Tomáš Baťa mal firemnú kultúru nastavenú tak, aby budoval nielen podnik, ale aj osobnosti pracovníkov. Podľa čoho si vyberal zamestnancov? Ako ich motivoval k lepšiemu výkonu?
„Nevybudoval som podnik. Vybudoval som človeka a ten vybudoval podnik,“ tvrdil podnikateľ Tomáš Baťa. Pre jeho osobu bolo typické, že mu záležalo na ľuďoch. Prejavovalo sa to aj vo vzťahu, ktorý mal k svojim zamestnancom. Pre Tomáša Baťu nebola žiadna práca dôležitejšia ako iná, žiadna pozícia nebola podradená. Rovnako tak boli všetci vo firme Baťa rovnocenní, preto ich nevolal inak ako spolupracovníci. Navyše od nich nikdy nechcel iba akési mechanické, robotické, vykonávanie určenej činnosti, ktoré by v konečnom dôsledku prinieslo zisk a bohatstvo len jemu samému. Svojim spolupracovníkom chcel dopriať, no nie len finančne. Záležalo mu aj na ich fyzickej a psychickej pohode.
Spokojnosť spolupracovníkov spájal s úspechom firmy. Vedel, že ak chce dosiahnuť úspech, musí mať spolupracovníkov, ktorých bude práca napĺňať a budú pre ňu doslova žiť. Už pri ich výbere mal preto svoje kritériá, no tam to nekončilo. Tomáš Baťa vedel, ako ľudí budovať a ako ich priviesť k vlastnému rastu. Už pri prijímaní nového pracovníka uvádzal v pracovnej zmluve: „Prijímame Vás do práce s očakávaním, že sa vypracujete na plnohodnotného spolupracovníka, t. j. človeka, ktorý má ctižiadosť a schopnosti nezostať len manuálnym pracovníkom. My u nás neprijímame riaditeľov. Robíme ich z ľudí ako ste Vy. Ak chcete u nás zostať iba robotníkom, nenastupujte k nám.“ Gabriela Končitíková z Nadácie Tomáša Baťu čitateľom Podnikajte.sk priblížila, ako fungovala u Baťovcov firemná kultúra, disciplína a motivácia.
Základným znakom firemnej kultúry u Baťovcov boli desatorá
Základnou vstupenkou do firmy Baťa bol charakter, vnútorná motivácia a kreativita. Ľudia boli pri prijímaní posudzovaní aj podľa toho, čo mali v očiach hneď, ako vstúpili do dverí, či podľa spôsobu pozdravu. Vo firme Baťa neobstál človek, ktorý by nad čímkoľvek „vzdychal“ (lamentoval), ktorý by nemal záujem budovať sám seba a pracovať na zlepšení, aj v prípade, že by mu daná práca nešla hneď. Všetko ostatné pomáhal ľuďom objaviť. Tak, ako to objavoval aj on sám.
Firemnú kultúru tvorili vo firme Baťa viaceré desatorá, pozostávajúce z pravidiel alebo hesiel k mnohým oblastiam (nielen pracovného) života. Medzi prvé, ktoré novoprijatých ľudí učili, patrili body pre fyzické a duševné zdravie. U Baťu sa totiž držali pravidla, že v prvom rade musíte vedieť poslúžiť sám sebe. Baťa kládol dôraz na to, aby jeho ľudia mali osem hodín spánku, boli dobre najedení a mali určené priority v živote. Ako sa to odrazilo v biznise? Takýto spolupracovník nemá napríklad problém vyrovnať sa so zle naladeným zákazníkom a vie mu dobre poslúžiť. Pracovníkov tak nevyviedlo z rovnováhy ani nevhodné správanie nakupujúceho, pretože poznali svoju hodnotu. Vyrovnaný človek sa zároveň lepšie sústredí na prácu a vydá lepší výkon.
