Pracovná zdravotná služba (PZS) a povinnosti pre zamestnávateľov od 1.1.2015

Kedy musí zamestnávateľ začať riešiť pracovnú zdravotnú službu? Aké podmienky, termíny a pokuty sú s ňou spojené a ako sa vzťahujú tieto povinnosti na živnostníkov?

Pracovná zdravotná služba a jej legislatívna úprava

V priebehu roka 2014 došlo k novele zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Pre podnikateľov bolo najdôležitejšou témou novely rozšírenie povinnosti zamestnávateľov zabezpečovať zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov bez výnimky. Podľa v minulosti platných predpisov sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahovala iba na zamestnancov, ktorí vykonávali rizikovú prácu (zaradenú do tretej a štvrtej kategórie).

Informácie, ktoré sa vám oplatí vedieť v súvislosti s pracovnou zdravotnou službou približujeme odpoveďami na 10 najčastejších otázok o pracovnej zdravotnej službe (PZS)

Ktorý zamestnávateľ musí mať zriadenú pracovnú zdravotnú službu

Od roku 2015 musia zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby zabezpečovať pre všetkých svojich zamestnancov všetci zamestnávatelia. Znamená to, že zamestnávatelia musia pracovnú zdravotnú službu zabezpečovať rovnako aj pre zamestnancov zaradených do kategórie práce jedna a dva (vykonávajúcich nerizikovú prácu) ako aj pre zamestnancov kategórie práce tri a štyri (vykonávajúcich rizikovú prácu). Pracovná zdravotná služba sa týka aj tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z hľadiska formy podnikania sa pracovná zdravotná služba vzťahuje na každého zamestnávateľa – právnické osoby ale aj fyzické osoby, ak sú zamestnávateľom (napríklad živnostník, ktorý má zamestnanca alebo dohodára).

Pracovná zdravotná služba sa vzťahuje aj na dohodárov

Zamestnávateľ, ktorý zamestnával zamestnancov zaradených do prvej alebo druhej kategórie, bol povinný zabezpečiť pre týchto zamestnancov pracovnú zdravotnú službu v rámci prechodného obdobia najneskôr do 31. decembra 2014. Od 1. januára 2015 je povinný mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ kontinuálne. Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre vlastných zamestnancov ale aj pre zamestnancov, ktorí sú k nemu pridelení na výkon práce od iného zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

Ktorí živnostníci musia mať zriadenú pracovnú zdravotnú službu

Fyzické osoby – podnikateľov je z hľadiska rozsahu ich povinností v oblasti zabezpečenia zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby potrebné rozdeliť na dve skupiny – tých, ktorí zamestnávajú iné fyzické osoby (zamestnávateľov) a tých, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby. O tom, kedy je živnostník povinný zabezpečiť pre seba alebo svojich zamestnancov zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby, sme pre Vás pripravili osobitný článok Živnostníci a ich povinnosti vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe.

Ako môže pracovnú zdravotnú službu zamestnávateľ zabezpečiť?

Zamestnávateľ môže zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov zabezpečiť buď vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom.

V prípade zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami sa požiadavky na jej personálne obsadenie odlišujú v závislosti od toho, či sa má pracovná zdravotná služba vykonávať len pre prvú a druhú kategóriu zamestnancov alebo pre všetky kategórie zamestnancov. Dodávateľským spôsobom je možné zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetky kategórie zamestnancov s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má na túto činnosť udelené oprávnenie od Úradu verejného zdravotníctva. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečovať vykonávanie pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Podrobnejšie sa o týchto alternatívnach zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dočítate v článku Zdravotná služba bude povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015.

Koľkokrát za rok prebieha u zamestnávateľa výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby

Jednou z najdôležitejších aktivít zo širokého spektra náplne činnosti pracovnej zdravotnej služby je hodnotenie zdravotných rizík, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci. Povinnosťou zamestnávateľa je prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika minimálne raz za rok. Okrem toho sa hodnotenie zdravotného rizika musí vykonať aj pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Pracovná zdravotná služba potom pre zamestnávateľa vypracuje posudok o riziku a navrhne zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika.

Podľa prechodných ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia zamestnávateľ, ktorý začne vykonávať svoju činnosť po 31. júli 2014, a teda aj nový zamestnávateľ, je povinný zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudok o riziku najneskôr do dvoch mesiacov od začatia svojej činnosti.

Medzi faktory, ktoré sa posudzujú pri hodnotení zdravotných rizík patrí nasledujúcich 14 rizikových faktorov: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenia, elektromagnetické žiarenia, ultrafialové žiarenia, infračervené žiarenia, laserové žiarenia, tepelno-vlhkostná mikroklíma, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Pracovná zdravotná služba pre ich hodnotenie vykonáva rôzne druhy odborných meraní a vyšetrení a na záver z nich spoločne so zamestnávateľom vypracuje ku každému zamestnancovi záznam, ktorý bude obsahovať jeho:

• meno, priezvisko a dátum narodenia,
• pracovisko, profesiu a pracovné zaradenie,
• dátum začatia a skončenia výkonu práce, vykonávanie jej jednotlivých etáp a
• výsledky kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivého faktora v pracovnom prostredí, ktorému bol zamestnanec vystavený a kategóriu práce za každé sledované obdobie.

Ak ide o pracoviská zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (tretia a štvrtá kategória), musí zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie, počet zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a hodnotenie zdravotného stavu týchto zamestnancov vo vzťahu k práci.

Ak vás zaujíma celá náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá prebieha nepretržite počas celého roka, prečítajte si o nej viac v článku Zdravotná služba bude povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015.

Minimálny časový rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby

Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác je ustanovený v prílohe č. 3b zákona o ochrane verejného zdravia. V uvedenom dokumente sa ustanovuje minimálny čas potrebný v hodinách na výkon pracovnej zdravotnej služby podľa toho, či pracovnú zdravotnú službu vykonáva tím pracovnej zdravotnej služby (pre prvú až štvrtú kategóriu prác) alebo ide o lekára alebo verejného zdravotníka, ktorí samostatne vykonávajú činnosť pracovnej zdravotnej služby (len pre prvú alebo druhú kategóriu prác).

Minimálny rozsah výkonu tímu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác

Minimálny rozsah výkonu lekára alebo verejného zdravotníka, ktorí samostatne vykonávajú činnosť pracovnej zdravotnej (len pre prvú alebo druhú kategóriu prác)

Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozí pokuta až do výšky 20000 eur

Ak zamestnávateľ pre svojich zamestnancov nezabezpečí zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby, dopúšťa sa správneho deliktu, za ktorý môže príslušný orgán verejného zdravotníctva zamestnávateľovi uložiť pokutu vo výške od 150 do 20 000 eur. Povinnosťou pracovnej zdravotnej služby je podať podnet regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas, trvanie a následky porušenia zákona. V prípade opakovaného porušenia môže byť uložená pokuta až v dvojnásobnej výške. Splatnosť pokuty je do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení, v osobitných prípadoch je možné povoliť jej odklad alebo platenie v splátkach.

TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.