Máte vo svojej prevádzkarni rádio či televíziu? Prinášame prehľad zákonných povinností, ktoré sú s týmto spojené.
Autorské právo ako časť práva duševného vlastníctva
Autorské právo je upravené predovšetkým zákonom č. 618/2003 Z.z. (autorský zákon). Ochrana autorských práv k literárnym a umeleckým dielam sa oproti ostatným častiam práva duševného vlastníctva (ochrana patentov a ochranných známok) odlišuje tým, že pre vznik právnej ochrany autorského diela nie je potrebná jeho registrácia na Úrade priemyselného vlastníctva. Autorské dielo je chránené „automaticky“ od svojho vzniku.
Ak teda pri svojej podnikateľskej činnosti (pohostinstvo, kamenná predajňa ale i webová stránka) používate autorské dielo (typicky článok, pieseň, obrázok či fotografiu), mali by ste vedieť zodpovedať nasledujúce otázky:
- ako pri používaní autorských diel právne konať (problematika licenčných zmlúv)?
- voči komu právne konať (problematika kolektívnej správy autorských práv)?
Licencia - nástroj pre legálne používanie autorských diel
Náplňou licencie získanej na základe licenčnej zmluvy je oprávnenie jej nadobúdateľa k použitiu autorského diela vymedzeným spôsobom (napr. verejným prenosom), rozsahom (napr. na určitom území) a v určenom čase.
Príklad: Podnikateľ v oblasti tlačiarenských služieb uzatvorí s autorom knihy licenčnú zmluvu o vydaní diela (vymedzenie spôsobu) v základnom náklade 1000 kusov (vymedzenie rozsahu), a to v období maximálne 1 roku (časové vymedzenie).
Licenčné zmluvy spravidla uzatvárajú podnikatelia ako sú organizátori koncertov či diskoték, prevádzkovatelia galérií, produkčné agentúry atď. Na povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu však netreba zabúdať taktiež v prípadoch, kedy je používanie autorských diel skôr doplnkovou činnosťou podnikateľa - pôjde napríklad o ubytovacie, rekreačné či pohostinské zariadenia s televíznymi a reprodukčnými prístrojmi, predajne obchodov, ale i iné podnikateľské priestory určené pre verejnosť s rádiovým či televíznym prijímačom, ktoré podnikateľ prevádzkuje za účelom dosiahnutia zisku.
Príklad: Prevádzkovateľ autobusovej dopravy, ktorý do autobusu umiestni rádiový prijímač a umožní ho pre spríjemnenie cesty počúvať cestujúcim, je povinný uzavrieť licenčnú zmluvu. Naopak podnikateľ, ktorý vybaví svoje vozidlo určené pre služobné cesty zamestnancov autorádiom, tejto povinnosti nepodlieha.
Povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy
Pokiaľ má byť predmetom licenčnej zmluvy dlhodobejšie používanie vopred neurčených autorských diel, je nutné uzatvoriť tzv. hromadnú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy.
Príklad: Prevádzkovateľ reštaurácie využívajúci ozvučenie svojich priestorov nemôže vopred vedieť, aké piesne (autorské diela) zaznejú v rádiu. Za týmto účelom uzatvorí hromadnú licenčnú zmluvu s niektorou z nižšie vymenovaných organizácií kolektívnej správy.
Organizácie kolektívnej správy zastupujú väčší počet osôb s majetkovými právami k autorským dielam, a ďalej tiež napr. výkonných umelcov, ktorými sú typicky interpreti autorských diel.
V Slovenskej republike v súčasnosti pôsobí týchto šesť organizácii kolektívnej správy, a to na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry pre príslušnú oblasť ochrany:
- SOZA – hudobné diela
- LITA – literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické diela
- SLOVGRAM - práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
- OZIS – práva výkonných umelcov
- SAPA - práva producentov v audiovízii
- AGICOA Europe Slovensko - práva nezávislých producentov
Organizácie kolektívnej správy zastupujú na území Slovenskej republiky nielen domáce oprávnené osoby, ale aj zahraničné osoby, ktorých diela sú na našom území použité (v prípade existencie zmluvy s partnerskou zahraničnou organizáciou kolektívnej správy). Naladením zahraničného rádia v bare s reprodukciou zahraničných piesní namiesto tých slovenských sa tak podnikateľ nevyhne svojim povinnostiam.
