Pracovná zdravotná služba pre živnostníkov

Kedy sa povinnosti ohľadom zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vzťahujú aj na živnostníkov - zamestnávateľov a aké podmienky pre nich platia, ak vykonávajú svoju činnosť samostatne?

Pracovná zdravotná služba je povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015

Približne v polovici predošlého roka došlo k novelizácii zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Najväčšou zmenou je, že od roku 2015 sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vzťahuje nielen na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (tretia a štvrtá kategória prác), ale aj na zamestnancov vykonávajúcich nerizikové práce (prvá a druhá kategória prác). O týchto zmenách sme vás podrobnejšie oboznámili v článku Zdravotná služba bude povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015.

Živnostníci a ich povinnosti vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe

Povinnosti v oblasti zabezpečenia ochrany zdravia pri práci sa vzťahujú aj na fyzické osoby - podnikateľov. Živnostníkov je potrebné pri určovaní rozsahu ich povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci a zabezpečenia zdravotného dohadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby rozdeliť na dve základné skupiny:

  • živnostníci, ktorí zamestnávajú iné fyzické osoby (zamestnávateľov),
  • živnostníci, ktorí vykonávajú svoju činnosť samostatne (nezamestnávajú iné fyzické osoby).

Ak fyzická osoba – podnikateľ zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu (na trvalý pracovný pomer alebo aj dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) a je teda zamestnávateľom, vzťahujú sa na ňu v plnom rozsahu všetky povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu pracovnej zdravotnej služby pre všetkých svojich zamestnancov. Konkrétnejšie informácie o tom, čo pre zamestnávateľa znamená zabezpečovať pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu v roku 2019, nájdete v článku Pracovná zdravotná služba v roku 2019

Živnostníci a ich povinnosti pri ochrane zdravia, ak vykonávajú svoju činnosť samostatne

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do prvej alebo druhej kategórie prác, môže pre seba dobrovoľne (nie je to povinnosť) zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby s ohľadom na špecifické riziká pri práci.

Fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, tiež môže na dobrovoľnej báze (nie je to povinnosť) pre seba zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. V porovnaní s predchádzajúcou kategóriou je ale takáto fyzická osoba - podnikateľ vždy povinná samostatne zabezpečiť pre seba nasledujúci zdravotný dohľad:

  • zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej vystavenie a vystavenie obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň (najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi), čo znamená predovšetkým používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  • podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu a to pred začatím výkonu práce, v súvislosti s výkonom práce (raz za dva roky pri tretej kategórii prác a raz za rok pri štvrtej kategórii prác) a pri skončení výkonu práce zo zdravotných dôvodov,
  • uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu z lekárskych preventívnych prehliadok podľa vyššie uvedeného bodu,
  • predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej alebo štvrtej kategórie.

Charakteristiku jednotlivých kategórií prác (prvá až štvrtá kategória prác), ktorá má veľký dopad na rozsah povinností živnostníkov v oblasti ochrany zdravia, nájdete v závere článku Pracovná zdravotná služba (PZS) a povinnosti pre zamestnávateľov od 1.1.2015

Prehľad povinností živnostníkov vo vzťahu k ochrane zdravia

Živnostník
Je zamestnávateľom Vykonáva svoju činnosť samostatne
Má povinnosť zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu pre všetkých svojich zamestnancov Vykonáva nerizikovú prácu (1. a 2. kategória) Vykonáva rizikovú prácu (3. a 4. kategória)
Nemá povinnosť pre seba zabezpečovať zdravotný dohľad Je povinný pre seba zabezpečovať zdravotný dohľad
Článok pokračuje pod reklamou

Živnostníkom za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozia vysoké pokuty

Ak je fyzická osoba - podnikateľ (živnostník) zamestnávateľom a nezabezpečí pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu, môže mu príslušný orgán verejného zdravotníctva za tento správny delikt uložiť pokutu vo výške od 150 do 20 000 eur.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ ide o fyzické osoby – podnikateľov (živnostníci), ktorí nie sú zamestnávateľmi, vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie a nesplnia si jednu zo svojich povinností vo vzťahu k ochrane zdravia [opísané v bodoch a) až d) časti článku Živnostníci a ich povinnosti pri ochrane zdravia, ak vykonávajú svoju činnosť samostatne], hrozí im za to pokuta vo výške od 100 eur do 2 000 eur.

TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.


PZS – odborne, komplexne a na kľúč, kontaktujte nás

Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa PZS.       

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o., IČO: 50403184. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.  


Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Vyslanie zamestnancov a živnostníkov: Slovensko v EÚ vyniká

Ako sa vyvíja počet vyslanej pracovnej sily zo Slovenska, aké pravidlá platia pri opakovanom vyslaní, v čom je iné vyslanie cudzincov so slovenskou živnosťou a aké riziká vysielanie má?

Zrušenie a pozastavenie živnosti v roku 2024

Prevádzkovanie živnosti možno dočasne prerušiť, alebo aj úplne zrušiť. Ako postupovať, koľko tieto úkony stoja a aký vplyv to má na platenie odvodov či daní?

Živnosť vs. s. r. o. a čistý príjem

Živnosť a s. r. o. ako právne formy podnikania majú odlišné zdaňovanie príjmov, ako aj rozdielne odvodové povinnosti. Od čoho závisí, koľko ostane majiteľovi v čistom a čo sa od roku 2024 zmenilo?

Založenie živnosti v Rakúsku

Aké podmienky je potrebné splniť pre založenie živnosti v Rakúsku a čo všetko budete k tomu potrebovať? Základné informácie o založení rakúskej živnosti fyzickou či právnickou osobou v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky