Na čo slúžia daňové výdavky, či do nich patrí dovolenka alebo používanie auta a kedy je výhodnejšie uplatniť si tie paušálne, prezradila expertka na dane.
Spravidla každý podnikateľ sa snaží šetriť, kde sa len dá a inak to nie je ani pri živnostníkoch. Do daňových výdavkov si preto často chcú zahrnúť aj také, ktoré s ich podnikaním nesúvisia. Aký je rozdiel medzi skutočnými a paušálnymi výdavkami, aké podmienky sa s ich uplatnením spájajú a na čo myslieť ešte skôr, ako si podnikateľ podá daňové priznanie, v rozhovore pre Podnikajte.sk prezradila daňová poradkyňa a renomovaná odborníčka na účtovníctvo Veronika Solíková.
Daňové výdavky – aký je ich význam?
Ako možno „ľudskou rečou“ vysvetliť, čo sú to daňové výdavky?
Veľmi zjednodušene - každý podnikateľ sa snaží dosiahnuť čo najvyšší zisk, teda mať čo najvyššie príjmy a čo najnižšie výdavky. Avšak, z tohto zisku musí platiť daň a tu prichádza opačný pohľad, že vysoký zisk = vysoká daň. Práve daňové výdavky sú tie, ktoré si podnikateľ môže odpočítať od príjmov a čím viac ich má, tým nižšiu daň platí.
O aké výdavky ide?
Je potrebné povedať, že nie každý výdavok, ktorý podnikateľ má, je súčasne aj daňovým výdavkom. Napríklad, ak platí klientom pracovné obedy či večere, ide o jeho výdavok, ale nie o daňový a uplatniť si ho nemôže. Ak ide o výdavky na odvody, nájom kancelárie, na nákup surovín, výdavky na školenia a podobne, tieto sú považované takmer vždy za daňové výdavky. Dá sa povedať, že daňové výdavky musia súvisieť s podnikaním a musia slúžiť na dosahovanie zdaniteľných príjmov. Taktiež je potrebné ich vedieť dostatočne preukázať, napríklad faktúrou a musia byť u daňovníka zaúčtované alebo zaevidované.
Čo v prípade, ak má podnikateľ takýchto daňových výdavkov málo? Znamená to automaticky vyššiu daň alebo existuje nejaká iná možnosť?
Takmer vždy existujú nejaké výdavky, ktoré živnostník s podnikaním má, avšak v prípade tzv. duševných povolaní je ich okrem zaplatených odvodov veľmi málo, napríklad len telefón, internet, nejaká technika, licencie za softvéry, možno prenájom. Uplatniť sa dá aj stravné. Práve pri typoch povolaní ako sú programátori, grafici, rôzni autori, spisovatelia, copywriteri, finanční, daňoví či iní poradcovia, sa oplatia paušálne výdavky.
Skutočné vs. paušálne výdavky – pravidlá a podmienky
Často sa rieši práve otázka ohľadom uplatnenia paušálnych vs. skutočných (reálnych alebo preukázateľných) výdavkov. Kedy je potrebné uplatniť reálne výdavky a čo to obnáša?
Každý živnostník si musí vybrať, či
bude na daňové účely uplatňovať skutočné alebo paušálne výdavky, teda je vhodné porovnať
si, ktoré sa mu oplatia viac. Skutočné sú tie, ktoré reálne zaplatil, napríklad
keď nakupoval materiál, kancelárske potreby, pohonné hmoty do firemného auta,
pri kúpe obeda a pod. Musí však ísť o daňový výdavok, takže ho
limitujú ustanovenia zákona o dani z príjmov,
nakoľko niektoré výdavky nie sú uznané za daňové vôbec, niektoré len v určitej
výške.
Skutočné výdavky sú v podstate o „zbieraní” bločkov a faktúr, lebo je potrebné ich preukázať a následne ich zaúčtovať alebo zaevidovať v daňovej evidencii, čo je administratívne náročnejšie. Náročnosť a aj potreba účtovníka potom závisí aj od toho, či bude podnikateľ viesť daňovú evidenciu alebo účtovníctvo.
Čo robiť v prípade, ak vyjdú skutočné výdavky vyššie ako paušálne, ale nie o veľa?
V tomto prípade je vhodné zvážiť uplatnenie paušálnych výdavkov. Ak sa pripočíta administratíva s vedením účtovníctva či daňovej evidencie, alebo náklady na účtovníka, môže v konečnom dôsledku vyjsť, že lacnejšie bude uplatniť si paušál.
Kedy je možné uplatniť si paušálne výdavky? S akými podmienkami sa to spája?
