku a Zľavoking.sk na Slovensku. Na portále predávame zľavnené pobyty v Česku, na Slovensku, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku a iných európskych krajinách.
Povedal by si nám viac o Slevoking.cz, predovšetkým, aké má zameranie?
Zameranie bolo od začiatku vyslovene na cestovanie a myslím si, že to bol veľmi rozumný krok. Našou veľkou výhodou bolo, že naša konkurencia predávala české pobyty v Česku. Nikto ale neponúkal pobyty v zahraničí. Musím priznať, že sme mali obrovské šťastie a podarilo sa nám uzatvoriť výborné kontrakty, hlavne na Slovensku a v Maďarsku.
Čím sa líšite od konkurencie?
Po prvé nerobíme veľa vecí súčasne. Napríklad v iných konkurenčných firmách je jeden zamestnanec zodpovedný za predaj luxusných večerí, ubytovania aj kozmetických prípravkov. Náš prístup je odlišný. Sústreďujeme sa výlučne na zľavy na pobyty. Našich zamestnancov posielame do hotelov, ktorých produkty ponúkame. Tým dokážu spraviť prácu kvalitnejšie a komplexne. Zákazníkom ponúkame nadštandardnú zákaznícku starostlivosť – 5 dní v týždni, 12 hodín denne.
Po druhé nepracujeme s každým, kto nás osloví a podobne ani my neoslovíme na spoluprácu každého. Kým zaradíme nejaký hotel do ponuky, overíme si, či spĺňa naše kritériá. Inak povedané je do hotelu spravidla niekto vyslaný a kontroluje, či je všetko tak, ako má byť. Zároveň si dôkladne zisťujeme preferencie na potenciálneho obchodného partnera.
Napokon je odlišný náš prístup k marketingu. Veľa ľudí neverí ponukám na zľavových portáloch, preto sme ako prvý na trhu začali robiť autentické videá z hotelov (pozrieť si ich môžete na oficiálnom kanále Slevokingu).
Vráťme sa ale na úplný začiatok Slevokingu / Zľavokinga. Aká bola vaša cesta k portálu?
V tom čase, písal sa rok 2014, už nápad nebol ničím špeciálny. Ja sám som predtým pracoval v podobnej spoločnosti. Tak som si uvedomil, že by sme niektoré veci vedeli robiť lepšie. Portál sme založili s Tomášom, ktorého som spoznal z predošlej práce a Lukášom, s ktorým sme pracovali na rôznych predošlých programátorských projektoch. Nemali sme žiadnu veľkú trhovú analýzu, avšak dostatok nadšenia aj entuziazmu. Z môjho pohľadu som uvažoval, že nemám aj tak čo stratiť: ak by som nedokončil školu, vrátil by som sa do nej späť a minimálne by to bola výborná skúsenosť, ktorú by som nikde inde nezískal.
Aké boli prvé mesiace fungovania portálu?
Dvoma slovami: veľmi náročné. Mali sme 22 rokov a naša mladosť bola veľkou výhodou aj nevýhodou. Šli sme do toho bez toho, čo by skúsený manažér nazval podnikateľským plánom. Vedeli sme zhruba, čo chceme, a boli sme ochotní ísť až na pokraj vlastných možností.
Začínali sme v malej komore, 2x2 metre. Lukáš v tom čase ešte študoval. Mali sme tam dva staré počítače, jeden telefón, jednu starú tlačiareň a dúfali sme, že to vyjde.
Nemali sme akúkoľvek investíciu a myslím si, že by do nás aj tak nikto nezainvestoval. V tej dobe portály iba krachovali, dokonca aj Groupon, jeden z najväčších hráčov na trhu, si spravil prieskum a rozhodol sa, že je na trh lepšie nevstúpiť. My sme to v tom čase našťastie nevedeli. Do firmy sme dali všetky naše úspory a jedno staršie auto, ktorým ma podporili rodičia. Naša vstupná investícia sa vyšplhala na asi 8000-9000 €. Začínali sme v malej komore, 2x2 metre. Lukáš v tom čase ešte študoval. Mali sme tam 2 staré počítače, jeden telefón, jednu starú tlačiareň a dúfali sme, že to vyjde.
