Zamestnať sa a uspieť v rodinnej firme, ktorú vybudovali rodičia, je pre syna alebo dcéru častokrát ťažšie, ako urobiť kariéru v inej firme. Neustále musíte niekomu dokazovať, že si miesto vo firme zaslúžite pre svoje schopnosti a nie preto, že patríte do rodiny.
Snažíte sa dobre vychádzať so zamestnancami a postupne si získavate dôveru obchodných partnerov a vašich zákazníkov. Málokto by uveril, že toto je ešte tá kratšia časť cesty, ktorú musíte prejsť, ak jedného dňa chcete prevziať žezlo rodinnej firmy. Tá dlhšia a náročnejšia časť cesty je presvedčiť rodiča, aby vám to žezlo v správny čas odovzdal a prenechal na vás chod firmy. A sám dokázal z firmy odísť, a tým vám umožnil robiť vlastné rozhodnutia a taktiež vlastné chyby. Pretože aj ten, kto firmu zakladal sa naučil najviac na vlastných chybách, aj keď nie každý to dnes prizná.
Generačná výmena v rodinných firmách je na Slovensku aktuálna téma, ktorú pocítia malé a stredné podniky u nás ešte intenzívnejšie v horizonte najbližších piatich až siedmich rokov. V mnohých firmách sa generačná výmena netýka len vedenia firmy, ale aj rôznych kľúčových pozícií vo firme.
Napriek tomu, že ide o prirodzený proces, na ktorý sa dá vopred pripraviť, aj tak zastihne mnohé firmy nepripravené. Nového šéfa alebo kľúčového človeka vo firme totiž nevychováte za 12 mesiacov, obzvlášť ak má nahradiť niekoho, kto vo firme pôsobil desiatky rokov.
A keďže rodinné firmy nemáme len na Slovensku ale po celom svete, oslovila som svojich priateľov z USA a opýtala sa, ako generačnú výmenu riešia oni. V minulom článku ste si mohli prečítať rozhovor s Tomom Bradym (74), ako odovzdával malú konzultačnú firmu The XLR8 Team svojmu synovi Andymu. V tomto článku vám predstavím pohľad Andrewa Bradyho (30) a jeho príbeh z opačnej strany brehu.
Ako dlho ti trvalo rozhodnúť sa, či chceš nastúpiť do rodinnej firmy?
Táto myšlienka vo mne začala žiť už v relatívne mladom veku, nemal som ešte ani 20. Už keď som vyrastal, otec sa so mnou veľa o svojej práci rozprával a pre mňa bolo časom prirodzené, že budem pokračovať v jeho šľapajach.
Poznáš aj ľudí, ktorí sa rozhodli inak a do rodinnej firmy nenastúpili?
Áno, osobne takých poznám a úplne chápem ich rozhodnutie. To, čím sa rodinná firma zaoberá nevideli ako svoje poslanie alebo sa s podnikaním nevedeli všeobecne stotožniť.
Povedať rodinnej firme NIE si vyžaduje veľa odvahy.
Vyžaduje si to veľa odvahy, povedať rodine „nie, nie je to nič pre mňa, bude lepšie ak firmu predáte“, tak isto ako potrebujete odvahu na to, aby ste pokračovali v rodinnom poslaní.
Ale ty si sa na to dal. Aké boli tvoje začiatky vo firme?
Keď sme sa s otcom dohodli, že firmu jedného dňa prevezmem, dohodli sme si aj päťročný prechodný plán. Nemali sme vtedy vymyslené všetko do úplných detailov, ale obom nám bolo jasné, že potrebujem čas na to, aby som dokončil školu a zároveň pochopil to, čo môj otec 20 rokov budoval. Hneď na začiatku som si prešiel ako akýkoľvek iný jeho zákazník leadership programom, ktorý mi pomohol ujasniť si, čo je pre mňa dôležité a zmysel, prečo to celé chcem vlastne robiť.
Čo si sa tam o sebe dozvedel?
