Používate pri svojom podnikaní rádio či televíziu a dostali ste sa do styku s organizáciou kolektívnej správy autorských diel? Pozrite si, čo všetko je od vás požadované.
Organizácia kolektívnej správy nie je zložkou štátnej moci
V článku Kedy má podnikateľ povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy autorských diel? sme priblížili organizácie kolektívnej správy na Slovensku a okruhy ich pôsobnosti. Autorský zákon (zák. č. 618/2003 Z.z.) im však okrem oprávnenia uzatvárať licenčné zmluvy a domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia zveruje aj rad ďalších oprávnení súvisiacich s ich činnosťou voči podnikateľovi používajúcemu chránené autorské diela.
Je potrebné zdôrazniť, že tieto organizácie nereprezentujú verejnú moc štátu hoci sa, a to najmä z terminológie, ktorú organizácie kolektívnej správy vo svojich podkladoch používajú (výrazy ako „inšpekcia“ či „pokuta“), môže na prvý pohľad zdať. Organizácie kolektívnej správy sú súkromnými osobami a nemajú žiadne autoritatívne oprávnenia. Preto aj všetky nasledujúce povinnosti, ktoré sú používateľom diel ukladané, nie sú vymáhateľné priamo kolektívnym správcom. Tieto organizácie nemôžu samé rozhodovať a podnikateľom ukladať pokuty alebo podobné sankcie. So všetkými svojimi nárokmi sa v prípade, že ich neuznáte, musia obrátiť na súd podaním občianskoprávnej žaloby.
Príklad: Organizácia kolektívnej správy vyzve podnikateľa k zaplateniu bezdôvodného obohatenia z dôvodu neuzatvorenia licenčnej zmluvy, pričom tento nárok nazve ako „pokuta za neoprávnené použitie autorských diel“. Ak podnikateľ s nárokom nesúhlasí (napr. licenčnú zmluvu pre všetky požadované nároky má uzatvorenú už s iným kolektívnym správcom), nie je povinný na základe tohto dokumentu peniaze hradiť. Kolektívny správca musí svoj nárok uplatniť súdne a až na základe prípadného právoplatného platobného rozkazu alebo rozsudku je oprávnený podať návrh na nariadenie exekúcie.
Poskytovanie informácií a súčinnosti zo strany podnikateľa
Autorský zákon tanovuje používateľom autorských diel povinnosť s kolektívnymi správcami spolupracovať, a to najmä vo vzťahu k:
- riadnemu výkonu kolektívnej správy (umožnenie prístupu do prevádzkarne, umožnenie kontroly počítadiel, napr. pri kopírovacích strojoch);
- poskytovaniu informácií nutných k výkonu kontroly (poskytnúť zoznam použitých autorských diel);
- poskytovaniu súčinnosti pri výkone kontroly (poskytnúť účtovné knihy).
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že údaje, ktoré takto organizácia kolektívnej správy od vás získa, nesmie použiť pre iné účely než práve k výkonu kolektívnej správy. V prípade fyzických osôb (nie len podnikateľov, ale aj ich zamestnancov) navyše môže ísť aj o údaje podliehajúce režimu ochrany osobných údajov podľa zák. č. 122/2013 Z.z., o ochrane osobných údajov. Organizácia kolektívnej správy je tak povinná dodržiavať všetky povinnosti, ktoré jej z tohto zákona vyplývajú.
Príklad: Kolektívny správca bez súhlasu dotknutých osôb zverejní na svojich internetových stránkach nezabezpečeným spôsobom databázu „neplatičov“, pričom v tejto databáze zverejní aj mená, adresy, dátumy narodenia a telefónne čísla fyzických osôb (napr. aj zamestnancov) tak, že k tejto databáze bude mať ktokoľvek prístup. V takom prípade môže ktorákoľvek z dotknutých osôb návrhom začať pred Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky konanie o ochrane osobných údajov a domáhať sa odstránenia predmetnej databázy z verejne prístupného miesta.
Čo sa týka zvýšených nákladov, ktoré podnikateľovi pri uvedenom poskytovaní informácií alebo inej súčinnosti s kolektívnym správcom vznikajú (napr. kvôli nadčasom, ktoré zamestnanci podnikateľa v dôsledku nárazového zhromažďovania dát odpracujú), nenáleží podnikateľovi v týchto prípadoch ich náhrada. Preto pokiaľ nejde o zjavne šikanózny výkon kolektívnej správy, musí podnikateľ tieto náklady niesť zo svojich vlastných prostriedkov.
V prípade, že vyššie uvedené povinnosti odmietne podnikateľ plniť a organizácii kolektívnej správy tak spôsobí škodu (napr. nebude schopná vyplatiť zastúpeným autorom ich splatné odmeny, za čo bude prostredníctvom zmluvných pokút sankcionovaná), môže sa kolektívny správca domáhať náhrady takto vzniknutej škody podľa všeobecných občianskoprávnych predpisov.
Povinnosti prevádzkovateľa koncertných a podobných priestorov
Zvláštna povinnosť je uložená prevádzkovateľovi priestoru, ktorý tieto priestory poskytuje inej osobe (usporiadateľovi) za účelom organizácie verejnej hudobnej produkcie, (verejné vykonanie alebo verejný prenos diel, teda priestory ako koncertné, tanečné sály, bary, štadióny atď.). Nakoľko takýto prevádzkovateľ nie je priamo osobu, ktorá by autorsky chránené diela používala, nevzťahujú sa na neho vyššie uvedené povinnosti k informovaniu a súčinnosti s kolektívnym správcom.