Desatorá menili ľudí. Mali ich na očiach v každom kúte a kedykoľvek sa k nim mohli pracovníci vrátiť. Nebolo pritom podmienkou plniť všetko hneď a ani nešlo o príkazy. Skôr sú to odporúčania, ktoré im mohli skvalitniť ich vlastný život a pomôcť budovať svoju osobnosť. Aj Tomáš Baťa začal podnikať s tým, že chcel zbohatnúť, lepšie sa obliekať a patriť medzi lepšiu spoločnosť. Pochopil však, že úspech je o inom, že musí vychádzať z vnútra a človek musí vedieť oceniť sám seba. Tak, ako zmenil svoje uvažovanie on, snažil sa zmeniť myslenie aj „svojich ľudí“. No napriek tomu, že vo firme mali na všetko tabuľky a pravidlá, Baťa sám tvrdil: „Na ľudí nie je možné vytvoriť predpis, ľudí je potrebné pochopiť.“
Baťovská služba potrebuje sebadisciplínu
Firemná kultúra firmy Baťa zahŕňala taktiež pravidlá pre správny prístup k zákazníkom. Základom predaja bola tzv. Baťovská služba, ktorú musel ovládať každý vo firme. Išlo napr. o úsmev na zákazníka, pochválenie šiat, nebrať nakupujúcich ako vec, ale vnímať ich energiu. Baťovská služba bola zároveň výborným nástrojom marketingu. Čím viac zamestnanci vložili do tejto služby, tým boli nielen vyššie tržby, ale rástlo aj dobré meno firmy.
Aby bolo možné vykonávať baťovskú službu čo najlepšie, museli mať všetci silnú sebadisciplínu. Jej hlavným elementom bolo neplytvať časom. Baťa ho veľmi nerád zbytočne strácal. Aby firma „klapala ako hodinky“, privádzal ľudí k zmene životného štýlu. Fyzickú disciplínu podľa neho ľudia nadobudnú, ak sa naučia rozložiť si deň na 8 hodín práce, 8 hodín oddychu a spomínaných 8 hodín spánku. Prvkom budovania sebadisciplíny je tiež pravidelný pohyb. Ak sa totiž človek „dokope“ k cvičeniu, prekonáva sám seba a svoju lenivosť. Baťa bol presvedčený, že sval má úplne inú energiu ako tuk, a tú zasa môže pracovník pretaviť do lepšieho výkonu v práci.
Psychickú sebadisciplínu budovali zbavovaním sa negatívnych postojov a ľudí vo svojom okolí, naučením sa hovoriť „nie“, či hľadaním inšpiratívnych podnetov. Podľa Baťu je dôležité, aby sa človek vedel oceniť a pochváliť sám. Odporúčal preto udeliť si každý večer aspoň jednu pochvalu za niečo v uplynulom dni. Ľudia tak neboli závislí na uznaní iných, nerobili prácu vo firme len pre pochvalu od nadriadeného a poznali vlastnú hodnotu.
Baťa oceňoval kreativitu a zmysel pre humor
Zakladateľ známej obuvníckej značky chcel zamestnancov zároveň naučiť samostatne fungovať, vedieť sa rozhodnúť a povedať svoj názor na vec. Často tak pracovníkov staval do nekomfortných situácií, pretože chcel vidieť, ako sa zachovajú. V konečnom dôsledku nešlo ani tak o to, aby vymysleli niečo extra. Cieľom bolo vidieť, ako dokážu využiť kreativitu. Tvorivý duch mal totiž pre neho neobvyklú hodnotu. Kreativitu považoval za najcennejšiu vlastnosť človeka.
Uznanie však dostal aj človek, ktorý sa vedel na situácii zasmiať, mal zmysel pre humor, bol pohotový a bol sám sebou. Dokazuje to aj príbeh mladého pracovníka výrobného oddelenia, ktorý spomína Gabriela Končitíková v publikácii 99 trefných postrehov Tomáša Baťu. Zakladateľ známej obuvníckej značky sa tohto zamestnanca raz nečakane opýtal: „Prečo sliepka kotkodáka, keď znesie vajíčko?“ Mladý muž mu pohotovo odpovedal: „Kotkodákanie je pre sliepku pravdepodobne propagačným prostriedkom, ktorým upozorňuje svoje okolie na svoj najnovší a najčerstvejší výrobok - vajíčko.“ Baťa vtipnú odpoveď ocenil a pracovníka menoval za jedného z vedúcich propagačného oddelenia.
Motivácia podľa Baťu
Spôsobom budovania sebadisciplíny sa z pracovníkov stávali „celé“ osoby, čo sa následne odrážalo vo výkone firmy aj v samotnej atmosfére podniku. No len zdravé sebavedomie a dobrá nálada na prácu nestačia. Potrebná je aj motivácia. „Motivovať nejde - je možné len prebúdzať v ľuďoch vnútornú túžbu, vlastné chcenie,“ hovorieval pritom Baťa. Napriek tomu firemná kultúra zahŕňala viaceré spôsoby, ktoré mali zamestnancov v práci posúvať. Medzi ne patrili hodnotiace formuláre, v ktorých mal každý napísané, v čom je najlepší. Nemuselo ísť nutne o schopnosť súvisiacu s výkonom práce. Stačilo, že niekto vedel dobre piecť, alebo niečo opraviť. Cieľom bolo budovať v nich nielen profesijný rast, ale aj ten osobnostný.