Že chcem pracovať s ľuďmi a pomáhať im rozvíjať sa. A na to potrebujem ja sám ešte viac skúseností a vedomostí. Zapísal som sa na ďalšie jednoročné štúdium pozitívnej psychológie. Taktiež som už vtedy videl, že niektoré otcove metódy sú trochu zastaralé, a aj konzultačný biznis sa posunul. A že ja mám skvelú príležitosť obohatiť naše produkty a služby o tieto najmodernejšie poznatky, a tak ich urobiť ešte dôveryhodnejšími a účinnejšími. To ma motivovalo ešte viac.
Čo nasledovalo?
Nejakú dobu sme pracovali s otcom bok po boku a ja som postupne začal stretávať otcových klientov. Popri štúdiu som sformalizoval a spísal naše interné procesy. Otcove dobré, ale často intuitívne odporúčania klientom, som dokladal faktami a najnovšími vedeckými poznatkami. Stále mi ale niečo chýbalo. Chýbal mi napríklad iný, skúsený pohľad na obchod, ale nie od môjho otca.
Ako to myslíš?
Všetko, čo som o dobrom chode firmy vedel pochádzalo z kníh alebo od otca. Otec bol okrem šéfa ale stále aj mojím otcom a ja som si chcel vyskúšať, aké to je pracovať aj pre niekoho iného. Obaja sme to zhodnotili ako dobrý nápad. Nastúpil som na trojročný manažérsky tréning k jednému z otcových klientov. Vlastnil firmu so 400 zamestnancami a počas týchto rokov som si prechádzal cez jednotlivé oddelenia, na ktorých som sa nielen učil nové zručnosti, ale aj striedal rôznych šéfov.
Nebolo to zvláštne, nastúpiť do práce k jednému z vašich klientov?
Možno to znie naozaj trochu divne, ale nakoniec to bolo prospešné pre obe strany. Tvrdo som na sebe tie roky pracoval a aj v tejto firme som sa vypracoval, a dostal príležitosť robiť na zaujímavých projektoch. Videl som fungovanie stredne veľkej firmy zvnútra a majiteľ tejto firmy sa stal aj mojím osobným mentorom.
Ako na teba reagovali vaši klienti? Nemal si problém presadiť sa?
Ľudia hovorili, že na vedenie firmy vyzerám mlado a niektorí to hovoria dodnes.
Keď som sa prvýkrát objavil na stretnutí s klientom, bol som čerstvý absolvent strednej školy. Nečudujem sa, že ma klienti nebrali vážne. Keď sa otec rozhodol odovzdať mi firmu a našu klientelu, nie všetci reagovali pozitívne.
S tým sa asi ťažko bojuje, ak ťa ľudia posudzujú podľa výzoru a nie podľa toho, čo vieš alebo si schopný dokázať.
To máš pravdu, ale otázka je, či sa potom o takých klientov oplatí bojovať. Celá táto skúsenosť ma naučila, že ak sa budem vopred báť, že ľudia budú hodnotiť môj vek alebo výzor, firma neprežije pod mojím vedením ani rok. Pochopil som, že v ceste za úspechom si stojím jedine ja sám. Že ak budem chcieť, vždy dokážem nájsť dostatočný počet klientov, ktorí mi budú dôverovať a ocenia môj názor a nemusím strácať čas s takými, ktorí to nikdy neurobia.
To znie odvážne. Čo ti pomáha udržať si zdravé sebavedomie?
Celé je to o nastavení mysle. Aj vo svojom pracovnom okolí máme ľudí, ktorí nás nikdy neprijmú takých, akí skutočne sme. A budú sa snažiť zastaviť nás v napĺňaní našich snov. Aj napriek tomu by sme nemali mať strach byť samým sebou. Do nášho života prídu iní ľudia, ktorí uvidia naše nadšenie a vášeň pre to, čo robíme a podporia naše myšlienky. Ak by som neporazil svoj strach, nemohol by som pomáhať iným uspieť.
Vysvetlíš mi to konkrétnejšie?
Tak napríklad opäť môj mladý výzor. Mnoho rokov som ho považoval za svoju slabú stránku v biznise a bojoval s niečím, čo nemôžem ovplyvniť. Až kým sme s otcom nezačali rozvíjať diskusiu, ako urobiť zo svojej zdanlivo slabej stránky napríklad konkurenčnú výhodu.
