Na Slovensku od marca 2019 začal platiť nový zákon o ochrane tzv. „whistleblowerov“. Aké pravidlá platia teraz pre zamestnancov a aké nové povinnosti majú zamestnávatelia?
Nový zákon o ochrane whistleblowerov
Od 1. marca 2019 nadobudol účinnosť nový zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti“). Tento zákon úplne nahradil dovtedy platný zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov. Cieľom novej legislatívy je predovšetkým posilnenie ochrany tzv. „whistleblowerov“ a zriadenie samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Nový Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti však v súčasnosti ešte neexistuje. Jeho práva a povinnosti podľa prechodných ustanovení nového zákona dočasne vykonávajú inšpektoráty práce a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Novozaložený úrad by mal naplno začať fungovať po uplynutí šiestich mesiacoch od zvolenia jeho predsedu Národnou radou Slovenskej republiky. Aké budú úlohy tohto nového úradu, to sa dozviete ďalej v článku.
Čo je protispoločenská činnosť a čo je závažná protispoločenská činnosť
Protispoločenskou činnosťou sa rozumie:
- kriminalita – konanie, ktoré je trestným činom,
- iná protispoločenská činnosť – konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom, pričom za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti pre svoje potreby definuje aj závažnú protispoločenskú činnosť, ktorou je:
- trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov podľa § 326 až 327a Trestného zákona alebo trestné činy korupcie podľa § 328 až 336b Trestného zákona,
- trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
- správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom, alebo
- správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur.
Kto je to whistleblower (oznamovateľ protispoločenskej činnosti)?
Oznamovateľ protispoločenskej činnosti (takzvaný „whistleblower“) je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere uvedie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo zamestnávateľovi skutočnosti týkajúce sa protispoločenskej činnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme.
Whistleblower je ten, kto oznámi trestné činy a správne delikty zistené pri zamestnaní.
Dôležité je aj to, že za oznamovateľa sa podľa nového zákona považuje aj blízka osoba whistleblowera, ktorá je:
- v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ,
- v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo
- v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.
Potrebné je dodať aj to, že pracovnoprávnym vzťahom sa na účely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti rozumie len pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer.
Žiadosť o poskytnutie ochrany whistleblowera
Mnohí zamestnanci, ktorí vo svojej práci vedia o „nekalých praktikách“ svojho zamestnávateľa alebo jeho klientov, túto protispoločenskú činnosť neoznámia príslušným orgánom z dôvodu, že sa obávajú odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa (napríklad že ich prepustí).
Cieľom nového zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je znížiť obavy zamestnancov z prípadných recipročných opatrení a poskytnúť im pred ich vlastným zamestnávateľom ochranu. Ochrana whistleblowera však nie je automatická, je potrebné o ňu požiadať.
Ak ide o oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, žiadosť o poskytnutie ochrany môže whistleblower podať zároveň s oznámením alebo kedykoľvek počas trestného konania. Žiadosť sa v tomto prípade podáva prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice.
Podobne, ak ide o oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom, žiadosť o poskytnutie ochrany môže whistleblower podať zároveň s oznámením alebo kedykoľvek počas konania o správnom delikte. Žiadosť sa v tomto prípade podáva písomne alebo ústne do zápisnice orgánu konajúceho o správnom delikte.
Ak budú v žiadosti o poskytnutie ochrany uvedené aj údaje blízkej osoby oznamovateľa, môže byť ochrana poskytnutá aj jej (ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ alebo je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa).
Ak prokurátor alebo príslušný orgán zistí, že oznamovateľ vykonal oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa, okamžite mu poskytne ochranu. Poskytnutie ochrany zamestnancovi bude následne písomne oznámené samotnému oznamovateľovi, jeho zamestnávateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
V čom spočíva ochrana whistleblowerov pred zamestnávateľom
Whistlebloweri sú chránení tak, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému zamestnancovi, na ktorý samotný zamestnanec nedal zamestnávateľovi súhlas, len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V opačnom prípade je tento pracovnoprávny úkon neplatný.
Súhlas s pracovnoprávnym úkonom sa nevyžaduje vtedy, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napríklad zvýšenie mzdy, výmery dovolenky) alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.
Whistleblower môže byť chránený proti odplate od svojho zamestnávateľa.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti rozhodne o žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom bezodkladne, v zložitejších prípadoch do 30 dní. Zamestnávateľ v návrhu musí preukázať, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením protispoločenskej činnosti. Pred vydaním samotného rozhodnutia úrad v primeranej lehote umožní aj chránenému zamestnancovi vyjadriť sa k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu.
