Živnosť popri zamestnaní v roku 2019 a 2020

Aké odvodové a daňové povinnosti čakajú živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní? Musí sa registrovať na daňovom úrade, či v poisťovniach? Kedy potrebuje na živnosť popri zamestnaní súhlas zamestnávateľa?

Osoba, ktorá sa rozhoduje pre založenie živnosti popri zamestnaní by mala vedieť, aké odvodové a daňové zaťaženie ju čaká, či to, aké poplatky sú spojené so založením živnosti. Ak si chce fyzická osoba založiť živnosť s rovnakým predmetom podnikania, v akom podniká jej zamestnávateľ, môže ísť o podnikanie konkurenčného charakteru.

Založenie živnosti v roku 2019 a 2020

Fyzická osoba, ktorá si chce založiť živnosť si musí vybrať z týchto troch druhov živností:

  • voľná: napr. administratívne služby,
  • remeselná: napr. murárstvo,
  • viazaná: napr. očná optika.

Ak chce fyzická osoba prevádzkovať voľnú živnosť, je potrebné, aby splnila len všeobecné podmienky, medzi ktoré patrí:

  • dosiahnutie 18 rokov veku,
  • spôsobilosť na právne úkony,
  • bezúhonnosť.

Ak by chcela fyzická osoba prevádzkovať remeselnú, či viazanú živnosť, musí okrem všeobecných podmienok splniť aj osobitné podmienky (napr. odbornú alebo inú spôsobilosť, ktorú preukáže dosiahnutým vzdelaním, či praxou, podľa osobitných podmienok každej živnosti).

Pri založení živnosti musí fyzická osoba prejsť najmä týmito krokmi:

  • určiť predmet podnikania,
  • určiť miesto podnikania a prevádzky,
  • určiť obchodné meno (názov živnosti),
  • ohlásiť živnosť (osobne alebo elektronicky),
  • a iné.

Všetky potrebné informácie ako si založiť živnosť v roku 2019 si môžete prečítať v článku Založenie živnosti v roku 2020 - postup a povinnosti, prípadne môžete využiť naše služby: Založenie živnosti.

Súhlas zamestnávateľa je potrebný, ak si zamestnanec založí živnosť s rovnakým predmetom podnikania

Povinnosťou zamestnávateľa nie je uvádzať zákaz konkurenčnej činnosti v pracovnej zmluve, nakoľko to ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

V prípade, ak si chce fyzická osoba – zamestnanec založiť živnosť s rovnakým predmetom podnikania ako jej zamestnávateľ, je povinná požiadať zamestnávateľa o súhlas k podnikaniu, a to písomne. Ak sa však zamestnávateľ k žiadosti zamestnanca nevyjadrí do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Uvedené neplatí pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Viac informácií o tom, ako môže zamestnávateľ zabrániť zamestnancovi v konkurenčnej práci si môžete prečítať v článku Ako zabrániť zamestnancovi v práci pre konkurenciu?

Registračné povinnosti živnostníka a zároveň zamestnanca v roku 2019 a 2020 na daňovom úrade

Každý živnostník je povinný sa registrovať na daňovom úrade, a to pre daň z príjmov. Lehota na registráciu pre daň z príjmov je do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom si založil živnosť (napr. založenie živnosti 11.8.2019, registrácia na daňovom úrade do 30.9.2019). Túto povinnosť už nemá ten živnostník, ktorý si splnil oznamovaciu povinnosť na jednotnom kontaktnom mieste (v tomto prípade živnostenský úrad už zaregistruje živnostníka na daňovom úrade).

Do 30 dní od podania žiadosti o registráciu pre daň z príjmov správca dane (t. j. daňový úrad) zaregistruje daného živnostníka a pridelí mu daňové identifikačné číslo (DIČ).

Je potrebné upozorniť živnostníka aj na to, že je povinný oznámiť daňovému úradu akúkoľvek zmenu týkajúcu sa jeho podnikania, a to v 30 dňovej lehote, od kedy nastali tieto zmeny.

