Odborník prezradil, čo sa deje s trávením pri sedavej práci, ako sa vyhnúť chronickým ochoreniam, prečo nevynechávať obednú pauzu, či ako sa upokojiť počas stresu.
Uznávaný gastroenterológ doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH je autorom viacerých odborných publikácií, vysokoškolským pedagógom, a tiež bývalým hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre gastroenterológiu. Dlhé roky navyše pôsobil ako riaditeľ najväčšej detskej nemocnice v strednej Európe. Dnes je prednostom jedinej gastroenterologickej kliniky na Slovensku a je aj podnikateľom s vlastnou ambulanciou v Bratislave, pričom v oboch zariadeniach (štátnom aj súkromnom) presadzuje odborný prístup a rovnocennú komunikáciu s pacientom. Rád hovorí veci priamo a na rovinu, a taký bol aj náš rozhovor.
V ňom sa okrem iného dočítate:
- o aké tri piliere sa opiera zdravý životný štýl pracujúceho človeka,
- čo sa deje s trávením toho, kto sedí celý deň za počítačom,
- ako často si treba počas sedavého zamestnania robiť prestávky a koľko sa človek vydrží sústrediť,
- prečo si treba dopriať na poludnie pauzu a ísť s kolegami na obed,
- o technike, ako sa upokojiť pred náročnou situáciou, keď je človek nervózny,
- aké jedlo si naložiť na firemnom večierku ako prvé,
- ako rozbiehal vlastnú ambulanciu a prečo investuje radšej do drahších zdravotných prístrojov.
Piliere zdravého životného štýlu: strava, pohyb, spánok
Čoraz častejšie sa hovorí o zmene návykov a zmene životného štýlu. Čo presne znamená, ak má v dnešnej dobe niekto nezdravý životný štýl?
Naše zdravie závisí od štyroch základných pilierov (strava, pohyb, spánok, úroveň stresu) a jedným z tých najhlavnejších, ktoré určujú, či budeme zdraví alebo chorí, je, ako sa stravujeme.
Momentálne sa ukazuje, že Američania konzumujú až 60 % procesovaných jedál, to znamená polotovarov – inými slovami, hovoríme o jedle, ktoré bolo prerobené na to, aby sme ho zjedli, nie je už prirodzené a vydrží dlho na poličke. Tento americký vzor, žiaľ, postupoval a momentálne sú na tom niektoré európske krajiny ešte horšie ako USA (napr. Spojené kráľovstvo) a niektoré sú zas vynikajúce, napríklad Portugalsko, kde majú konzumáciu procesovaných jedál niekde na úrovni 10 %. Okrem takýchto pokrmov nezdravé stravovanie predstavuje aj málo vlákniny a veľa rafinovaných cukrov.
Netreba tiež zabúdať na pohyb. Naši predkovia nesedeli pri počítačoch, ako my teraz, ale napríklad tento rozhovor by urobili počas prechádzky v záhrade. Pohyb je teda jedným z ďalších pilierov zdravého životného štýlu.
Máte pre čitateľov nejaké odporúčanie, koľko by sa mali denne hýbať?
Veda ukázala, že toto číslo je niekde na úrovni okolo 150 minút týždenne. Netreba sa zľaknúť, nehovoríme o behaní maratónov, stačí rýchla chôdza. Ide v podstate o to, aby sa zvýšil tep, zrýchlil sa dych, také cvičenie sa nazýva aj „zóna 2“. Inými slovami, ide o ten typ cvičenia, kedy je pri ňom ešte možné rozprávať, síce je človek zadýchaný, ale vetu zvládne dokončiť. Takže niečo na tejto úrovni bohato stačí a ideálne je takto cvičiť na dennej báze a striedať rôzne druhy pohybov. Naši predkovia tiež nerobili len jednu činnosť, ale celý deň sa proste hýbali – najskôr manuálne pracovali a potom robili niečo iné.
Čo je tretím pilierom zdravého životného štýlu?
Tretí základný pilier je spánok. Stále viac a viac nám veda a výskumy ukazujú, aký je podstatný. V niektorých manažérskych kruhoch si ľudia myslia, že čím menej budú spať, tým budú výkonnejší, tým viac stihnú, no žiaľ, nie je to úplne tak. Naše telo je nastavené tak, že potrebuje mať čas na regeneráciu. Výskum jednoznačne ukázal, že kto spí kratšie a má prerušovaný, nedobrý spánok, má omnoho väčšie riziko vzniku rôznych civilizačných chorôb. Čiže chorôb typu cukrovka, obezita, nehovoriac o infarktoch, náhlych cievnych mozgových príhodách a, žiaľ, aj nádoroch. Až tak úzko je spánok spätý s naším celkovým zdravím. Ideálne je preto sedem až osem hodín neprerušovaného spánku denne.
