Prehľad práv, povinností a špecifík spojených s pozíciou vedúceho zamestnanca.
Podnikatelia ani zamestnanci často nemajú jasno v tom, či je za vedúceho zamestnanca považovaný konateľ, manažér alebo ten, kto je ako vedúci zamestnanec označený v pracovnej zmluve. Mnohí si zároveň nie sú istí tým, v čom sa z právneho hľadiska postavenie vedúceho zamestnanca odlišuje od radových pracovníkov. Prehľad špecifík spojených s pozíciou vedúceho zamestnanca prinášame v nasledujúcom článku.
Kto je považovaný za vedúceho zamestnanca?
Za vedúcich zamestnancov sú považovaní tí, ktorí sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im záväzné pokyny. Manažér a ani ten, kto je ako vedúci označený v pracovnej zmluve, nemusí byť automaticky vedúcim zamestnancom. Vyžaduje sa, aby dotyčná osoba skutočne viedla aspoň jedného zamestnanca, a to aj v prípade, ak je miesto podriadeného zamestnanca dočasne neobsadené.
Príklad 1: Spoločník a konateľ jednoosobovej s.r.o. zamestnáva sám seba ako zamestnanca a popri tom ďalších troch ľudí. I keď sa za vedúceho vo svojej pracovnej zmluve neoznačuje, pri organizovaní svojho tímu bude za vedúceho aj tak považovaný.
Príklad 2: Ak je zamestnanec označený za vedúceho predajne, v ktorej okrem neho nepracuje nikto iný, z právneho hľadiska takáto osoba nebude vedúcim zamestnancom – to má význam napríklad pri mzdovom zvýhodnení za prácu počas sviatkov.
Vedúci zamestnanec môže mať až 6-mesačnú skúšobnú dobu
Zákonník práce umožňuje, aby bola s vedúcim zamestnancom dohodnutá až 6-mesačná skúšobná doba. Toto pravidlo však platí iba pre tých vedúcich zamestnancov, ktorí:
- sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu (napr. obchodný riaditeľ, ktorému „šéfuje“ už iba konateľ)
- sú v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho podľa 1. bodu (najvyššie postavený team-leader či manažér pod obchodným riaditeľom)
Zjednodušene povedané, 6-mesačnú skúšobnú dobu možno dohodnúť iba s manažérmi na 1. a 2. úrovni pod štatutárnym orgánom.
Vedúci zamestnanec zodpovedá za schodok na zverených hodnotách (hmotná zodpovednosť) vo väčšej miere
V prípade vzniku schodku na zverených hodnotách (napr. schodok v pokladnici, nie však havária služobného auta) zodpovedá vedúci zamestnanec za vzniknutú škodu spoločne s podriadenými zamestnancami. Náhrada škody sa pri spoločnej zodpovednosti určí tak, že zamestnanci poskytnú zamestnávateľovi náhradu podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Nevyhnutným predpokladom na uplatnenie hmotnej zodpovednosti je uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti.
Príklad: Zamestnávateľ zistí schodok (ľudovo nazývaný manko) v pokladnici vo výške 600 EUR. Ak na príslušnom pracovisku pracujú traja zamestnanci, z toho jeden vedúci s príjmom 800 EUR a dvaja podriadení s príjmom 400 EUR, vedúci nahradí schodok vo výške 400 EUR a zamestnanci uhradia po 100 EUR.
Vedúci zamestnanec a práca nadčas
Mnohí zamestnávatelia sa domnievajú, že vedúci zamestnanec môže mať legálne viac práce nadčas. Pravdou však je, že s vedúcim zamestnancom je možné zmluvne dohodnúť prácu nadčas v rozsahu max. 150 hodín, teda v rovnakom rozsahu, ako pri radových zamestnancoch.
Vedúci zamestnanec a práca počas sviatku alebo nočná práca
Ak si to vedúci zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú v pracovnej zmluve, vedúcemu zamestnancovi neprináleží mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu počas sviatku ani za nočnú prácu, t.j. prácu vykonávanú medzi 22. hodinou v noci a 6. hodinou ráno.
Aké sú ďalšie povinnosti vedúceho zamestnanca?
Okrem všeobecných povinností všetkých zamestnancov (povinnosť pracovať zodpovedne, byť na pracovisku v stanovený čas, hospodáriť so zverenými prostriedkami riadne a pod.) sú vedúci zamestnanci povinní:
- riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
- utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
- zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. kolektívnej zmluvy,
- utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
- zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
- zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
Ak by došlo k porušeniu vyššie uvedených povinností, vedúci zamestnanec sa vystavuje rovnakému riziku ako radový zamestnanec pri porušení pracovnej disciplíny.ˇ
Aké sú dôsledky a možnosti zamestnávateľa pri porušení pracovnej disciplíny, nájdete v článku Ako riešiť porušovanie pracovanej disciplíny a povinností?
Aj vedúci zamestnanec môže dostať pokutu od inšpektorátu práce
Inšpektorát práce môže vedúcemu zamestnancovi udeliť pokutu až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku v prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov – podriadeným zamestnancom napr. prikazuje viac práce nadčas, než podľa zákonníka práce môže. Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je vylúčená možnosť udelenia pokuty aj zamestnávateľovi.
Pracovná zmluva vedúceho, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, môže byť neplatná
V článku Súbeh funkcie štatutárneho orgánu a pracovného pomeru sme vysvetlili problematiku situácie, ak konateľ spoločnosti je zároveň zamestnancom - riaditeľom. Ak sa činnosť na pozícii riaditeľa prelína s obsahom funkcie konateľa (pričom ide stále o tú istú osobu), pracovná zmluva je považovaná za neplatnú.
Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku vedúcich zamestnancov upravujú
- § 9 ods. 3, § 45 ods. 1, § 82, § 121 ods. 2, § 122 ods. 5, § 123 ods. 2, § 189 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z., zákonníka práce
- § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z., zákona o inšpekcii práce
