Rady a tipy na to, ako optimalizovať a ušetriť na dani za rok 2019 a v roku 2020.
Daňová optimalizácia nie je porušovaním zákona
Čo je to daňová optimalizácia? Daňová optimalizácia je, jednoducho povedané, legálny spôsob znižovania daňovej povinnosti k dani z príjmov. Pri daňovej optimalizácii daňovník znižuje platenú daň z príjmov prostredníctvom výberu z možností, ktoré mu poskytuje samotný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). Daňová optimalizácia sa uskutočňuje napríklad presúvaním zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov medzi jednotlivými zdaňovacími obdobiami, maximalizáciou uplatniteľných daňových výdavkov, využívaním výhodnejšieho statusu daňovníka, využívaním všetkých ponúkaných daňových zvýhodnení a podobne.
Daňovú optimalizáciu si však netreba zamieňať s daňovým podvodom. Daňová optimalizácia totižto nemá nič spoločné s nepriznávaním príjmov (napríklad vyhadzovanie odoslaných faktúr z účtovníctva) a ani s umelým vytváraním výdavkov (napríklad zaraďovanie fiktívnych prijatých faktúr do účtovníctva, ktorých predmet sa nikdy neuskutočnil). Za daňovú optimalizáciu vám nehrozia žiadne sankcie ani tresty, za daňové podvody vám hrozia vysoké pokuty a tresty. Napríklad za skrátenie dane z príjmov vám v závislosti od rozsahu skrátenia dane z príjmov hrozí trest odňatia slobody od jedného do 12 rokov.
Na daňovú optimalizáciu je potrebné myslieť už počas roka
Veľmi dôležité je to, že na daňovú optimalizáciu je potrebné myslieť už počas roka. Po skončení roka, v termíne na podanie daňového priznania, je väčšinou už neskoro. V priebehu roka je potrebné sa zamýšľať nad príjmami (resp. výnosmi), nad výdavkami (resp. nákladmi) a nad ich zahrňovaním do základu dane z príjmov. Po skončení zdaňovacieho obdobia už prakticky neexistujú legálne možnosti zníženia dane z príjmov.
Niektoré spôsoby daňovej optimalizácie si dokonca vyžadujú to, aby sa na ne myslelo ešte pred začiatkom zdaňovacieho obdobia (napríklad ak ide o zmenu právnej formy daňovníka). Efektívnejšiu daňovú optimalizáciu je možné dosiahnuť aj tým, že daňovník sa oboznámi s nasledujúcou účinnou verziou zákona o dani z príjmov už v dostatočnom predstihu. Ak je teda napríklad už v septembri 2019 schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorá bude účinná od roku januára 2020 a neskôr, je vhodné sa ňou zaoberať už v čase jej schválenia. Takto je možné sa v predstihu pripraviť na zmeny a využiť to, že niektoré veci je výhodnejšie urobiť ešte v „starom“ roku alebo naopak si ich nechať až na „nový“ rok.
Voľba vhodnej právnej formy podnikania
Otázka daňovej optimalizácie úzko súvisí sa aj s tým, čím sa každý zaoberá ešte pred začiatkom podnikania – s právnou formou podnikania. Právna forma podnikania zásadným spôsobom ovplyvňuje možnosti daňovníka, ktoré môže použiť na zníženie daňovej povinnosti. Medzi fyzickou osobou – podnikateľom a právnickou osobou – obchodnou spoločnosťou totižto existujú pomerne veľké rozdiely v možnostiach znižovania daňovej povinnosti.
Pokiaľ ide o malých podnikateľov, rozhodujú sa medzi tým, či budú podnikať ako živnostníci (fyzické osoby) alebo ako s. r. o. (právnické osoby). Veľkou výhodou živnostníkov je to, že si ako daňové výdavky môžu uplatňovať sumu rovnajúcu sa 60 % z ich celkových príjmov, ku ktorej sa ešte pripočíta zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Ide o tzv. „paušálne výdavky“, o ktorých si viac môžete prečítať v článku Paušálne výdavky v roku 2020. Na rozdiel od živnostníkov si s. r. o. ako daňové výdavky môže uplatňovať len výdavky, ktoré boli skutočne vynaložené. Živnostníci si tiež môžu vybrať, že budú viesť daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo a vtedy budú zdaňovať len zinkasované pohľadávky. Naopak, do daňových výdavkov im pôjde len to, čo skutočne uhradili.
Medzi podnikaním živnostníka a s. r. o. existuje aj veľa iných rozdielov, na ktoré treba pri rozhodovaní prihliadať (napríklad odvodové zaťaženie, ručenie a podobne). Prečítajte si preto aj článok Živnosť alebo s.r.o.? Čo je výhodnejšie v roku 2019.
Nadobudnutie statusu „mikrodaňovník“ dáva optimalizácii širšie možnosti
Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. januára 2021 bude do zákona o dani z príjmov zavedená samostatnú skupina daňovníkov nazývaná ako „mikrodaňovníci“. Mikrodaňovníkom bude daňovník, ktorý je fyzickou osobou a ktorého príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur. Mikrodaňovníkom bude aj daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur.
Mikrodaňovníci budú mať najväčšie možnosti na daňovú optimalizáciu.
Daňová optimalizácia u mikrodaňovníka sa dá vykonať veľmi efektívne prostredníctvom odpisov hmotného majetku. Mikrodaňovník totižto majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4, ktorý nadobudol počas obdobia, keď sa považoval za mikrodaňovníka, môže počas doby odpisovania odpisovať v ním určenej výške odpisov. Pri tomto majetku sa teda mikrodaňovník nemusí riadiť vzorcami zákona o dani z príjmov pre výpočet daňových odpisov a napríklad aj automobil v obstarávacej cene 20 000 eur môže jednorazovo odpísať (dať do nákladov) v jednom roku namiesto štyroch rokov.
Ďalšie výhody mikrodaňovníkov sa týkajú odpočtu daňovej straty a tvorby opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, o čom sa dočítate v ďalších častiach článku.
Prerušenie daňových odpisov
Pomerne výhodným optimalizačným nástrojom môže byť prerušenie daňových odpisov hmotného majetku a následné spustenie odpisovania tohto majetku v zdaňovacom období, v ktorom je to výhodnejšie. Prerušenie opisovania upravuje § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Uplatňovanie odpisov hmotného majetku je možné prerušiť len na celé zdaňovacie obdobie alebo viacero celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Prerušiť daňové odpisy je výhodné napríklad vtedy, ak v zdaňovacom období očakávate, že aj bez ich uplatnenia dosiahnete pomerne nízky základ dane alebo daňovú stratu (napríklad uskutočňujete veľké investície). Odpisovanie tohto majetku je potom výhodné obnoviť v tom zdaňovacom období, kedy už počítate s pomerne vysokým základom dane z príjmov (napríklad začnete byť ziskový a vaše tržby budú vysoké).
Viac o pozastavení uplatňovania daňových odpisov hmotného majetku si môžete prečítať v článku Prerušenie daňových odpisov.
Tvorba opravných položiek k nezinkasovaným pohľadávkam
Ak patríte medzi tých, ktorým niekto za niečo nezaplatil a vediete podvojné účtovníctvo, platíte daň z príjmov aj z týchto nezinkasovaných pohľadávok (najčastejšie vo forme odoslaných faktúr). Zákon o dani z príjmov umožňuje eliminovať tento nepríjemný efekt prostredníctvom tvorby opravných položiek k pohľadávkam, síce až v priebehu niekoľkých rokov. Aj napriek tomu sa oplatí na to nezabúdať, pretože ak bude raz pohľadávka premlčaná, nie je možné tento nástroj daňovej optimalizácie využiť vôbec.
Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:
- 360 dní, sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
- 720 dní, sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
- 1 080 dní, sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.
Mikrodaňovníci budú mať aj v tomto smere obrovskú výhodu. Tvorba opravnej položky k takýmto pohľadávkam u mikrodaňovníka sa považuje za daňový výdavok v takej výške, v akej si mikrodaňovník k takýmto pohľadávkam vytvorí opravnú položku vo svojom účtovníctve.
Rozdelenie podnikateľského subjektu na dva kvôli nižšej sadzbe dane z príjmov
S účinnosťou od roku 2020 došlo k zmenám v sadzbách dane z príjmov pre niektorých daňovníkov. Táto zmena so sebou prináša veľmi výhodnú ponuku daňovej optimalizácie.
Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. januára 2020 bude fyzická osoba z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 100 000 eur, platiť len 15 % daň z príjmov. Podobne, právnická osoba, ktorá sa zdaňovacie obdobie dosiahne príjmy (výnosy) neprevyšujúce 100 000 eur, bude zo základu dane zníženého o daňovú stratu tiež platiť len 15 % daň z príjmov.
Znamená to, že ak ročné príjmy (výnosy) živnostníka alebo s. r. o. nepresiahnu 100 000 eur, bude tento živnostník alebo s. r. o. platiť daň z príjmov v sadzbe 15 %. V porovnaní s 19 % alebo až 25 % sadzbou dane z príjmov pre fyzické osoby alebo 21 % sadzbou dane z príjmov pre právnické osoby ide o významný rozdiel.
Pre podnikateľov, ktorých ročné príjmy presahujú 100 000 eur je preto na mieste otázka, či nie je výhodnejšie jednu s. r. o. rozdeliť na dve alebo viac, aby každá platila len 15 % daň z príjmov. Pre fyzické osoby – podnikateľov s takto vysokými príjmami je možné uvažovať nad založením s. r. o. popri živnosti, aby príjmy každého z týchto podnikateľských subjektov nepresiahli 100 000 eur a vzťahovala sa na ne 15 % sadzba dane z príjmov. Rozdelenie jedného podnikateľského subjektu na viacero je možné smerovať aj k tomu, aby aspoň jeden z nich bol mikrodaňovníkom s veľkorysými nástrojmi daňovej optimalizácie.
Rozdelenie jedného subjektu na viacero môže výrazne znížiť daň z príjmov.
Pri uvažovaní nad týmto spôsobom daňovej optimalizácie je zároveň potrebné si uvedomiť to, že si bude vyžadovať najmä vedenie účtovníctva pre dva alebo viaceré podnikateľské subjekty a podobné zdvojené činnosti. Niekedy možno nebude možné sa vyhnúť transakciám medzi týmito subjektmi a bude potrebné riešiť transferové oceňovanie.
Vyťažiť čo najviac z daňových výdavkov
Výšku daňovej povinnosti zásadne ovplyvňujú zdaniteľné príjmy a daňové výdavky. Kým na strane zdaniteľných príjmov sú možnosti daňovej optimalizácie veľmi malé, o niečo viac možností sa dá využiť na strane daňových výdavkov. Cieľom je dosiahnuť to, aby bolo do základu dane z príjmov zahrnutých čo najviac výdavkov. Viac informácií nájdete v našej téme Daňovo uznateľné náklady.
Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka. Daňová optimalizácia súvisiaca s daňovými výdavkami môže byť založená aj na výdavkoch, ktoré majú charakter osobnej potreby a zároveň súvisia so zdaniteľnými príjmami. V takomto prípade je potrebné vychádzať z druhej časti definície daňového výdavku: „pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t)“.
Spomínané ustanovenie umožňuje výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku (a s ním súvisiace výdavky) uplatňovať vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely. Je možné uplatniť aj vyšší percentuálny pomer v prospech daňových výdavkov, ak zodpovedá pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ale v tomto prípade je potrebné tento pomer preukazovať.
Ak teda napríklad konateľ s. r. o. využíva firemný mobil, notebook alebo automobil v rozsahu 30 % na účely súvisiace s dosahovaním zdaniteľných príjmov predmetnej s. r. o. a na 70 % na súkromné účely, môže táto spoločnosť do daňových výdavkov zahrnúť až 80 % z výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, udržiavanie (a súvisiacich výdavkov) do daňových výdavkov. Do daňových výdavkov sa takto zahrnie omnoho vyššia suma výdavkov, než je podiel skutočného využívania týchto majetkov na podnikanie.
K tejto téme máme pre vás pripravený podrobný článok Daňové výdavky pri používaní majetku na súkromné účely v roku 2019.
Odpočítavanie daňovej straty
Možnosť odpočítať od základu dane (resp. čiastkového základu dane) daňovú stratu dosiahnutú v uplynulých rokoch je ďalším z výhodných nástrojom daňovej optimalizácie. Zákon o dani z príjmov daňovníkom dáva možnosť (nie povinnosť) pri výpočte daňovej povinnosti od základu dane odpočítať daňovú stratu dosiahnutú v uplynulých rokoch. Pravidlá odpočítavania daňovej straty sa však v nasledujúcich rokov zásadne zmenia.
Pre daňové straty za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínajú najneskôr v priebehu roka 2019, ešte platia nasledujúce pravidlá: daňovú stratu možno od základu dane z príjmov odpočítať rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
Daňové straty za zdaňovacie obdobia začínajúce v priebehu roka 2020 sa budú odpočítavať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Každý daňovník si môže uplatniť za toto zdaňovacie obdobie odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane.
Daňové straty za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2021 sa budú odpočítavať od základu dane najviac počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná, pričom daňovú stratu je možné odpočítať do výšky:
- 100 % základu dane u daňovníka, ktorý sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka,
- 50 % základu dane u daňovníka, ktorý, sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka.
Viac o starých i nových pravidlách odpočítavania daňovej straty s názornými príkladmi nájdete v samostatnom článku Odpočet daňovej straty od roku 2020.
V závere roka je dobré sa zaoberať nákladmi, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení
Pre daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva (všetky obchodné spoločnosti) by malo byť v záujme daňovej optimalizácie zaoberať sa nákladmi, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení. Spravidla sa tejto téme postačuje venovať v závere roka. V závislosti od výhodnosti je možné záväzky (napríklad prijaté faktúry) za tieto náklady uhradiť ešte v „starom“ roku a zvýšiť daňové výdavky v „starom“ roku. V prípade ich uhradenia až v „novom“ roku sa zase zvýšia daňové výdavky v „novom“ roku.
S účinnosťou od roku 2020 však nákladoch, ktoré sú výdavkami až po ich uhradení nastali viaceré zmeny. Zoznam všetkých nákladov, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení vrátene zmien medzi rokmi 2019 a 2020 nájdete v podrobnom článku Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020.
Rôzne rady na daňovú optimalizáciu šité na mieru výlučne pre fyzické osoby sme pre vás spracovali v samostatnom článku Daňová optimalizácia fyzickej osoby za rok 2019 a v roku 2020. Dozviete sa tu napríklad tipy týkajúce sa toho, ako je možné využívať rôzne druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane z príjmov oslobodené. Pripomíname tu aj všetky druhy nezdaniteľných častí základu dane, o ktorých možno ani neviete, že existujú. A fyzickým osobám – podnikateľom sa určite budú hodiť rady ohľadom daňového priznania – kedy ho podať hneď, kedy čo najneskôr.