A ako vplýva na zdravie čriev a naše celkové zdravie štvrtý pilier – stres?
Stres ovplyvňuje fyziológiu čreva, ako aj črevné príznaky. Inými slovami, stres dokáže negatívne ovplyvniť nielen našu hlavu, ale aj pohyb a tvorbu štiav v tráviacom trakte, ako aj posúva prahy citlivosti a nastáva tzv. útrobne zvýšená citlivosť. To značí, že ľudí začne bolieť brucho, bez toho aby sme im pri vyšetrení našli vredy alebo zápal. Stres môže taktiež zmeniť zloženie črevných baktérií v hrubom čreve. Črevné baktérie potom uvoľňujú látky, ktoré môžu zmeniť stravovacie návyky a aj náladu.
Vplyv sedavej práce na trávenie – keď sa nehýbe telo, nehýbe sa ani črevo
Mnohí dnes pracujú z domu, alebo majú sedavú profesiu. Čo sa deje s naším trávením, keď sedíme celý deň za počítačom?
V prvom
rade si treba uvedomiť jednoduchú poučku, ktorá platí, vždy platila a vždy
bude platiť: „Keď sa hýbe naše telo, hýbe sa naše črevo.“ Naozaj je náš
tráviaci trakt „lenivejší“, keď sedíme a nehýbeme sa. Všetci to pocítia minimálne
vtedy, keď si odsedia nejakú dlhšiu cestu autom alebo autobusom – ako prvé príde plynatosť. To je
jedna stránka veci. Žiaľ, druhá je v hlave. Zmenili sme sa tak veľmi, že prakticky
potláčame signály nášho tela, ktoré nám dáva jasne najavo, že niečo nie je v poriadku.
A sedíme ďalej. Ešte viac k tomu prispela pandémia, pretože vtedy skoro
všetci ľudia sedeli doma, mali home office a robili za počítačom, „zoomovali“.
V tomto období začali stúpať aj gastrointestinálne ochorenia.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí trávia skoro celý pracovný deň sedením za počítačom?
Výborne
sa osvedčili pracovné stoly, ktoré sa dajú zdvihnúť, takže prakticky možno časť
dňa pracovať na počítači v stoji. Keď potrebujete telefonovať, netreba
sedieť, ale chodiť. Ďalšia rada je, minimálne raz za hodinu sa postaviť a
trošku si pocvičiť. Aj v lietadle vám niektoré spoločnosti dajú manuál, v ktorom
radia, čo robiť, aby ste si rozprúdili krv pri dlhom sedení.
Často sa odporúča ísť si raz za hodinu zobrať aspoň pohár vody, nemať ho na stole, aby to človeka prinútilo vstať a hýbať sa. Čo si myslíte o takýchto prestávkach?
Súhlasím, a tiež netreba zabúdať, že sa vieme sústrediť maximálne 90 minút. Vedecké výskumy ukázali, že potom už výkonnosť zďaleka nie je taká vysoká. Inými slovami, ak chceme podávať dobrý výkon, najneskôr po 90-tich minútach musí prísť pauza.
Navyše, výskumy potvrdzujú, že počas dňa vieme v „top“ kondícii podať najvyšší výkon maximálne trikrát za deň. A keďže byť neustále v takej kondícii nie je možné, v podstate podávame náš maximálny výkon v priemere 1 – 2-krát denne. Každý si musí pre seba nájsť ten najlepší algoritmus, aby jeho telo fungovalo tak, ako má.
Obedná pauza pomôže fyzickému aj psychickému zdraviu, posilniť môže aj kolektív
Ľudia sú zaneprázdnení, častokrát nestíhajú ani obednú pauzu. Čo to robí so žalúdkom, ak pravidelne obedujú za počítačom, namiesto toho, aby išli na obed niekam von?
Tých „pekiel“, ktoré sami sebe spôsobujeme, je veľa, a toto je jedno z nich. Čím viac sme pri jedle vyrušovaní napríklad e-mailmi, telefonátmi alebo pozeraním znepokojujúcich správ, tým viac stúpa počet prejavov zo strany tráviaceho traktu typu nechutenstvo, nevoľnosť a podobne.
Prečo?
Lebo naše trávenie je doslova a dopísmena prepojené s hlavou. Inými slovami, hlava a črevo majú jednu os, cez ktorú neustále komunikujú, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Hlava vyšle signál: „Pošli stravu tam, tam a tam, vyšli takéto šťavy a teraz ich premiešaj.“ Črevo zasa povie: „OK, toto som posunul, tu cítim viacej tuku, musím pridať toto...“ A takto sa rozprávajú cez nervy, cez hormóny, cez látky, ktoré vytvárajú mikróby žijúce v našich črevách. Vedia komunikovať, aby to všetko bolo vyladené do takej miery, že o svojom trávení ani nevieme.