Aj obyčajná prítomnosť rádia či televízie v prevádzkarni môže podnikateľovi založiť povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu
Keďže v prípade stáleho umiestnenia reprodukčného prístroja do prevádzkarne nie je možné určiť koľkokrát a kedy podnikateľ použil autorské diela, uplatňuje sa domnienka používania autorských diel už zo samotnej prítomnosti prístroja v priestoroch prevádzkovaných podnikateľom.
Domnienka sa pochopiteľne neuplatní stopercentne a podnikateľ má možnosti, ako jej správnosť vyvrátiť. V takýchto situáciách je však práve na podnikateľovi, aby v prípade, že je samotným autorom či organizáciou kolektívnej správy vyzvaný k zaplateniu autorskej odmeny (uzatvoreniu licenčnej zmluvy), preukázal, že
- prenos diela nemá hospodársky vplyv na jeho činnosť, alebo
- diela sú prenášané len individuálne určeným osobám v uzavretej spoločnosti (napr. súkromný večierok).
Príklady:
- Na hospodársku činnosť súkromného zubára nemá vplyv, ak vo svojej ambulancii využíva rádio. Stomatologická služba poskytovaná zubárom totiž nemá žiaden súvis s rádiovým prenosom autorských diel, a je tak možné predpokladať, že nemá ani vplyv na to, ako tieto služby vníma pacient.
- Napr. stolár, ktorý pri svojej práci počúva hudbu je individuálne určená osoba a neprenáša tieto diela verejnosti. Preto licenčnú zmluvu neuzatvára. To však neplatí v prípade, že by takýto živnostník prijímal v daných priestoroch svoju klientelu. Prestáva totiž byť splnená podmienka individuálne určených osôb a povinnosť hradiť autorské odmeny vzniká.
Ďalšou z možností je preukázanie skutočnosti, že ide výlučne o reprodukciu diel tzv. slobodných autorov, teda autorov, ktorí sa svojich majetkových práv vzdali (podnikateľ musí byť schopný predložiť príslušný zoznam autorov, ktorých diela používa).
Sadzobníky odmien organizácií kolektívnej správy
Výška odplaty v rámci licenčnej zmluvy uzatvorenej s organizáciou kolektívnej správy býva stanovená sadzobníkom odmien, ktorý vydáva každá organizácia kolektívnej správy. Sadzobník odmien je akousi náhradou za individuálne dohodnutú autorskú odmenu a zobrazuje výšku odmeny, ktorá by bola v danom prípade považovaná za primeranú a obvyklú. Tieto sadzobníky sú v praxi akceptované a uznávané za podmienky ich transparentnosti, zohľadňovania intenzity a spôsobu používania diel a rovnosti prístupu k používateľom .
Sadzobníky sú organizáciami kolektívnej správy pravidelne aktualizované (typicky k 1. januáru kalendárneho roku), pričom tieto organizácie majú povinnosť ich zverejňovať. Obvykle sa tak stane zverejnením na internetovej stránke príslušnej organizácie. Autorský zákon tak podnikateľovi dáva možnosť nezávisle si overiť, že odplata za licenciu nie je v jeho prípade premrštená. Ak by sa tak stalo z dôvodu zamlčania alebo uvedenia nepravdivých informácií zo strany organizácie kolektívnej správy, podnikateľ nemá povinnosť hradiť viac, než by činila odmena určená príslušným sadzobníkom ako obvyklá.
Následky neuzatvorenia licenčnej zmluvy
Ak nedôjde k uzavretiu licenčnej zmluvy a podnikateľ aj napriek tomu autorské diela používa, dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu, ktorého výšku autorský zákon určuje ako dvojnásobok obvyklej licenčnej autorskej odmeny.
Ďalšiu hrozbu predstavuje v menej závažných prípadoch priestupkové konanie zo strany príslušného okresného úradu s hroziacou pokutou do 99 EUR, v závažných prípadoch až trestnoprávny postih súdom, kde páchateľovi hrozí trest odňatia slobody, v prípade rozsiahlej trestnej činnosti až do výšky 8 rokov (pravidelne a dlhodobo prevádzkujem festivaly, diskotéky, galavečery, atď., opomeniem však povinnosti stanovené autorským zákonom)
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú
- §§ 40 – 49a; §§ 78 – 85 zák. č. 618/2003 Z.z., zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), v platnom znení
- § 32 zák. č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v platnom znení
- § 283 zák. č. 300/2005 Z.z., trestný zákon, v platnom znení
- Výkladové stanovisko Ministerstva kultúry k pojmu „verejnosť“
- Zoznam organizácií kolektívnej správy uvedený na stránkach Ministerstva kultúry