Tomáš býval v byte, ktorý bol súčasne jeho kanceláriou aj jeho bydliskom. Boli časy, keď sme v kancelárií aj spali. Asi 2-3 mesiace po založení dochádzali peniaze, Tomášovi vtedy ostalo 300 korún. To bol celý jeho likvidný keš. Predal dokonca aj motorku, aby sme mohli viac peňazí vložiť do reklamy. Niekoľko mesiacov sme fungovali tak, že sme si nevyplácali vôbec žiadnu odmenu. Mali sme už zamestnanca, takže jediný, kto mal na začiatku nejaké peniaze z projektu, bol práve on.
Ako ste sa dokázali z toho dostať?
Tvrdo sme na projekte pracovali, až jeden deň prišiel zlomový okamih, keď sa nám podarilo preraziť. Ten bol súhrou viacerých faktorov: definitívne sa potvrdilo, že sme objavili dieru na trhu, dali sme do toho absolútne všetko a napokon sme nemali žiaden plán B. Pracovali sme 16-17 hodín denne. Mali sme dokonca vypočítané na minúty, kde je najbližší fast food. Keď sme sa išli prejsť, vedeli sme, že sa od nás nachádza 4 minúty.
Napríklad náš programátor popri práci full-time študoval, a keď nedokázal zo Slevokingu.cz vyžiť, našiel si k tomu prácu. Pre náš projekt išiel až do úplného vyčerpania.
Dnes je toto minulosťou, hoci aj ja sám denne často krát pracujem 10 a viac hodín. Je ale rozdiel, keď pracovať chcete, pretože vás to baví a vidíte v nej zmysel, a keď pracovať skrátka musíte, lebo inak nebude na nájom.
Ako je na tom Slevoking v súčasnosti?
V súčasnosti sme na českom a slovenskom trhu 2 a pol roka. Spoločnosť dnes rastie raketovým tempom, oproti minulému roku sme narástli zhruba o 100 %. Firma stojí na pevných základoch. Dohromady je vo firme 40 ľudí vrátane externistov a Huga, nášho firemného psíka. Dostali sme sa na druhé miesto zľavových portálov v Česku, hneď za Slevomatom. Ak by sme vzali do úvahy len segment cestovania, tak sme najväčší hráč na trhu. Nie sme už neriadená strela, ale svedomito plánujeme ďalší postup a rast v odvetví. To, čo robíme teraz, sa snažíme robiť ešte o stupeň lepšie – kvalitnejší ľudia, zákaznícky servis, marketing a tak ďalej.
Aký zmysel vidíte vo svojej práci?
Ľudia si môžu vďaka Slevokingu dovoliť veci, ktoré by si inak dovoliť nemohli – teda napríklad relaxačný pobyt v kúpeľoch. Bez nás by mal hotel voľné kapacity a zákazníci by toľko necestovali, vďaka rozumne nastaveným akciovým cenám dokážeme spojiť dve strany, ktoré by sa inak nestretli. Dôkazom je napríklad viac ako 100 000 ľudí, ktorých sme priviedli na pobyt do Maďarska. Tí by sa tam možno dostali inými kanálmi, no určite by ich nebolo toľko, nemali by to pravdepodobne za takú výhodnú cenu a s takým kvalitným zákazníckym servisom.
Nakoniec má naša práca zmysel aj z pohľadu toho, ako sa snažíme vracať náš úspech späť spoločnosti. Na charitu sme prispeli už viac ako 500 000 Kč.
A samozrejme, dali sme ľuďom prácu.
Povedal si, že niektorí z vašich zákazníkov si na pobyt šetria niekoľko mesiacov a nakoniec im pobyt skazí nejaká maličkosť, na ktorú ani nemusíte mať dosah. Ako riešite podobné problémy?
Našou devízou je kvalita služieb, ktorú sme chceli držať už od začiatku. Výhodou je, že predávame relatívne jednoduché produkty – predávame len pobyty a ubytovanie. Žiadna doprava, žiadne lietadlá alebo čokoľvek iné.
Problémom sa podľa možností snažíme vyhnúť ešte predtým, ako nastanú. Preto prebieha pomerne náročná previerka spolupracujúcich zariadení– pozeráme sa na referencie, či nemá hotel finančné problémy, akú má nájomnú zmluvu a veľa ďalších vecí. Samozrejme, aj vtedy sa môže stať, že dôjde k nejakému pochybeniu. Potom sa, samozrejme, zákazníkovi ospravedlníme a zisťujeme, či sa náhodou rovnaké problémy neopakujú u partnera pravidelne. V prípade, že áno, môžeme s ním v krajnom prípade spoluprácu ukončiť.
Ako si už spomenul, veľkú výhodu ste oproti konkurencii mali v širokej ponuke zľavových pobytov v Maďarsku. Zo začiatku ste boli len traja študenti, ktorí chodili do hotelov a ponúkali im spoluprácu. Ako sa vám ich podarilo získať na vašu stranu?
Keď sme im povedali, že sme najväčším portálom, ktorý sa orientuje na Maďarsko, hovorili sme vlastne pravdu – keďže sme boli jediní.
Keď sme začínali, v Česku sa na zľavové pobyty v Maďarsku neorientoval nik. Keď sme im povedali, že sme najväčším portálom, ktorý sa orientuje na Maďarsko, hovorili sme vlastne pravdu – keďže sme boli jediní. Za úspech na tomto poli vďaka určite i mojej mame, ktorá roky pracuje v cestovom ruchu práve s Maďarmi a dokázala ma naviesť a zoznámiť s tými správnymi ľuďmi.
Máme tiež obchodný background, vysvetlili sme im, v čom sa líšime od ostatných portálov a predali sme im to. Taktiež sa nám podarilo stretnúť ľudí, ktorým bol náš projekt veľmi sympatický a neskôr nám veľmi pomohli, predovšetkým v marketingu.
Tu by som poznamenal, že sme sa nikdy nesnažili podpisovať zmluvu s každým, kto sa nám ponúkol. Aj v časoch, keď sme veľmi potrebovali nové kontrakty, nadväzovali sme zmluvy len s tými firmami, u ktorých sme boli presvedčení, že dokážu ponúknuť našim klientov kvalitné služby.
Ako pristupujete k marketingu a kde si chodíte po inšpiráciu?
Hoci sa to tak nezdá, jadro nášho úspechu nespočíva v marketingu. Veľa ľudí si od nás kúpilo nejaký pobyt, pretože mali s nami priamo nejakú pozitívnu skúsenosť alebo ju mal nejaký ich známy. Takže najlepšie funguje word of mouth. Najlepšia referencia je spokojný zákazník.
Čo sa týka inšpirácie, je to až banálne jednoduché – stačí počúvať svojich zákazníkov. Pýtame sa ich, čo im chýba v našej ponuke, čo by chceli doplniť. V práci máme pravidelné meetingy, kde si rozoberáme sťažnosti našich zákazníkov. Na problém sa pozeráme ako na príležitosť – teda príležitosť k tomu, aby sme sa ešte zlepšili.
Ak sa na tento projekt pozeráš s odstupom, našiel by si v ňom nejakú chybu, ktorej by si sa dnes radšej vyvaroval?
Ako sa hovorí – kto nič nerobí, nerobí ani chyby. Takže robiť chyby je prirodzenou súčasťou podnikania. Najväčšou chybou bol môj prístup k ľudským zdrojom. Strašne dlho som sa venoval myšlienke, že sa musí robiť viac práce, musí sa pracovať tvrdšie. O tom menej pozornosti sme venovali výberu ľudí. Nebolo to vysoko na mojom rebríčku hodnôt. Preto bola aj kvalita ľudí na začiatku nižšia ako máme teraz. Kedysi sme na zamestnancov pozerali ako na náklad, dnes naopak vidíme aktívum, ktoré spoločnosti prináša profit.
Ďalšou veľkou chybou bolo, že sme začali hľadať ľudí až v kritickom okamihu. My sme niečo nezvládli, alebo sme na niečo nestačili, preto sme potrebovali nájsť niekoho, kto by to spravil za nás. Nikdy sme neboli zameraní na plánovanie, ale keď si uvedomíme, že zaučenie trvá niekoľko mesiacov, začali sme to brať oveľa zodpovednejšie.
Ako dnes ľudí motivujete, aby od vás neodchádzali? Hlavne mladí ľudia dnes striedajú množstvo zamestnaní a fluktuujú.