Takže jednou z rád pre tých, ktorí pracujú pri počítači, okrem pohybu, je: v rámci obeda odložiť počítač, zavrieť ho a vypnúť si telefón. Ideálne sa ešte s niekým k obedu posadiť a rozprávať sa, socializovať. Pokiaľ to ľudia nedodržiavajú, „rodia sa“ z nich naši gastroenterologickí pacienti – a presne toto je jeden z dôvodov, prečo ich máme tak veľa.
Jedným z prejavov zdravej firemnej kultúry je aj to, keď zamestnanci radi spolu chodia na obedy, čo vplýva pozitívne nielen na zdravie človeka, ale aj na spoluprácu vo firme. Čo si o tom myslíte?
Raz som čítal rozhovor s jednou novinárkou, ktorá prišla z USA do Európy. Keď začala pracovať v redakcii francúzskych novín, bola šokovaná, koľko času trávia Francúzi obedom. V Amerike s kolegami fungovali tak, že si niekde kúpili hamburger, ten zjedli pri počítači, sem-tam si odhryzli a pracovali ďalej. Keď prišla do Francúzska, na poludnie celé vydavateľstvo na dve hodiny zavreli a zamestnanci išli obedovať. V rozhovore povedala, že „aj keby padla Eiffelovka“, oni obedovali kultúrne, pomaly, v pokoji, a až keď sa najedli, potom sa vrátili a opäť pracovali. Národy ako Francúzi, Španieli či Taliani, ktorí sú zvyknutí jedávať dlhšie, majú omnoho menej tráviacich ťažkostí. Pomalé jedenie a dobre požutá strava je základom zdravého trávenia.
Ak mám z niečoho obavy, napríklad idem dať niekomu kritickú spätnú väzbu, alebo dokonca musím dať niekomu výpoveď – ako upokojiť žalúdok v stresových situáciách?
Prepojenie medzi hlavou a žalúdkom je také silné, že v stresových situáciách ľudia pocítia napríklad chvenie v bruchu, ktoré nám dáva signály, že s naším nervovým systémom nie je niečo v poriadku. Podľa jedného výskumu, ak si chce človek čo najrýchlejšie navodiť pokojný stav, pomôžu mu rôzne typy dýchania. Dobré výsledky má dýchanie nosom – nádych nosom akoby do plných pľúc, a keď sa zdá, že pľúca sú plné, vtedy urobiť ešte druhý nádych, tiež nosom. Pľúca sa úplne rozopnú, inými slovami to pripomína zívanie, čo sa ukázalo ako veľmi efektívne na upokojenie. Treba to však spraviť aspoň 3 – 4-krát, čiže: nádych nosom, ešte raz nadýchneme, a potom veľmi, veľmi pomaly ústami vydýchneme. Správne a vedome dýchať nielenže upokojuje telo, ale pomáha aj tráveniu.
Firmy počas roka organizujú rôzne teambuildingy a večierky. Ako sa starať o svoj žalúdok na takýchto podujatiach?
Najhoršie pre naše telo sú výkyvy v cukroch a v tukoch. Spôsobujú doslova chronický zápal, ktorý je naozaj úzko spätý so spomínanými civilizačnými ochoreniami. Ak je niekto na večierku, má zväčša na výber dva druhy tanierov: veľké a malé. Odporúčam si vziať menší tanier a naplniť si ho do polovice vlákninou, napríklad rôznorodým šalátom. Vláknina v šaláte spomalí vyprázdnenie žalúdka, takže zabráni výkyvom a neskáču mu cukry. Netreba zabudnúť jedlo dobre požuť. Po jedle je tiež dôležité si hneď nesadnúť, ideálne je pochodiť si 10 – 15 minút. A toto sa dá zvládnuť aj na firemných večierkoch – chodiť od jedného kolegu k druhému a porozprávať sa. Pre svoje trávenie tak urobíte maximum.
Podnikanie v zdravotníctve je finančne náročné, zdravie pacienta však za investície stojí
Vy sám podnikáte už niekoľko rokov, navyše v špecifickom odvetví. Zaskočilo vás niečo v začiatkoch vášho podnikania?
Nepríjemné bolo, že sme si naivne zobrali na tú dobu veľmi veľkú pôžičku, aby sme nakúpili najlepšie prístroje na trhu, dokonca v tom období niektoré prístroje neboli ani v Česku. Prístrojovo a personálne veľmi slušne vybavený som prišiel s nadšením predniesť do zdravotnej poisťovne, čo všetko máme pre ich klientov a ako sa tešíme na spoluprácu. Vtedajšie vedenie poisťovne však naše plány nezaujímali a nezazmluvnili nás takmer rok. Na druhej strane som mal šťastie na ľudí, ktorí mi verili a išli do podnikania so mnou. Napriek tomu, že začiatky neboli ľahké, verili sme si a dali sme to za pomoci rôznych grantov a písania odborných prác. Od rána do večera človek pracoval dá sa povedať „len pre zamestnancov“ a aby udržal chod firmy. Ale na konci dňa sa to krásne vyplatilo a začali sme sa rozvíjať.
Podnikať v zdravotníctve je finančne náročné, ale napriek tomu mnohí ľudia ešte nechápu, prečo by si mali za niektoré vyšetrenie priplácať. Ako im to vysvetľujete?
Po 30-ročných skúsenostiach v zdravotníctve môžem povedať, že poisťovací systém nastavený tak, ako je dnes, neslúži pacientovi. Základom pacientovej spokojnosti je nájsť si na neho čas, pretože bez toho určiť správnu diagnózu nie je možné. Čas je veľmi podstatný, ale stojí peniaze. Poisťovňa platí za rozhovor s pacientom nízke sumy (cca 7 – 8 eur, pričom tento rozhovor, ak chcete nájsť príčinu ťažkostí, môže trvať aj hodinu), tak si predstavte, koľko by ste museli vyšetriť pacientov, aby ste zaplatili seba, personál, prenájom ambulancie, kvalitné vybavenie...
Nehovoriac o tom, že prístrojové vyšetrenie, ako robíme my, gastroenterológovia, si vyžaduje tie najlepšie prístroje. Kvalitný prístroj dokáže vyhľadať určité zmeny a vie zvýrazniť problémové oblasti, zatiaľ čo prostredníctvom lacnejšieho, no menej kvalitného, toho vidím v tele omnoho menej. Rozdiel v ich cene môžu byť desiatky tisíc eur. Tak ktorý si mám vybrať? No ten drahší, pretože mi pomôže zachrániť ľudský život. Takýto prístroj ale stojí viac ako 100 tisíc eur. Človek si musí v hlave upratať, čo chce pre pacienta urobiť, aj keď niektorým sa zdá platiť za ošetrenie neetické.
Keď chcete dosiahnuť obojstrannú spokojnosť, aby ste sa ráno mohli pozrieť do zrkadla, že ste pre pacienta urobili maximum, a zároveň aj ten pacient odíde spokojný, lebo sa konečne mohol porozprávať so svojím lekárom, prejsť si všetky ťažkosti a zároveň je vyšetrený na najmodernejších dostupných prístrojoch, potom nemôžeme hovoriť o neetickosti.
Mnohí muži majú tendenciu sa jedného dňa vyrovnať otcovi, pozorujem to napríklad aj v rodinných firmách, keď nástupníci preberajú „žezlo“. Ako to bolo vo vašom prípade?
Žiaľ, ja som mal len 12 rokov, keď môj otec zomrel, takže tam nejaká súťaživosť nebola. Myslím si, že každý by mal mať ideál buď vo svojom rodičovi, alebo v niekom inom. Je to vzor, ktorý človek vidí od detstva, ktorému sa možno jedného dňa chce vyrovnať. Ľudia potrebujú mať nejaký cieľ a hľadať k nemu cestu. Potom treba urobiť všetko preto, aby na tej ceste uspeli. Ale nedržať sa jej kŕčovito, neísť „cez mŕtvoly“. Je dôležité cítiť sa komfortne pri každom kroku, a hoci má človek svoj vzor a svoju cestu k cieľu, neznamená to, že ju musí kopírovať. Kráčam svojimi krokmi svojou cestou.
Ktoré zásady alebo hodnoty zmenili váš život? Čo robíte preto, aby ste žili v súlade s nimi a nerobili rozhodnutia, ktoré by šli proti vašim hodnotám?
Úplne zásadné pre mňa je, a to som sa učil od malička v rámci rodiny, hovoriť pravdu. Niekedy si tým možno urobíte na chvíľu zopár nepriateľov, ale keď tí ľudia neskôr pochopia, že s nimi jednáte na rovinu, začnú s vami aj oni inak jednať. To je mojou hodnotou číslo jeden. A číslo dva, naozaj to tak ľudovo hovorím, že robím všetko tak, aby som sa každý deň do toho zrkadla s úsmevom a bez problémov sám na seba vedel pozrieť. Čiže inými slovami, nerobiť nič, čo by sa mi priečilo, alebo čo by mi robilo žalúdočné problémy (smiech).
