Práca na živnosť (živnosť vs. zamestnanec)

Ak firma využije živnostníka na vykonávanie prác spĺňajúcich definíciu závislej práce, môže ísť o nelegálne zamestnávanie. Prečo je práca na živnosť obľúbená, aké výhody a riziká sú s ňou spojené? Prinášame vám ich porovnanie.

V prípade, ak od vás zamestnávateľ požaduje (prípadne vám dáva na výber), aby ste vykonávali preňho prácu prostredníctvom živnosti, môže vám to priniesť viaceré výhody, ale aj nevýhody. V článku si porovnáme prácu na živnosť s prácou na trvalý pracovný pomer (t. j. na pracovnú zmluvu), a to aj z hľadiska odvodového či daňového zaťaženia a z hľadiska vplyvu na čistý príjem.

Kedy je práca na živnosť nelegálna

V prípade, ak chce zamestnávateľ, aby jeho zamestnanec vykonával závislú činnosť na živnosť, môže ísť o nelegálnu prácu.

Vykonávanie závislej činnosti definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ako prácu pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky závislej činnosti, je možné takúto prácu vykonávať len v pracovnom pomere (t. j. na základe pracovnej zmluvy či dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru).

Zamestnanec pri výkone závislej činnosti na živnosť vykonáva nelegálnu prácu, ako aj zamestnávanie zamestnanca na živnosť z hľadiska zamestnávateľa predstavuje nelegálne zamestnávanie, za čo hrozí obom – zamestnancovi aj zamestnávateľovi pokuta podľa zákona.

Viac informácií o tom, čo hrozí zamestnávateľovi ako aj zamestnancovi za takéto nelegálne konanie si môžete prečítať v článku Je práca „na živnosť“ (švarc systém) legálna?

Výhody práce na živnosť v porovnaní so zamestnaním

Medzi hlavné výhody práce na živnosť z hľadiska zamestnávateľa (t. j. v tomto prípade pôjde o odberateľa) patrí to, že fyzickej osobe, ktorú „zamestná“ na živnosť, vyplatí odmenu a nemusí sa starať o platenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ako aj platenie dane zo závislej činnosti. Spravidla v praxi odberateľ (zamestnávateľ) vyplatí takto živnostníkovi odmenu vyššiu, než akú by mu vyplatil prostredníctvom čistej mzdy (na základe pracovného pomeru).

To, že živnostník dostane vyššiu odmenu na živnosť, ako keby dostal na základe uzatvoreného pracovného pomeru je aj hlavnou výhodou zo strany samotného živnostníka, a to z toho hľadiska, že zamestnávateľ s takýmto pracovníkom na živnosť už nemá žiadnu ďalšiu administratívu, ani za neho nemusí platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sú až do výšky 35,2 % z vymeriavacieho základu. V mnohých prípadoch odberateľ (zamestnávateľ) zaplatí živnostníkovi vyššiu odmenu práve o výšku odvodov, ktoré by musel platiť ako zamestnávateľ. Pre živnostníka, ktorý neplatí odvody do Sociálnej poisťovne a pri podávaní daňového priznania si uplatní paušálne výdavky, či dostatočne vysoké preukázateľné výdavky, môže byť jediným výdavkom v počiatočnom období preddavok na zdravotné poistenie.

Je potrebné upozorniť, že to, čo sa na jednej strane považuje za výhodu (napr. neplatenie odvodov u zamestnávateľa), sa môže považovať na druhej strane za nevýhodu (napr. platenie odvodov u živnostníka v ďalšom období, podávanie daňového priznania k dani z príjmov a samotná úhrada dane z príjmov).

Z pohľadu odberateľa je ďalšou výhodou aj to, že nemusí viesť mzdovú agendu a vykonávať každý mesiac výpočet mzdy, vydávať výplatné pásky a pod., nakoľko za vykonané práce živnostník vystaví faktúru. Tým, že práca na živnosť nepodlieha Zákonníku práce, odberateľ nie je povinný napríklad ani:

• poskytnúť dovolenku a náhradu mzdy za dovolenku,
• poskytnúť príspevok na stravovanie,
• pri skončení pracovného pomeru vyplatiť odstupné, či odchodné,
• tvoriť sociálny fond,
• platiť náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní PN,
• plniť možné povinnosti, ktoré daného zamestnávateľa čakajú pri prekročení určitého počtu zamestnancov, napr. pri prekročení počtu zamestnancov 50 a viac čaká zamestnávateľa povinnosť prispievať na rekreáciu, či pri prekročení počtu 3 zamestnancov je zamestnávateľ povinný platiť koncesionárske poplatky,
• a iné.

To znamená, že okrem toho, že sa odberateľ pri „zamestnaní“ živnostníka nemusí starať o odvodové či daňové zaťaženie samotného živnostníka, je pre neho zamestnanie živnostníka administratívne jednoduchšie. Avšak, v praxi sa pri dohode podmienok so „zamestnávateľom“ uvedené benefity spravidla zohľadnia vo fakturovanej odmene. Veľkou výhodou „zamestnania“ živnostníka je aj spôsob ukončenia tohto právneho vzťahu, nakoľko sa zväčša nepočíta s nejakou výpovednou lehotou, ako je to u pracovného pomeru.

