Ako postupuje fyzická osoba pri podávaní daňového priznania, ak mala príjmy zo zdrojov v zahraničí? Ako zabrániť tomu, aby bol zahraničný príjem zdanený dvakrát?
Tá fyzická osoba – rezident Slovenskej republiky, ktorá v roku 2019 dosiahla príjmy zo zdrojov v zahraničí, je povinná si na Slovensku vysporiadať svoje celosvetové príjmy v podanom daňovom priznaní. Podstatu zdaňovania príjmov zo zdrojov v zahraničí v daňovom priznaní k dani z príjmov, vám priblížime v tomto článku.
Čo sa považuje za príjem zo zdrojov v zahraničí?
Aktívny príjem zo zdrojov v zahraničí, t. j. z príjem z činnosti je príjem, ktorý plynul fyzickej osobe z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. zamestnanec, ktorý pracoval u rakúskeho zamestnávateľa a prácu aj fyzicky vykonával v Rakúsku).
Za pasívny príjem zo zdrojov v zahraničí, t. j. príjem z nakladania s majetkom sa považuje príjem plynúci od osoby, ktorá je rezidentom iného štátu než Slovenská republika, či príjem z nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je umiestnená mimo územia Slovenska (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti na území Českej republiky).
Viac informácií o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a príklady na tieto príjmy nájdete v článku Čo sú príjmy zo zdrojov v zahraničí?.
V prípade, ak mala teda fyzická osoba príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú definované vyššie, musí ich uviesť v podanom daňovom priznaní (ak má povinnosť ho podať).
Kedy má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 (v roku 2020)?
Fyzická osoba – rezident SR má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak jej zdaniteľné príjmy v roku 2019 presiahli hranicu 1 968,68 €, alebo ak vykázala daňovú stratu.
Lehota na podanie daňového priznania je 31.3.2020. Túto lehotu si však môže predĺžiť, a to o:
- celé tri kalendárne mesiace (maximálne do 30.6.2020),
- celých šesť kalendárnych mesiacov (maximálne do 30.9.2020) – toto predĺženie je možné len práve u tých fyzických osôb, ktoré dosiahli príjem zo zdrojov v zahraničí.
Inštrukcie, ako si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania nájdete v článku Odklad daňového priznania v roku 2020 - vzor.
Novinka: Ministerstvo Financií oznámilo, že podať daňové priznanie môžu všetci daňovníci bez sankcií do 30. júna 2020. Viac informácií približujeme v článku Odklad daňového priznania pre všetkých do 30.6.2020 automaticky. Ak však máte príjem zo zdrojov v zahraničí a chcete si odložiť daňové priznanie o viac ako 3 mesiace, určite využite oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.
Fyzická osoba – rezident SR uvádza do daňového priznania tuzemské (slovenské), ako aj zahraničné príjmy, pričom, ak:
- mala v roku 2019 len príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“): podáva daňové priznanie k dani z príjmov – typ A,
- mala v roku 2019 aj iné príjmy než zo závislej činnosti, napr. príjem z podnikania alebo z prenájmu: podáva daňové priznanie k dani z príjmov – typ B.
Aktuálne informácie o zdaňovaní príjmov zo zdrojov v zahraničí za rok 2020 približujeme v článku Daňové priznanie a zahraničné príjmy za rok 2020 (v roku 2021).
Viac informácií o podaní daňového priznania nájdete v článku Podanie daňového priznania za rok 2019.
Mnohokrát však nastáva otázka fyzických osôb – rezidentov SR, či sa ich príjem nezdaní dvakrát – v zahraničnom štáte, napr. kde činnosť vykonávali, ako aj na Slovensku, ak tieto príjmy uvedú do daňového priznania. Práve na to však slúžia metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré si popíšeme nižšie v článku.
Kto je daňový rezident SR, t. j. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou?
Daňovým rezidentom SR podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá:
- má na území SR trvalý pobyt, alebo
- má na území SR bydlisko (fyzická osoba má na SR bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie), alebo
- sa na území SR obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku).
Nakoľko iné štáty môžu vo svojich zákonoch uplatňovať iné pravidlá na posudzovanie daňovej rezidencie, fyzická osoba môže byť považovaná za daňového rezidenta aj v dvoch zmluvných štátoch. Ak nastáva takáto situácia, dochádza k tzv. konfliktu dvojitej rezidencie.
Tento tzv. konflikt dvojitej rezidencie sa rieši medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi konkrétnymi štátmi a rozhraničovacími kritériami. Viac informácií o určení daňovej rezidencie nájdete v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby.
Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia
Ako sme už uviedli, v prípade, ak má fyzická osoba príjmy zo zdrojov v zahraničí a je rezidentom SR, musí v podanom daňovom priznaní vysporiadať svoje celosvetové príjmy (t. j. tuzemské aj zahraničné). Na vylúčenie dvojitého zdanenia, t. j. v zahraničí a na Slovensku je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov využiť jednu z týchto metód, a to podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia:
- metódu zápočtu dane, alebo
- metódu vyňatia príjmov.
Prehľad platných a účinných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdaneni pre rok 2020, nájdete v článku Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platné v roku 2020.
Princíp týchto metód je nasledovný:
1. metóda zápočtu dane: daň, ktorú fyzická osoba zaplatila v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa zákona o dani z príjmov, najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná.
Zápočet dane pritom môže byť vykonaný najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, t. j. nemôže sa použiť na aj na tuzemské príjmy, ak ich fyzická osoba uviedla v daňovom priznaní.
Pri uplatnení tejto metódy zápočtu dane môže fyzickej osobe vzniknúť daňová povinnosť, a to napríklad z rozdielu sadzby dane v zahraničí a na Slovensku.
2. metóda vyňatia príjmov: fyzická osoba v daňovom priznaní odpočíta príjmy (základ dane) dosiahnuté v zahraničí od celkových príjmov (základov dane). Uvedené znamená, že ak fyzická osoba uplatní metódu vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí, v daňovom priznaní sa budú zdaňovať len príjmy zo zdrojov na území Slovenska.
To, ktorú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí (zmluvné štáty) má fyzická osoba v daňovom priznaní uplatniť, si môžete pozrieť v nasledujúcich zoznamoch (tabuľky sú prevzaté z portálu Finančnej správy SR):
- metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí (napríklad ak máte pracovný pomer v Česku, Rakúsku a pod.),
- metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v zahraničí.
Upozorňujeme, že fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí, si môže vybrať metódu zamedzenie dvojitého zdanenia, podľa toho, ktorá bude pre ňu výhodnejšia.
Ako vyplniť daňové priznanie s príjmami zo zahraničia a na čo si dať pozor?
V prvom rade je potrebné uviesť, že fyzická osoba, ktorá mala príjem zo zahraničia aj z tuzemska (SR), či už zo závislej činnosti (zo zamestnania) alebo z podnikania, či inej samostatnej zárobkovej činnosti, uvádza tento príjem v daňovom priznaní v čiastke spolu (t. j. urobí súčet príjmov), a to v príslušnom oddiele podľa typu príjmu.
Následne si musí fyzická osoba v daňovom priznaní všimnúť riadky, ktoré nasledujú po úprave základu dane o nezdaniteľné čiastky základu dane a po výpočte dane z príjmov, nakoľko musí upraviť tento výpočet dane z príjmov, a to príslušnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Dôležité je nakoniec vyplniť oddiel – Miesto na osobitné záznamy daňovníka, a to konkrétne:
- v daňovom priznaní typu A – IX. oddiel,
- v daňovom priznaní typu B – XII. oddiel,
kde fyzická osoba uvedie kód štátu (podľa zdroja príjmu), druh príjmu (iba v daňovom priznaní typu B) a sumu príjmov a výdavkov zo zdroja v zahraničí.
Akým kurzom prepočítať príjem zo zdrojov v zahraničí, ak je v cudzej mene?
Stáva sa, že fyzická osoba môže mať príjem zo zdrojov v zahraničí v cudzej mene (napr. ak je príjem z Českej republiky, ktorý je vyplatený v českých korunách). V takomto prípade, musí fyzická osoba prepočítať príjem v cudzej mene a uviesť ho v daňovom priznaní v eurách.
Ak fyzická osoba – rezident SR nie je účtovnou jednotkou (t. j. nevedie účtovníctvo v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva), má na výber, ktorý z nasledovných prepočítacích kurzov pri prepočte zahraničnej meny na eurá využije:
- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol príjem poskytnutý,
- kurz platný v deň, v ktorom bol príjem prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,
- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie,
- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých fyzická osoba poberala príjmy.
Ak fyzická osoba uplatňuje metódu zápočtu dane, tak na prepočet dane v cudzej mene použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. V prípade, ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, použije sa na prepočet priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
Tá fyzická osoba – rezident SR, ktorá je účtovnou jednotkou, použije na prepočet cudzej meny referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný ku dňu, ku ktorému je príjem uplatnený v účtovníctve.