Výborná otázka. Pôvodne sme chceli ľudí nájsť, a potom ich motivovať. V skutočnosti ale musíte nájsť ľudí, ktorí majú silnú vnútornú motiváciu. Na nás je potom potrebné vytvoriť im také podmienky, aby u nás robili s radosťou. Vedieme zamestnancov k open door policy a naším zámerom je problémy identifikovať v zárodku a vyriešiť ich.
Aktuálne je u nás veľmi dlhý výberový proces – nie v zmysle, že by trval mesiac, ale je veľmi intenzívny. Keď je uchádzač prijatý, chceme, aby bol v práci šťastný a aby bol nadpriemerne ohodnotený. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom môžeme dnes pridávať na platoch.
V ideálnom prípade by mali byť hrdí na to, že u nás pracujú a odporučili nás pre prácu aj ďalším ľuďom.
A teraz opýtam naopak, čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Naše podnikanie je o ľuďoch, preto za najväčší úspech považujem to, že sme sa dokázali dať dokopy a že nám to vydržalo. Veľa ľudí nás odradzovalo od toho, aby sme podnikali v trojici. My ale vieme, že sa výborne dopĺňame – ktokoľvek zo zakladateľov by chýbal, projekt by nebol úspešný. Touto cestou sa chcem i verejne poďakovať kolegom, ktorých si veľmi vážim a rešpektujem za ich obetavú prácu. Súčasne považujem za úspech, že sme náš biznis vybudovali v spolupráci s férovými a čestnými ľuďmi, ktorí svoje záväzky dokázali vždy splniť. Presvedčil ich náš príbeh a zanietenie pre vec.
Plánoval si stále, že budeš podnikať, alebo to prišlo samo?
Neplánoval, nepochádzam z podnikateľského prostredia, no krátko pred naším začiatkom začali naši vcelku úspešne podnikať a mal som tak pozitívny vzor. Keď sa tak obhliadnem späť, vidím, že som sa k vlastnému podnikaniu nevedomky približoval – pracoval som na rôznych projektoch, kde som si mohol odskúšať množstvo vecí. Keď som mal 17 rokov, pracoval som v turistickom centre. Tam sme zistili, že si ľudia chcú kúpiť suveníry, ale hotel žiadne nemali. Nejakých plyšových macíkov som objednal z Číny, ušili sme im kabátiky. A malo to úspech :)
Veľmi mi pomohlo, keď som stretol Tomáša, môjho obchodného partnera.
Ak by si mal dať nejakú radu mladému podnikateľovi, ktorý by chcel začať, čo by to bolo? Má napríklad dobrý nápad, ale nevie, ako zrealizovať.
Veľa z mojich kamarátov chce rozbiehať, rozbieha alebo rozbiehalo projekt. Keď to porovnávam s našim projektom, vidím tam 2-3 hlavné rozdiely. Prvý zásadou podľa mňa je, že človek by sa mal sústrediť predovšetkým na plán A a nerozmýšľať nad plánom B. V našom prípade sme mali len obmedzený budget, dali sme do toho všetko. Ak by sme pracovali pomalšie, projekt by skrachoval.
Každý z nás je z chudobnejšej rodiny a vedeli sme, že máme výbornú šancu – keď nie teraz, tak už nikdy. Ak má človek k svojmu projektu absolútnu dôveru a verí mu, tak je možné úplne všetko.
Druhým sú vlastné peniaze. Keď má človek v projekte vlastné peniaze, neúspech sa ho dotkne oveľa viac, ako keby to boli peniaze od nejaké investora. Na vlastné peniaze si musíme jednoducho zarobiť sami. Startupy, ktoré sú fundované z investorských peňazí majú oveľa vyšší failure rate.
Napokon by som odporučil lepšie plánovať - stanoviť si deadliny a ísť podľa nich.
Posledná otázka: kde vidíš spoločnosť o dva roky?
Chceme, aby nás práca bavila aj naďalej a aby naše služby boli stále lepšie. Vidíme, že naša práca tak, ako ju robíme, má zmysel. Lepší marketing, viac predaných pobytov, lepší servis – toto je neustály proces, ktorý nikdy neskončí.