O povinnostiach zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi si môžete prečítať v článku Povinnosti zamestnávateľa (prehľad)

Porovnanie odvodového a daňového zaťaženia, ako aj výhod a nevýhod pracovného pomeru vs. s. r. o. nájdete v článku Zamestnanie (TPP) vs. s. r. o. – oplatí sa zo zamestnanca stať subdodávateľom?

Nevýhody práce na živnosť v porovnaní so zamestnaním

Nevýhodou práce na živnosť pre samotného odberateľa (zamestnávateľa) je riziko, že takáto práca môže byť považovaná za závislú činnosť, s čím je spojené aj riziko nelegálneho zamestnávania a udelenia pokuty za tento delikt.

Práca na živnosť však prináša viaceré nevýhody samotnému živnostníkovi, a to napr. tieto:

• platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo svojej réžii,
• podávanie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmov,
• v začiatočnom období (obdobie môže byť dlhšie aj kratšie ako jeden rok) živnostník nie je povinne sociálne poistenou osobou, čo môže priniesť nevýhodu pri uplatňovaní nároku na nemocenskú, či materskú dávku,
• ak si živnostník neplatí dobrovoľne poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok na dávku v nezamestnanosti,
• a iné.

Viac informácií o možných výhodách a rizikách práce na živnosť, ako aj praktické príklady si môžete prečítať v článku Práca na živnosť – výhody a riziká

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z pohľadu živnostníka a zamestnanca

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnanca

V prípade uzatvoreného trvalého pracovného pomeru zaplatí zamestnanec odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla z hrubej mzdy), a to nasledovne:

• na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie: 4 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu.

Poznámka: v určitých prípadoch však zamestnanec neplatí odvody napr. na poistenie v nezamestnanosti, či odvody na invalidné poistenie (osoby, ktoré poberajú určitý typ dôchodku). Viac informácií o odvodoch dôchodcu si môžete prečítať v článku Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu

Nakoľko je zákonom stanovený maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, platí, že ak mesačná hrubá mzda zamestnanca presiahne tento maximálny vymeriavací základ, zamestnanec bude platiť odvody len z toho maximálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 platí max. vymeriavací základ vo výške 6 678 € a v roku 2020 platí vo výške 7 091 €).

Zamestnanec z uzatvoreného pracovného pomeru zaplatí odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne vo výške 4 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla hrubá mzda). V prípade, ak ide o zdravotne postihnutú osobu, percentuálna sadzba odvodu sa znižuje na polovicu, t. j. 2 % z vymeriavacieho základu.

Tu je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že zamestnanec platí do zdravotnej poisťovne tzv. preddavky na zdravotné poistenie. Uvedené znamená, že zamestnancovi zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde porovná zaplatené preddavky na zdravotné poistenie s výškou poistného, ktoré sa malo zaplatiť.

Uvedené znamená, že zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy spolu odvody mesačne vo výške 13,4 %.

Viac informácií o odvodoch zamestnanca a zamestnávateľa nájdete v článkoch Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2019 alebo Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2020

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne živnostníka

Skutočnosťou je, že v prípade ak sa fyzická osoba stane živnostníkom, určité obdobie neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade živnostníka sa vznik odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovne posudzuje vždy k 1.7., resp. k 1.10. (ak mala fyzická osoba predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), pričom sa posudzuje výška dosiahnutých príjmov zo živnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (napr. ak si fyzická osoba založí živnosť v roku 2019, jej odvodová povinnosť sa bude posudzovať k 1.7.2020, resp. k 1.10.2020, a to na základe dosiahnutého príjmu zo živnosti za rok 2019). Živnostník začne platiť odvody do Sociálnej poisťovne až keď jeho príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, t. j. za rok 2019 vo výške 6 078 €.

Ak vznikne živnostníkovi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, bude povinný ich platiť vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu, a to nasledovne:

• na nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobného poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Ak vymeriavací základ živnostníka presiahne ustanovený maximálny vymeriavací základ, živnostník zaplatí odvody vo výške 33,15 % len z tohto maximálneho vymeriavacieho základu. U živnostníka platí maximálny vymeriavací základ v roku 2019 suma 6 678 € a v roku 2020 suma 7 091 €.  Zároveň u živnostníka platí aj ustanovený minimálny vymeriavací základ ( v roku 2019 je to suma 477 €, v roku 2020 je to suma 506,50 €). To znamená, že ak vymeriavací základ živnostníka bude rovný alebo nižší ako je minimálny vymeriavací základ, zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne z tohto minimálneho vymeriavacieho základu.

Upozorňujeme na skutočnosť, že kým živnostníkovi nevznikne odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni, nie je povinne poistenou osobou, napr. ak by si chcel uplatniť nárok na nemocenskú dávku, či materské (nakoľko nie je povinne nemocensky poistenou osobou). Medzi povinné sociálne poistenie však u živnostníka nepatrí poistenie v nezamestnanosti, ako je to u zamestnanca a preto, ak živnostník ukončí svoje podnikanie a bude žiadať o nárok na dávku v nezamestnanosti, nebude mať na ňu nárok (odporúčaním je v takomto prípade platiť poistenie v nezamestnanosti u živnostníka dobrovoľne).

Živnostník, ktorý nie je súčasne zamestnancom ani poistencom štátu, je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie (t. j. odvody) hneď, a to vo výške minimálnych odvodov na zdravotné poistenie (v roku 2019 je to suma 66,78 €, v roku 2020 pôjde o sumu 70,91 € mesačne). Je však potrebné upozorniť na to, že aj v prípade živnostníka ide o preddavky na zdravotné poistenie, tzn., že zdravotná poisťovňa vykoná po skončení kalendárneho roka živnostníkovi ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne živnostníka a zamestnanca (z pohľadu zamestnávateľa)

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnávateľa za zamestnanca

V prípade uzatvoreného trvalého pracovného pomeru zaplatí zamestnávateľa za svojho zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 25,20 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla z hrubej mzdy), a to nasledovne:

• na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie: 14 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu,
• na úrazové poistenie: 0,8 % z vymeriavacieho základu,
• na garančné poistenie: 0,25 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Rovnako ako je pri odvodoch zamestnanca stanovený maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, platí rovnaký postup aj u zamestnávateľa.

Zamestnávateľa za svojho zamestnanca z uzatvoreného pracovného pomeru zaplatí odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne vo výške 10 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla hrubá mzda). V prípade, ak ide o zdravotne postihnutú osobu, percentuálna sadzba odvodu sa znižuje na polovicu, t. j. 5 % z vymeriavacieho základu.

Uvedené znamená, že zamestnávateľa zaplatí za svojho zamestnanca z hrubej mzdy odvody spolu mesačne vo výške 35,20 %.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnávateľa za živnostníka

V prípade, ak zamestnávateľ (čiže odberateľ) „zamestná“ fyzickú osobu na živnosť, neplatí za ňu žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, nakoľko živnostník sa stáva sám platiteľom tohto poistenia.

Odberateľ v tomto prípade nemá žiadne odvodové zaťaženie, nakoľko zdravotné a sociálne poistenie si živnostník platí sám.

Ponuka práce na živnosť

Spravidla v praxi najčastejšie ponúkajú prácu na živnosť stavebné firmy, ktoré ponúkajú vykonávanie prác ako stavbár, murár, podlahár, lešenár a podobne. Okrem uvedených vykonávaných prác, lákajú zamestnávatelia (odberatelia) živnostníkov napríklad na prácu elektrikárov, či zváračov. Ide zväčša o tie firmy, ktoré potrebujú týchto živnostníkov najmä na stavbách v zahraničí. Vyhnú sa tak všetkým podmienkam cezhraničného vysielania zamestnancov a živnostník si musí riešiť všetko po svojej vlastnej osi. Uvedené ponuky pracovných pozícií však môžu vykazovať znaky závislej činnosti.

Čím ďalej, tým viac sa však trh práce zväčšil aj o ponuku on-line prác na živnosť (napr. programátor, grafik a pod.). V tomto prípade nemusí ísť o vykonávanie prác, ktoré spĺňajú znaky závislej činnosti.

Využitie práce na živnosť

Na trhu práce sú však aj odvetvia, kde sa typicky využíva práca na živnosť. Ide o pracovné pozície, ako sú napr.:

• realitný agent,
• finančný poradca,
• architekt,
• technik požiarnej ochrany a BOZP,
• obchodný zástupca,
• a iné.

Niektoré pracovné pozície však z prvotného pohľadu môžu vykazovať znaky závislej činnosti (napr. účtovník, ktorý pracuje na základe trvalého pracovného pomeru), avšak ak sústavne vykonáva svoju činnosť, vo svojom vlastnom mene s cieľom dosiahnuť zisk, nejde o závislú činnosť (napr. účtovník – živnostník, ktorý má svojich vlastných klientov, s ktorými má uzatvorené zmluvy).

Porovnanie vyplatenej odmeny na živnosť a čistej mzdy

Príklad na porovnanie čistej mzdy za vykonanú prácu zamestnanca a odmeny živnostníka v roku 2019, ak mesačný príjem živnostníka a hrubá mzda zamestnanca je rovnaká v sume 1 000 €:

Ako môžeme vidieť zamestnávateľ (odberateľ) by ušetril 352 €, ak by odmenu za vykonanú prácu vyplatil živnostníkovi. Spravidla tak potom odberateľ vyplatí živnostníkovi odmenu vo výške ceny práce, t. j. vo výške 1 352 € (príp. menej či viac, podľa vzájomnej dohody). Porovnanie, aká bude výška odmeny očistená o odvody a daň z príjmov pri vyplatenej odmene odberateľom vo výške 1 352 €, prinášame v nasledujúcom príklade.

Príklad na porovnanie čistej mzdy za vykonanú prácu zamestnanca a odmeny živnostníka v roku 2019, ak mesačný príjem živnostníka je 1 352 € (odmena navýšená o cenu práce zamestnávateľa):