Zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov v prvej a druhej rizikovej kategórii od roku 2012

Poslanci Národnej rady SR 29.11. 2011 opätovne (po prezidentovom vete) schválili zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie menej rizikových prác. Pracovná zdravotná služba ostane povinnou iba pre zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie. Novela zákona o BOZP sa dotkne väčšiny zamestnávateľov na Slovensku, ktorým ubudne nezmyselná povinnosť.

Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa najmä:

• zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
• dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
• podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
• poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest; technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie; ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
• zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných; podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska; na opatreniach pracovnej rehabilitácie; na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
• na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
• školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci
• spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,
• dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.

Zamestnanci sa podľa Zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdeľujú do štyroch rizikových kategórií:

1.  Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
2. Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä
   1. práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi,
   2. práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.
3. Do tretej kategórie sa zaraďujú
   1. práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
   2. práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,
   3. práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
   4. práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.
4. Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú
   1. práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
   2. práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
   3. práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva.

Povinnosťou zamestnávateľa bolo do konca roku 2011 zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu (ďalej PZS) pre všetkých zamestnancov. Teda zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva, v súkromnom aj verejnom sektore, vo veľkých, stredných aj malých podnikoch.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť PZS dvoma spôsobmi, a to vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnom pomere (uzavreli pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce) a vykonávajú ju len pre tohto zamestnávateľa, alebo môže zmluvne dohodnúť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom s právnickými alebo fyzickými osobami – podnikateľmi, ktoré majú oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva SR na výkon PZS a vykonávajú túto činnosť na území SR pre akéhokoľvek zamestnávateľa.

Schválená novela obsahuje doplnenie § 21 ods. 2, podľa ktorého „Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie“. Táto zmena sa dotkne asi 2 mil. zamestnancov.

Komplexné informácie o pracovnej zdravotnej službe a výbere jej dodávateľa nádjete v článku Pracovná zdravotná služba.