Ak teda chce zamestnávateľ napríklad skončiť pracovnoprávny vzťah so zamestnancom, ktorý je chráneným zamestnancom, musí na to najskôr získať súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ak ten zistí, že návrh na skončenie pracovného pomeru je zo strany zamestnávateľa v skutočnosti len odvetným opatrením za oznámenie protispoločenskej činnosti, zamestnávateľovi súhlas nebude udelený.
Ako dlho trvá ochrana whistleblowera pred zamestnávateľom
Ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti zaniká:
- doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
- skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
- uplynutím troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte (ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu),
- odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s urobením oznámenia, alebo
- doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že oznámenie nie je konaním v dobrej viere.
Osobitná ochrana aj pre tých zamestnancov, ktorí o ňu nepožiadajú
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti dáva možnosť osobitnej ochrany každému (aj tomu, ktorý nepožiadal o ochranu), kto sa domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí. Takýto oznamovateľ môže do 15 dní od pracovnoprávneho úkonu požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Ak bola dodržaná spomínaná 15-dňová lehota od pracovnoprávneho úkonu a ak zamestnávateľ v primeranej lehote nepreukáže, že úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, úrad bezodkladne pozastaví jeho účinnosť.
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa však skončí už uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia o jeho pozastavení. Ak však whistleblower v tejto lehote doručí súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu diskriminácie, trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa predĺži až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. O práve oznamovateľa podať takýto návrh na súd ho vo svojom rozhodnutí poučí aj samotný úrad.
Povinný vnútorný systém zamestnávateľa na preverovanie oznámení
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej päť zamestnancov, je povinný zaviesť vnútorný systém týkajúci sa whistleblowingu. Iných zamestnávateľov sa žiadne s nižšie uvedených povinností netýkajú.
Ak zamestnávate aspoň 50 ľudí, musíte mať interný systém na preverovanie oznámení.
Zamestnávateľ je povinný určiť zodpovednú osobu na účely prijímania, evidovania a preverovania oznámení. Na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou zamestnávateľa aj osoba, ktorá nie je jeho zamestnancom. V obci a vo vyššom územnom celku je zodpovednou osobou hlavný kontrolór.
Úlohou zodpovednej osoby u zamestnávateľa je prijímanie a preverovanie oznámení o protispoločenskej činnosti. Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom. Najmenej jeden spôsob podávania oznámení o protispoločenskej činnosti musí byť prístupný nepretržite (napríklad prostredníctvom e-mailov, elektronických formulárov alebo telefonickej linky).
Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom zodpovednej osoby prijať a preveriť každé oznámenie do 90 dní od jeho prijatia (túto lehotu je možné odôvodnene predĺžiť o ďalších 30 dní). Pri preverovaní oznámenia je zodpovedná osoba povinná zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa (zamestnanca). Zodpovedná osoba je po preverení povinná oznámiť oznamovateľovi výsledok preverenia do 10 dní. Špecifickou povinnosťou zamestnávateľa je prostredníctvom zodpovednej osoby viesť evidenciu oznámení o protispoločenskej činnosti vrátane výsledkov ich preverenia.
Zamestnávateľ je povinný vydať aj vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:
- podávaní oznámení,
- preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
- zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa,
- evidovaní oznámení,
- oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia,
- spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.
Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú zo svojich povinností, môže byť udelená pokuta do výšky 20 000 eur.
Za oznámenie môže whistleblower získať aj finančnú odmenu
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže poskytnúť whistleblowerovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2019 je to suma 26 000 eur), ak:
- v trestnom konaní bola podaná obžaloba,
- v trestnom konaní bol podaný návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
- v trestnom konaní bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie,
- v trestnom konaní trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo
- v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
Prokurátor (ak ide o trestný čin) alebo správny orgán (ak ide o správny delikt) sú povinní oznámiť whistleblowerovi podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu. Whistleblower môže na základe takéhoto potvrdenia požiadať o poskytnutie odmeny Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti do šiestich mesiacov.
Na poskytnutie odmeny však nie je právny nárok. To znamená, že poskytnutie alebo neposkytnutie odmeny je výhradne na rozhodnutí úradu. Ten pri rozhodovaní o žiadosti zohľadní mieru zásluh oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení jej páchateľa, ušlý zárobok oznamovateľa a rozsah uchráneného majetku alebo vráteného majetku.