Autorský zákon preto pre tieto osoby vytvára osobitnú povinnosť oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy (napr. SOZA vo vzťahu k dielam samotným, SLOVGRAM či OZIS vo vzťahu k umeleckým výkonom) údaje potrebné pre určenie totožnosti usporiadateľa verejného podujatia. Ak totiž tak podnikateľ v pozícii prevádzkovateľa priestorov neučiní, postihuje ho nevyvrátiteľná domnienka, že týmto usporiadateľom, a teda zároveň používateľom autorských diel či umeleckých výkonov, je práve tento prevádzkovateľ.
V dôsledku to znamená, že ak je preukázané, že k verejnej hudobnej produkcii skutočne došlo, podnikateľ už nemá dodatočnú možnosť preukázať, že jej organizátorom bola iná osoba. Bude to tak bez ohľadu na skutočný stav práve tento podnikateľ, ktorý bude povinný k zaplateniu autorských a súvisiacich odmien.
Povinnosti prevádzkovateľa živej verejnej hudobnej produkcie
Podnikatelia, ktorí svoje priestory nielen ponúkajú do prenájmu organizátorom hudobných podujatí, ale sú sami prevádzkovateľmi živej hudobnej produkcie (koncertov, festivalov), sú zároveň povinní príslušnej organizácii kolektívnej správy poskytnúť program podujatia s uvedením informácií o každom hudobnom diele (jeho názov a údaj o autorstve), ktoré má byť v rámci podujatia verejne vykonané (príslušným kolektívnym správcom je tak SOZA). Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na prevádzku hudobných diel zo záznamu, kde prevádzkovateľ bežne ani presný program produkcie dopredu nepozná.
V prípade, že ako prevádzkovateľ podujatia presný program nepoznáte, mali by ste sa v prvom rade obrátiť na „dodávateľa“ tejto produkcie (samotných výkonných umelcov, prípadne umeleckú agentúru), aby vám kompletne vyplnený repertoárový list poskytol. V rámci zmluvného vzťahu medzi podnikateľom a umelcom/agentúrou preto odporúčame výslovne upraviť povinnosť k poskytnutiu repertoárového listu v určených lehotách.
Pokiaľ totiž prevádzkovateľ túto povinnosť ešte pred konaním daného podujatia nesplní (tzn. pred podujatím musí dôjsť k doručeniu repertoárového listu kolektívnemu správcovi), považujú sa bez ďalšieho všetky diela, ktoré budú na podujatí verejne vykonané, za diela, ku ktorým autorské práva spravuje práve daný kolektívny správca a prevádzkovateľovi bude vymeraná platba odmeny v plnej výške. Je potom už následne na tomto prevádzkovateľovi, aby dokazoval, že repertoárový list obsahoval diela nezastupovaných autorov, prípadne diela autorsky nechránené. Okrem tohto faktu je potrebné poukázať aj na „motivačnú“ prax kolektívnych správcov, ktorí v prípade včasného poskytovania úplných repertoárových listov zľavujú so svojich nárokov na autorské odmeny.
Príklad: Prevádzkovateľ niekoľkých koncertov nenahlási u jedného z nich repertoárový list, keďže mu nebol umeleckou agentúrou včas dodaný. Keďže k ostatným koncertom dostal od kolektívneho správcu zľavu napriek tomu, že práva ku všetkým dielam sú spravované týmto kolektívnym správcom, mohol v prípade včasného dodania repertoárového listu dôvodne očakávať zľavu aj u tohto koncertu. Prevádzkovateľ tak môže uplatniť voči umeleckej agentúre nárok na náhradu škody vzniknutej z dôvodu neposkytnutia zľavy. Pokiaľ však povinnosť umeleckej agentúry poskytnúť repertoárový list nebola zmluvne upravená, má umelecká agentúra nepomerne širšie možnosti obrany (neexistencia lehoty k poskytnutiu listu, nedostatok určitosti požiadavku na poskytnutie, atď.)
Problematickým bodom v súčasnej dobe ostávajú podujatia, na ktorých sú verejne vykonávané výhradne ľudové piesne, teda diela o ktorých prevádzkovateľ predpokladá, že nie sú autorsky chránené. Avšak vzhľadom na to, že vo vzťahu k uvedenej oznamovacej povinnosti nie je nijak odlíšená takáto kategória podujatí a vzhľadom k rôznym možným úpravám týchto diel (kedy sa modifikované dielo už autorsky chráneným stáva), zotrváva SOZA na stanovisku, že repertoárový list sú prevádzkovatelia povinní poskytovať aj v týchto prípadoch.
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú
- § 81 zák. č. 618/2003 Z.z., autorský zákon, v platnom znení
- Zák. č. 122/2013 Z.z., o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení
- § 420 zák. č. 40/1964 Sb., občiansky zákonník, v platnom znení
- Správa EISi o fungovaní kolektívnej správy na Slovensku: 12 návrhov na reformu
- Komentár SOZA k Správe o fungovaní kolektívnej správy na Slovensku