Zrazu začali prichádzať klienti, ktorí už nechceli robiť s otcom, ale práve so mnou.
Úplne sme to celé otočili a začali sa sústrediť na zákazníkov, ktorí majú firmy plné mladých ľudí. A tak som začal robiť exekutívny koučing pre lídrov, ktorí pracujú s mileniálmi a potrebujú pochopiť ako táto generácia rozmýšľa, čo ich motivuje, aké majú záujmy a ako s nimi v práci komunikovať.
Vráťme sa ešte k preberaniu firmy, spomínaš si ešte, čo bolo pre teba v týchto rokoch pre teba najťažšie?
Nejakú dobu som hľadal spôsob, ako s rešpektom pokračovať v tom, čo vystaval môj otec, ale začať do toho dávať vlastné myšlienky a budovať si aj vlastnú značku. Na niektoré veci sme mali rozdielne názory – ja som napríklad chcel viac robiť s mladými lídrami a on bol proti tomu. Ukázalo sa, že mal pravdu, pretože mladí manažéri nemali toľko peňazí, aby si naše koučingové programy a poradenstvo mohli dovoliť. Časom som ale aj tak začal rozvíjať svoje vlastné projekty – ako napríklad svoj biznis podcast For the evolution of business. Spovedám tu lokálnych podnikateľov, ktorí vidia vo svojom podnikaní nielen obživu ale aj hlbší zmysel a pomáham im zdieľať ich zaujímavé príbehy.
Čo ťa najviac pri preberaní firmy prekvapilo?
To, koľko úsilia musel vynaložiť môj otec Tom, aby bol schopný úplne odísť z firmy a nechať ma riadiť ju. Vedel som, že svoju prácu miluje, a tak som predpokladal, že to nebude pre neho ľahké, ale napriek tomu ma prekvapilo, koľko energie ho to stálo. Preto pri generačnej výmene je dôležité nesústrediť sa len na mladú generáciu, ale práve aj na tú odchádzajúcu a podporiť ich v tomto pre nich náročnom období. To, že dosiahnete určitý vek, neznamená, že sa vám automaticky odchádza ľahko z pracovného života.
Máš nejaké rady na záver, ktoré by mohli pomôcť rodičom a ich deťom pri odovzdávaní rodinných firiem?
Po prvé je veľmi dôležité dohodnúť sa na presnom čase, ktorý má majiteľov nástupca na spoznanie firmy, získanie skúseností a dokázanie, že vedenie firmy môže plne prevziať. Bez časového plánu s konkrétnymi krokmi, ako sa do vedenia firmy prepracovať, sa môže stať, že firmu prevezmete priskoro nepripravený, alebo naopak, že to celé bude trvať tak dlho, že mladý človek stratí motiváciu a nadšenie, ktoré ho sprevádzalo, keď do firmy prišiel.
Treba si jasne odkomunikovať očakávania a nečakať, že sa výmena v čele firmy udeje prirodzene.
Mne osobne veľmi pomohla externá skúsenosť, preto odporúčam mladým nejakú dobu pracovať aj mimo firmy svojich rodičov. Ak chcete firmu jedného dňa začať rozvíjať, nestačí vám to, čo vás naučili jej pôvodní majitelia, knihy či školenia. Reálna pracovná skúsenosť vo väčšej firme ako je tá, ktorú jedného dňa chcete prevziať, sa vám vždy vyplatí.
A s tým trochu súvisí aj získavanie skúseností za pomoci ostrieľaných podnikateľov – mentorov. Ja osobne som ich počas tohto obdobia mal šesť. Každý bol dobrý v niečom inom, jeden v obchodovaní, druhý vynikal napríklad vo vedení ľudí. Každého som si sám vybral a o mentoring požiadal. Nespoliehajte sa na to, že rodičia vás naučia všetko, čo budete pre vedenie firmy potrebovať. Vzdelávajte sa a obklopte sa šikovnými ľuďmi, ktorí vás inšpirujú alebo ovládajú niečo, čo sa práve teraz potrebujete naučiť.