Registračné povinnosti živnostníka a zároveň zamestnanca v roku 2019 a 2020 v Sociálnej a zdravotnej poisťovni

Živnostník nemá žiadnu oznamovaciu ani registračnú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, má však povinnosť prihlásiť sa do príslušnej zdravotnej poisťovne, a to najneskôr do 8 dní od vzniku oprávnenia na podnikateľskú činnosť. Prihlásenie do zdravotnej poisťovne vykoná živnostník prostredníctvom prihlášky na to určenej.

Aj tu však platí, že ak ste si túto povinnosť splnili prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, živnostenský úrad vykoná prihlásenie za každého živnostníka do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Daňové povinnosti živnostníka a zároveň zamestnanca v roku 2019 a 2020

V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že živnostník je povinný komunikovať s daňovým úradom už len elektronicky. To znamená, že ak bude povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov, môže tak už urobiť len elektronickou formou cez portál Finančnej správy.

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, v prípade, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane. Daňové priznanie má však povinnosť podať aj živnostník v tom prípade, ak jeho príjmy nepresiahnu uvedenú hranicu, ale vykáže daňovú stratu. Termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je spravidla do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Živnostník však môže oznámiť aj odklad daňového priznania a predĺžiť si tak lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane o celé tri alebo šesť kalendárnych mesiacov (ak mal príjmy zo zdrojov v zahraničí).

Prečítajte si tiež

Za rok 2019 má živnostník povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu hranicu 1 968,68 € a za rok 2020 je hranica zdaniteľných príjmov vo výške 2 017,92 €. Je potrebné upozorniť na to, že u zamestnanca, ktorý je zároveň aj živnostníkom, sa berú do úvahy celkové príjmy, ktoré sa posudzujú, t. j. aj zo zamestnania aj zo živnosti.

Živnostník zaplatí daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8 – násobok sumy platného životného minima (za rok 2019 je to suma 36 256,37 € a za rok 2020 je to suma 37 163,36 €) a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8 – násobok sumy platného životného minima.

Všetky potrebné informácie o vyplnení daňového priznania fyzickej osoby si môžete prečítať v článku Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby?

Odvodové povinnosti živnostníka a zároveň zamestnanca voči Sociálnej poisťovni v roku 2019 a 2020

V prípade, ak je živnostník zároveň aj zamestnancom platí, že za neho naďalej platí odvody do Sociálnej poisťovne jeho zamestnávateľ (zo zamestnania). Môže sa však stať, že aj takému živnostníkovi vznikne povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež

Platí, že na začiatku podnikania neplatí odvody do Sociálnej poisťovne žiaden živnostník, nakoľko vznik odvodovej povinnosti súvisí s dosiahnutou výškou príjmov. Vznik odvodovej povinnosti sa určuje vždy k 1.7., resp. k 1.10. (ak mal živnostník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) nasledujúceho kalendárneho roka po založení živnosti (napr. ak si založíte živnosť v roku 2019, vznik odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni sa bude posudzovať až k 1.7.2020, resp. k 1.10.2020).

Živnostník bude povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne v nasledujúcom roku po založení živnosti (od 1.7., resp. od 1.10.), ak jeho príjem presiahne zákonom stanovenú výšku (napr. pre platenie odvodov v roku 2020 sa bude posudzovať hranica príjmov za rok 2019 vo výške 6 078 €).

To, či živnostníkovi vznikne alebo nevznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sa dozvie listom, ktorý zasiela Sociálna poisťovňa. V prípade, ak živnostníkovi vznikne odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni, v liste sa dozvie aj výšku odvodov, ktoré bude povinný platiť.

Príklad na vznik odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne u živnostníka, ktorý je zároveň zamestnancom:

František je zamestnancom a rozhodol sa, že si v roku 2019 založí aj živnosť. Za rok 2019 dosiahol nasledovnú výšku príjmov zo živnosti: 8 500 €. Vznikne mu povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Ak áno, od kedy?

Nakoľko si František založil živnosť v roku 2019, bude sa vznik odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až v roku 2020 (k 1.7., resp. k 1.10.). V roku 2020 bude Sociálna poisťovňa posudzovať jeho príjem za rok 2019. Nakoľko jeho príjem v roku 2019 presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmov: 6 078 €, vznikne mu povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7.2020, resp. od 1.10.2020. Jeho odvody tak budú po prvýkrát splatné do 8.8.2020, resp. 8.11.2020.

Odvodové povinnosti živnostníka a zároveň zamestnanca voči zdravotnej poisťovni v roku 2019 a 2020

Aj tu platí, že za zamestnanca, ktorý je zároveň aj živnostník naďalej zamestnávateľ platí odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne (zo zamestnania). Skutočnosť, že živnostník je zároveň aj zamestnancom vplýva na to, že na takéhoto živnostníka sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základe pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne. Uvedené znamená, že živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnancom nie je povinný platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie (t. j. minimálne odvody, ktoré sú pre rok 2019 vo výške 66,78 €).

Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnancom si môže stanoviť výšku odvodov do zdravotnej poisťovne aj v sume nižšej ako sú minimálne odvody, napr. aj vo výške 0 €.

Treba však rátať s tým, že v roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom si zamestnanec založí živnosť, mu zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Ak živnostník dosahoval príjmy zo živnosti a neplatil žiadne odvody do zdravotnej poisťovne, výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok. Zároveň v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, zdravotná poisťovňa oznámi aj výšku mesačných odvodov, ktoré bude živnostník povinný platiť od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka po doručení výsledku ročného zúčtovania. Ešte raz pripomenieme skutočnosť, že sa na takéhoto živnostníka nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, a preto mu môže zdravotná poisťovňa oznámiť výšku mesačných odvodov aj v nižšej sume ako sú minimálne preddavky, t. j. napr. aj vo výške 15 €.

Príklad na vznik odvodovej povinnosti do zdravotnej poisťovne u živnostníka, ktorý je zároveň zamestnancom:

Vychádzame z príkladu na vznik odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne u živnostníka Františka, ktorý je zároveň aj zamestnancom. František v roku 2019 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 8 500 €. Výšku mesačných odvodov do zdravotnej poisťovne si stanovil v sume 10 €/mesiac. V roku 2019 uhradil 6 x odvody do zdravotnej poisťovne, t. j. v celkovej sume 60 €. Aký bude výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2019 a v akej výške mu zdravotná poisťovňa stanoví odvody od 1.1.2021?

Zdravotná poisťovňa vypočíta výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia nasledovne:

Názov položky Suma v € Výpočet
Vymeriavací základ 2 288,02 € (základ dane z riadku 47 daňového priznania 3 340 € + zaplatené odvody 60 €) / 1,486
Poistné na zdravotné poistenie za rok 2019 320,32 € 14 % z vymeriavacieho základu
Zaplatené preddavky na zdravotné poistenie v roku 2019 60 €
Výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia 260,32 € nedoplatok 320,32 € - 60 €

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia je zdravotná poisťovňa povinná vykonať do 30.9. nasledujúceho kalendárneho roka, resp. 31.10. nasledujúceho kalendárneho roka po založení živnosti (ak bude mať živnostník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). Zároveň vo výkaze nedoplatkov oznámi zdravotná poisťovňa Františkovi aj výšku mesačných odvodov, ktoré bude povinný platiť od 1.1. kalendárneho roka po doručení výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2025

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Kedy a za akých podmienok po nej možno siahnuť v roku 2025?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?

Pobyt cudzinca v rámci vnútropodnikového presunu/mobility

V čom sa líši vnútropodnikový presun (ICT) od tzv. mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku? Kedy sa ktorý využíva a aké povinnosti s nimi súvisia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky