Zamestnanec, ktorý si chce popri zamestnaní privyrobiť na dohodu, musí požiadať zamestnávateľa o súhlas, ak chce vykonávať činnosť konkurenčného charakteru k činnosti zamestnávateľa. V nasledujúcom článku sa dozviete základné informácie o dohodách popri zamestnaní.
Fyzická osoba môže mať okrem pracovného pomeru uzatvorené aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len “dohoda”). Zákonom nie je obmedzené, koľko dohôd môže mať fyzická osoba uzavretých popri zamestnaní. Fyzická osoba môže mať aj viac pracovných pomerov.
Každý pracovný pomer, každá dohoda je samostatným právnym vzťahom. Znamená to napr. že ak má fyzická osoba uzavretú pracovnú zmluvu a aj dohodu u toho istého zamestnávateľa, odvádzajú sa preddavky na zdravotné poistenie a poistné do Sociálnej poisťovne samostatne z pracovného pomeru a samostatne z dohody.
V súlade s § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákonník práce”) môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
Zamestnanec, ktorý okrem pracovného pomeru, chce vykonávať na dohodu tú istú alebo obdobnú činnosť, musí požiadať zamestnávateľa o písomný súhlas. Ak však chce vykonávať na dohodu činnosť, ktorá nie je konkurenčného charakteru k činnosti zamestnávateľa, nemusí mať písomný súhlas zamestnávateľa. Napríklad účtovníčka pracujúca v účtovnej firme, môže pracovať na dohodu v inej účtovnej firme len so súhlasom svojho zamestnávateľa. Účtovníčka pracujúca vo firme, ktorej predmetom činnosti je výroba televízorov môže pracovať na dohodu v inej účtovnej firme bez súhlasu svojho zamestnávateľa v prípade, že výrobca televízorov nemá v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti - vedenie účtovníctva. Viac sa dozviete v článku Ako zabrániť zamestnancovi v práci pre konkurenciu?
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnávateľ môže výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb.
Zákonník práce umožňuje uzavrieť tri druhy dohôd:
- dohodu o brigádnickej práci študentov,
- dohodu o vykonaní práce,
- dohodu o pracovnej činnosti.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá:
- je študentom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a
- nedovŕšila 26 rokov veku.
Študent môže odpracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov maximálne 20 hodín týždenne v priemere.
Dohodu o vykonaní práce je možné uzatvoriť na výkon nejakej pracovnej úlohy. Fyzická osoba môže u jedného zamestnávateľa odpracovať na základe dohody o vykonaní práce (prípadne na základe niekoľko dohôd o vykonaní práce) maximálne 350 hodín v kalendárnom roku.
Dohodu o pracovnej činnosti je možné uzatvoriť na výkon pracovnej činnosti (napr. upratovanie) v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Počet hodín odpracovaných na základe dohody o pracovnej činnosti nie je možné spriemerovať. Znamená to, že v jednom týždni môže odpracovať maximálne 10 hodín, aj keď napríklad v predchádzajúcom týždni neodpracoval nič.
Dohody popri zamestnaní - daňové a odvodové povinnosti
Pri každom druhu dohody sú iné odvodové povinnosti. Napríklad študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov neplatí preddavky do zdravotnej poisťovne. Dohodár pracujúci na základe dohody o vykonaní práce odvedie do Sociálnej poisťovne 9,4 % z príjmu zo závislej činnosti, v prípade, že je odmena vyplácaná pravidelne. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť s osobou, s ktorou uzatvorí dohodu o vykonaní práce, že jej odmenu nebude vyplácať pravidelne, ale napr. že ju vyplatí po odovzdaní pracovnej úlohy, teda nepravidelne. Z nepravidelne vyplácanej odmeny z dohody o vykonaní práce, neplatí dohodár nemocenské poistenie (1,4 %) ani poistenie v nezamestnanosti (1 %).
Všetky daňové a odvodové povinnosti z jednotlivých dohôd, ako aj z pracovného pomeru sa dozviete v článkoch:
- Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v roku 2017 a Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v roku 2018
- Letné brigády študentov - dane a odvody v roku 2017
- Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2017
- Odvody dohodárov v roku 2017
V nasledujúcom článku sa budeme venovať bližšie špecifikám pri súbehu pracovného pomeru s dohodou.
Fyzická osoba, ktorá pracuje popri zamestnaní na dohodu, platí z pracovného pomeru a takisto aj z dohody poistné do Sociálnej poisťovne, preddavky na zdravotné poistenie a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak by napríklad zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa aj na hlavný pracovný pomer a takisto aj na dohodu o vykonaní práce, zamestnávateľ musí odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie a daň z príjmov zo závislej činnosti zvlášť z hlavného pracovného pomeru a zvlášť z dohody o vykonaní práce.
Uplatnenie daňových a odvodových úľav pri súbehu dohody a zamestnania (pracovného pomeru)
Daňové a odvodové úľavy možno rozdeliť do dvoch skupín:
- úľavy, pri ktorých je možné si vybrať, či ich fyzická osoba uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode,
- úľavy, ktoré je možné uplatniť len pri pracovnom pomere.
V súlade so zákonmi SR je možné uplatniť niekoľko daňových a odvodových úľav pri príjmoch zo závislej činnosti:
- odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných,
- odpočítateľná položka na zdravotné poistenie,
- daňový bonus,
- nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.
Fyzická osoba sa môže rozhodnúť, či si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode. Môže však iba v jednom.
Odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných alebo odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie je možné uplatniť len pri pracovnom pomere za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je možné uplatniť odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných ani odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie.
Odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných pri súbehu dohody a zamestnania
Po splnení zákonom stanovených podmienok má zamestnanec z pracovného pomeru nárok na odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných. Jednou z podmienok je, že suma mesačného príjmu z pracovného pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého fyzická osoba bola vyradená z evidencie dlhodobo nezamestnaných.
Zamestnanec uplatňujúci odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných nestratí nárok na odvodovú úľavu, ak začne popri pracovnom pomere pracovať na dohodu. Dôležité pri splnení obratovej podmienky je, aby mesačný príjem z pracovného pomeru, pri ktorom sa uplatňuje odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných, nebol vyšší ako 67 % z priemernej mesačnej mzdy. Príjem z dohody sa do obratovej podmienky nezapočítava.
Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pri súbehu dohody a zamestnania
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) má nízkopríjmový zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie za splnenia zákonom stanovených podmienok (napr. neuplatňuje si zároveň odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných).
V súlade s § 16 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení platí, že ak mal zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov alebo bol súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. V prípade súbehu dohody so zamestnaním u rôznych zamestnávateľov v jednom kalendárnom mesiaci si fyzická osoba nemôže uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie za daný kalendárny mesiac.
Daňový bonus pri súbehu dohody a zamestnania
Nárok na daňový bonus má daňovník na každé dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti. Daňovník musí mať v roku 2017 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (z pracovného pomeru, z dohody) minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy pre rok 2017, teda v roku 2017 musí mať zdaniteľné príjmy minimálne v sume 2 610 eur (217,50 eur mesačne).
Pri súbehu zamestnania na pracovný pomer a dohody si počas roka musí fyzická osoba vybrať, či si v danom kalendárnom mesiaci uplatní daňový bonus na deti pri pracovnom pomere alebo pri dohode. Platí pravidlo: “Delia sa mesiace, nie deti.” Daňovník si môže zvoliť, že niekoľko mesiacov si bude uplatňovať daňový bonus z pracovného pomeru a niekoľko mesiacov z dohody. Keď si chce daňovník uplatniť daňový bonus z dohody, musí mať z dohody v danom kalendárnom mesiaci príjem minimálne 217,50 eur. V prípade, že si chce daňovník uplatniť daňový bonus z pracovného pomeru, v danom kalendárnom mesiaci musí mať príjem z pracovného pomeru minimálne 217,50 eur.
Daňovníkovi pracujúcemu aj na pracovný pomer, aj na dohodu sa počas roka nespočítava príjem na účely posúdenia podmienky, či mal v danom mesiaci príjem minimálne 217,50 eur. Táto hranica platí pre každý právny vzťah zvlášť.
Každú zmenu uplatňovania daňového bonusu je nutné oznámiť zamestnávateľom. Ak si daňovník v mesiacoch január - august 2017 uplatňoval daňový bonus pri pracovnom pomere a chce od septembra 2017 uplatňovať daňový bonus z dohody, musí oznámiť zamestnávateľovi (u ktorého pracuje na pracovný pomer) ukončenie uplatňovania daňového bonusu z pracovného pomeru. Zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu oznámi začatie uplatňovania daňového bonusu na deti. Rovnakým spôsobom oznámi ukončenie uplatňovania daňového bonusu pri práci na dohodu a začatie uplatňovania daňového bonusu pri práci na pracovný pomer.
V prípade, že si daňovník uplatní nárok na daňový bonus po skončení zdaňovacieho obdobia (v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní), posudzuje sa hranica 6-násobku minimálnej mzdy, teda suma 2 610 eur na uplatnenie ročného daňového bonusu spolu za všetky príjmy zo závislej činnosti (spočíta sa príjem z pracovného pomeru a príjem z dohody).
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pri súbehu dohody a zamestnania
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej len “nezdaniteľná časť”) je možné uplatniť len pri jednom právnom vzťahu v danom kalendárnom mesiaci. V kalendárnom roku môže daňovník uplatňovať nezdaniteľnú časť niekoľko mesiacov z pracovného pomeru a niekoľko mesiacov z dohody. Nesmie však uplatňovať nezdaniteľnú časť v jednom mesiaci aj z dohody, aj z pracovného pomeru.
V prípade, že chce daňovník skončiť uplatňovanie nezdaniteľnej časti z pracovného pomeru a začať uplatňovanie nezdaniteľnej časti z dohody, musí zamestnávateľovi (u ktorého pracuje na pracovný pomer) oznámiť, že od nového mesiaca si už nebude u neho uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu, oznámi, že od nového mesiaca si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť u neho. Rovnakým spôsobom oznámi ukončenie uplatňovania nezdaniteľnej časti pri práci na dohodu a začatie uplatňovania nezdaniteľnej časti pri práci na pracovný pomer.
Uplatňovanie daňového bonusu aj nezdaniteľnej časti základu dane sa oznamuje na jednom tlačive Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. V prípade, keď chce daňovník uplatniť daňový bonus pri jednom právnom vzťahu (napr. dohoda) a nezdaniteľnú časť pri druhom právnom vzťahu (napr. pracovný pomer), vypisuje tlačivo dvakrát. Jedno tlačivo s uplatnením daňového bonusu odovzdá zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na dohodu (prípadne naopak) a druhé tlačivo s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane odovzdá druhému zamestnávateľovi, u ktorého pracuje na pracovný pomer (prípadne naopak).
Ako zdaniť príjem zo závislej činnosti pri súbehu dohody a zamestnania (pracovného pomeru)
Daňovník, ktorý nemal okrem príjmu z dohody a príjmu zo zamestnania (z pracovného pomeru) žiaden iný príjem (ako napr. príjem z podnikania, z prenájmu alebo príjem z kapitálového majetku), môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľovi, u ktorého požiada o vykonanie ročného účtovania preddavkov na daň, musí doniesť potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od ostatných zamestnávateľov.
Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, ak:
- má príjmy presahujúce 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, teda za rok 2017 príjmy presahujúce 1 901,67 eur,
- zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň (napr. ak mal aj príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo daňovník nechce, aby mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň.
V prípade, že daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, vyžiada si od zamestnávateľov (u ktorých pracoval na dohodu aj u tých, u ktorých pracoval na pracovný pomer) potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Všetky zdaniteľné príjmy, ktoré dosiahol za zdaňovacie obdobie z pracovného pomeru aj z dohody, uvedie v daňovom priznaní.