Zaujímavým prvkom firemnej kultúry v spoločnosti Baťa bola dvojhodinová obedová prestávka, ktorú zvyčajne trávili doma. Strávili tak čas so svojou rodinou.
Vo firme Baťa to bolo iné
aj v motivácii plniť normy. Tie mali nastavené tak, aby ich
spolupracovníci dokázali splniť už okolo obednej prestávky a tomu
zodpovedala aj fixná časť mzdy. Zo všetkého, čo urobili navyše, už získavali účasť
na zisku. Išlo o psychologickú stratégiu, pretože domov neodchádzali s myšlienkami,
že si svoju prácu nedokončili. Na pracovníkov teda nebol vyvíjaný nátlak.
Naopak, takýto prístup ich motivoval byť rýchlejšími a naďalej ich
udržiaval v psychickej pohode.
Jedným z najvýraznejších faktorov pre motiváciu jeho spolupracovníkov bolo to, že Baťa ľudí do firmy zainteresoval. Vedel, že ak ju chce úspešne vybudovať, musia ju jeho kolegovia vnímať ako vlastnú. Súčasťou firemnej kultúry preto bola osobná zodpovednosť za fungovanie podniku - všetci sa podieľali na zisku, ale aj na strate. Baťa dostal z pracovníkov myšlienku, že firma za nich niečo zaplatí. Dielňa nikdy nemohla vykazovať záporný výsledok, inak bola strata uhradená z konta účastníkov. Avšak pracovníci neboli zdieraní či o niečo ukrátení. Pokiaľ sa ich dielni darilo, boli patrične odmenení, pričom sa percentá odmien odvíjali od pracovnej pozície. Aj táto minca však mala druhú stranu. Najvyššia odmena sa zároveň rovnala najvyššej zodpovednosti za nesplnenie práce.
„Dôležité je tiež povedať, že každá pracovná pozícia u Baťovcov bola podmienená výškou finančných úspor. Jednoducho povedané, než ste sa dostali na pozíciu, z ktorej ste mohli čerpať benefit „účasť na zisku“, museli ste mať dostatočne nasporené, aby vám mohli prípadne strhnúť stratu a vy ste pritom nešli do záporných čísiel. Jedna zo zásad firmy totiž znela, že nechce vytvárať dlžníkov. Aby ste teda mohli zo systému profitovať, museli ste najskôr nasporiť a garantovať svojím kontom, že prípadnú stratu máte čím nahradiť,“ vysvetľuje odborníčka.
Peniaze nie sú všetko
Baťa zastával názor, že ľudia musia byť za prácu spravodlivo ohodnotení a musia z nej mať osoh. Ak im zaplatíte toľko, koľko si naozaj zaslúžia za odpracovanú činnosť, budú pracovať lepšie a zodpovednejšie. Pokiaľ majú drieť na úžitok niekoho iného, nikdy zo seba nevydajú maximum. Odmena preto musí byť taká, aby sa človek zdvihol a chcel to robiť.
Jednou z oblastí, ktorej u baťovcov venovali pozornosť hneď od začiatku spolupráce s novým kolegom, bola aj finančná gramotnosť. Tomášovi Baťovi totiž záležalo na tom, aby si ľudia dokázali z vyplácaných peňazí našetriť, no zároveň aj míňať a užiť si za ne život. Čo nechcel bolo, aby jeho ľudia robili na svoje dlhy. Jednou z podmienok prijatia do firmy preto bolo, aby od práce človek očakával zvýšenie svojho majetku, nie splácanie pôžičiek. Držali sa pritom hesla: „Zarábaj, s rozumom míňaj a potom šetri.“
Súčasťou Systému riadenia Baťa bolo taktiež týždenné vyplácanie, pričom peniaze boli zamestnancom vydávané v utorok. Streda tak bola akoby prvým pracovným dňom, vďaka čomu boli v pondelok po víkende oddýchnutejší a tešili sa na výplatu. „Kráľ obuvi“ tvrdil, že pokiaľ niekoho práca nebaví a nenapĺňa, vydrží ju robiť rok alebo dva, no potom už nestačia žiadne peniaze.
