Vykonávanie práce na živnosť, ktorá zároveň vykazuje znaky závislej činnosti, je nelegálne. Je potrebné si uvedomiť nielen výhody, ale aj riziká, ktorým sa vystavujete.
Práca na živnosť alebo tzv. „švarc systém“ sú veľmi rozšírené
O práci na živnosť hovoríme často vtedy, ak sa zamestnávateľ s pracovníkom (často bývalým zamestnancom) dohodne na tom, aby si založil živnosť a vybavil osvedčenie o živnostenskom oprávnení a vykonával pre neho práce ako živnostník. Zamestnávateľ mu ponúkne vyššiu odmenu, keďže za neho už nebude platiť vysoké zdravotné a sociálne odvody. Pracovník bude vykonávať presne takú istú prácu, akú by vykonával na základe pracovnej zmluvy, len za vyššiu odmenu. Hlavný rozdiel bude len v tom, že ako živnostník si bude sám platiť zdravotné a sociálne poistenie a podávať daňové priznanie. Na prvý pohľad výhodné pre oboch. V článku sa však dočítate aj o súvisiacich rizikách a často opomínaných súvislostiach.
Pri práci na živnosť nemusí ísť nevyhnutne len o prechod z pracovnej zmluvy na obchodný vzťah. Pomerne časté sú aj prípady, kedy práca, ktorá by inak mala byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy, je už od svojho začiatku vykonávaná na základe živnosti. Hovorovo sa takéto vykonávanie práce nazýva aj tzv. „švarc systém“ pomenovaný podľa českého podnikateľa Miroslava Švarca, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov takýmto daňovo a odvodovo výhodným spôsobom „zamestnával ľudí na živnostenské listy“. Je však takéto vykonávanie práce legálne?
Závislú prácu v žiadnom prípade nemožno vykonávať na živnosť
Definíciu závislej práce obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v § 1 ods. 2. Závislá práca je práca vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Zákonník práce ďalej v § 1 ods. 3 hovorí, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (rôzne typy dohôd – dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a pod.) alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Osobitne je uvedený zákaz, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Znamená to, že práca spĺňajúca znaky závislej práce nesmie byť vykonávaná na živnosť, ale musí byť vykonávaná napríklad na základe pracovnej zmluvy. V opačnom prípade ide o nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu.
Porovnanie medzi prácou na živnosť a zamestnaním bližšie priblišujeme v článku Práca na živnosť (živnosť vs. zamestnanec)
S nelegálnou prácou na živnosť je spojené riziko pokuty
Nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“).
Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Podobne je definované aj nelegálne zamestnávanie. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Rovnako by sa za nelegálne zamestnávanie považovalo aj to, ak by podnikateľ s fyzickou osobou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, ale neprihlásil by ju do registra poistencov Sociálnej poisťovne.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie je zakázané. Ak vykonávate závislú prácu na živnosť, dopúšťate sa nelegálnej práce, za čo vám môže byť uložená pokuta do 331 eur. Zamestnávateľ, u ktorého závislú prácu na živnosť vykonávate, sa zas dopúšťa nelegálneho zamestnávania a bude mu uložená pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Za osobitne závažné porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa považuje opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré môže byť zamestnávateľovi zrušené živnostenské oprávnenie.
Výhody „práce“ na živnosť
Za výhodu toho, prečo niekto pracuje na živnosť, sa považujú práve daňové a odvodové aspekty. Na strane odberateľa tejto práce je výhodou v porovnaní s bežným pracovným pomerom to, že živnostníkovi síce zaplatí vyššiu odmenu, ale nemusí za neho platiť žiadne zdravotné a sociálne odvody a ani za neho odvádzať preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. V konečnom dôsledku tak odberateľa živnostník stojí menej ako zamestnanec. Rovnaká skutočnosť je považovaná za výhodu práce na živnosť aj pre samotného živnostníka, ktorý spravidla dosiahne vyšší príjem, ako keby pracoval na základe pracovnej zmluvy.
Veľkou výhodou pre odberateľskú firmu je flexibilita takéhoto právneho vzťahu, kedy nemusí počítať so žiadnou výpovednou dobou. Ďalej nemusí živnostníkovi poskytovať dovolenku, náhradu mzdy, prispievať na stravovanie a podobne. Pracovnú dobu si zamestnávateľ so živnostníkom môže určiť aj vyššiu ako povoľuje Zákonník práce pre zamestnancov. V porovnaní so zamestnancom je vzťah so živnostníkom založený na jednoduchšej administratíve, ktorá spočíva vo faktúrach a nie je potrebné viesť žiadnu mzdovú agendu. Opakovane však zdôrazňujeme, že vykonávanie práce, ktorá napĺňa znaky závislej práce na živnosť, je zakázané a pracovníkovi aj odberateľskej firme za to hrozia sankcie.
Nevýhody „práce“ na živnosť
Nevýhody práce na živnosť sa spájajú predovšetkým s osobou samotného živnostníka. Keďže zmluvný vzťah je veľmi voľný, môže sa ľahko stať, že prídete o svoju prácu a budete si musieť náhle zabezpečiť iný príjem, keďže sa na Vás nevzťahuje výpovedná doba. S faktom, že so odberateľskou firmou nemáte uzatvorený bežný pracovnoprávny vzťah, súvisí aj to, že prichádzate o rôzne zamestnanecké benefity ako je napríklad dovolenka, náhrada mzdy, odstupné, príspevok na stravovanie a podobne. Celé administratívne zaťaženie prechádza na živnostníka, čo znamená, že vedenie daňovej evidencie alebo účtovníctva je povinnosťou živnostníka a podobne s tým súvisí aj odvádzanie zdravotných a sociálnych odvodov a podávanie daňových priznaní.
Vysoké riziko „práce“ na živnosť spočíva v prípadnej pokute tak pre pracovníka ako aj pre odberateľskú firmu, ak vykonávaná práca na živnosť bude napĺňať znaky závislej práce. V tomto prípade ide o nelegálnu prácu na strane živnostníka a nelegálne zamestnávanie na strane zamestnávateľa. Živnostníkovi môže byť uložená pokuta do 331 eur. Zamestnávateľovi bude udelená pokuta vo výške najmenej 2 000 eur a pri opakovanom porušení mu môže byť zrušené aj živnostenské oprávnenie, čo by mohlo znamenať aj koniec jeho podnikania.
Pri práci na živnosť musí nie vždy ísť o porušenie zákona, ale každý prípad je potrebné posudzovať individuálne
V súvislosti s prácou na živnosť však nemusí v každom prípade ísť o porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Najdôležitejšie je práve posúdenie, či skutočná povaha vzťahu napĺňa znaky závislej práce alebo znaky závislej práce nenapĺňa a je možné ho považovať za obchodný vzťah. Ak znaky závislej práce naplnené nie sú, je možné takúto prácu vykonávať na živnosť. V opačnom prípade by ste sa dopúšťali nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Posúdenie musí vychádzať nielen zo zmluvy, ale predovšetkým zo skutočného stavu povahy práce. V praxi je možné sa stretnúť s množstvom činností, ktoré za určitých okolností napĺňajú znaky závislej práce a za určitých okolností ide o štandardný obchodný vzťah medzi živnostníkom a iným podnikateľom. Hranica rozlíšenia medzi závislou prácou a obchodným vzťahom môže byť niekedy veľmi tenká.
Naplnenie znakov závislej práce by sa v každom prípade nemalo zužovať len na prácu vykonávanú podľa príslušných pokynov, ale je potrebné skúmať aj ostatné znaky závislej práce. Napríklad ak murár – živnostník príde svojmu zákazníkovi rekonštruovať byt, tiež do istej miery postupuje podľa jeho pokynov, ale o závislú prácu pravdepodobne nepôjde, pretože ostatné znaky závislej práce naplnené nebudú. Závislou prácou by teda mala byť taká práca, ktorá je vo viacerých jej aspektoch skutočne závislá na osobe, ktorá poskytuje odmenu. Znak závislej práce môže byť daný taktiež povahou vykonávanej činnosti. O závislú prácu pravdepodobne pôjde vtedy, keď bude činnosť pravidelne vykonávaná na jednom mieste, u jedného odberateľa (zamestnávateľa) a zároveň pôjde o činnosť dlhodobú. Na druhej strane, o závislú prácu pravdepodobne nepôjde vtedy, ak pôjde o vykonávanie špecializovanej práce vykonávanej iba krátkodobo, ktorej vykonávanie je podmienené faktormi do značnej miery nezávislými od vôle objednávateľa.
Okrem toho môže byť pre posúdenie závislosti práce dôležité aj to, ako intenzívne je pracovník usmerňovaný, ako detailné pokyny od odberateľskej firmy dostáva, koho pracovné pomôcky pri svojej práci používa , či pracuje v sídle odberateľa a podobne. Nie je možné tvrdiť, že závislou prácou je akákoľvek činnosť, ktorú jeden človek vykonáva pre druhého podľa jeho požiadaviek . Každý prípad je svojím spôsobom individuálny a nie je možné stanoviť všeobecné kritéria rozlíšenia vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Práca na živnosť je teda za určitých okolností legálna, ale nesmie ísť o zastieranie závislej práce.
Príklad na závislú prácu, ktorá nesmie byť vykonávaná na živnosť
Živnostník - zvárač vykonáva v istej firme zváračské práce na základe objednávky. Každý deň vstupuje do priestorov výrobnej firmy, kde tieto zváračské práce vykonáva. Podľa požiadaviek firmy pracuje osem hodín denne, každý pracovný deň. Konkrétnu pracovnú činnosť mu na každý deň prideľuje manažér výroby. Pri svojej práci používa zváračku a elektródy, ktoré mu poskytuje odberateľská firma. Podobne je živnostníkovi poskytované aj pracovné oblečenie, pracovná obuv a ochranné pracovné prostriedky. Pri svojej práci nespotrebúva žiaden vlastný materiál. Po skončení každého mesiaca firme vystavuje faktúru v sume podľa počtu odpracovaných hodín na základe časov príchodu a odchodu, ktoré si živnostník zaznamenáva čipovou kartou.
Vykonávanie takejto práce napĺňa znaky závislej práce a nesmie sa vykonávať na živnosť.
Príklad na prácu, ktorá je obchodným vzťahom a môže byť vykonávaná na živnosť
Živnostník - zvárač vykonáva v istej firme zváračské práce na základe objednávky a zároveň má s touto firmou uzatvorenú aj zmluvu o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie kovovej konštrukcie. Živnostník a firma majú dohodnuté, že zhotovenie a odovzdanie diela prebehne do dvoch mesiacov. Zhotovenie konštrukcie prebieha u objednávateľa, ale živnostník na jej zhotovenie používa vlastný materiál, vlastnú zváračku, vlastné elektródy a ostatné pracovné pomôcky. Práce chodí vykonávať v čase podľa vlastného uváženia. Pri výkone svojej práce sa neriadi pokynmi objednávateľa, ale vykonáva ju samostatne podľa projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou zmluvy o dielo. Po zhotovení a odovzdaní diela vystaví faktúru znejúcu na sumu, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo.
Vykonávanie takejto práce nenapĺňa znaky závislej práce, jedná sa o obchodný vzťah a podnikateľskú činnosť, ktorá sa môže vykonávať na živnosť.
TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.