U živnostníkov (SZČO) je tá výhoda, že si môžu uplatniť aj paušálne výdavky, teda ich ani nemusia skutočne vynaložiť, ale majú možnosť odpočítať si ich z daní, a to až vo výške 60 % z príjmov. Odpočítať je možné aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v preukázateľnej výške. To sa oplatí najmä pri už spomínaných duševných povolaniach, kedy skutočné výdavky sú veľmi nízke. Paušálne výdavky sú však limitované do výšky 20 tisíc eur, plus zaplatené odvody. Netreba ich však nijako dokladovať ani ich obhajovať pri prípadnej daňovej kontrole. No ešte jedno upozornenie – ak je živnostník platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky využiť nemôže.
Náš tip: Na výpočet dane z príjmov pri paušálnych výdavkoch využite našu kalkulačku paušálnych výdavkov.
Čo robiť v prípade, ak sú príjmy vysoké a 60 % z príjmov už prekračuje maximálnu hranicu paušálnych výdavkov 20 tisíc eur, a zároveň skutočných výdavkov nie je veľa?
Takáto situácia môže nastať v prípade, ak je ročná fakturácia okolo 33 tisíc eur a viac. Vtedy sa už neuplatňuje 60 % z príjmov, ale len maximálna suma 20 tisíc eur, plus zaplatené odvody. Neznamená to ale, že využiť paušálne výdavky nie je možné, len sa krátia na túto sumu. Aj v tomto prípade by som však stále odporučila uplatniť paušálne výdavky, ktoré budú vo výške 20 tisíc eur, čo je lepšie, ako nič. Z rozdielu sa zaplatí daň, ale tá bude nižšia, ako keby boli uplatnené veľmi nízke skutočné výdavky.
Dovolenka, prenájom kancelárie či bicykel – čo (ne)patrí do daňových výdavkov
S čím ste sa vo svojej praxi stretli – aké výdavky si živnostníci často chcú uplatniť ako daňové, hoci nimi nie sú?
Častokrát sa klienti snažia „prepašovať“ súkromné výdavky do podnikania, ak to len trochu môže súvisieť s podnikaním. Napríklad operácia očí, veď „bez toho sa podnikať nedá”. Tiež som sa stretla s tým, že sa podnikateľ sťažoval na účtovníčku, ktorá mu nechcela dovoliť dať si do výdavkov bicykel, ktorý na podnikanie, ani na cestu do práce nevyužíval. Nešlo však o neochotu, skôr ho chcela uchrániť od možných problémov. Pri daňovej kontrole by sa taký výdavok totiž ťažko obhajoval. Iné by bolo, keby bol cyklokuriér, tam by to bolo bez debaty.
Podnikatelia si často znižujú dane pracovnými cestami. Môže byť „dovolenka“ súčasťou daňových výdavkov?
Živnostník si môže dávať do daňových výdavkov tzv. cestovné náhrady podobne, ako je to u zamestnancov. Aj v tomto prípade však musí byť splnená všeobecná definícia daňového výdavku, že bol vynaložený v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov a pod. Čiže, ak ide živnostník na dovolenku, toto nie je uznané za daňový výdavok a daňovú kontrolu ťažko presvedčí, že šiel na dva týždne v lete za klientom do Chorvátska. Navyše, ak nikdy žiadnemu klientovi do Chorvátska nefakturoval. Prípadne, ak jazdí dvakrát do týždňa do Viedne za potenciálnymi klientmi, ale ešte sa mu nepodarilo žiadneho zohnať. Tu by chýbala aj ekonomická podstata - asi by živnostník nemíňal tisícky eur na niečo, čo by mu neprinieslo dlhodobo žiadne príjmy. V prípade, že živnostník ide na pracovnú cestu a následne by tam chcel ostať súkromne, môže tak urobiť, ale je potrebné výdavky súvisiace s pracovnou cestou oddeliť od tých súkromných. Napríklad diéty si za súkromné dni neprizná, ani si neuplatní do daňových výdavkov ubytovanie v dňoch, kedy na ceste nebol pracovne.
Pokiaľ si živnostník prenajíma co-workingový priestor, ide o uznateľný daňový výdavok?
Určite, prenájom priestoru na podnikanie je daňovým výdavkom.
Ak živnostník pracuje z domu, je možné si ako daňový výdavok uznať napríklad prenájom vlastného bytu?
Taká situácia je omnoho komplikovanejšia. Jednak nie je možné prenajímať sám sebe ako fyzickej osobe, avšak bolo by možné si do daňových výdavkov uplatniť časť z nákladov na byt. Otázkou je, ako na to. Ak má podnikateľ zriadenú napríklad pracovňu, výdavky by mohol uplatňovať pomerom, aká je podlahová plocha pracovnej vo vzťahu k celému bytu, prípadne viac kritérií, ktoré by odzrkadľovali realitu. Čo sa však týka výdavkov na elektrinu či vodu, tam by pravdepodobne ani toto kritérium neobstálo. Prevažovala by určite súkromná spotreba, preto je niekedy lepšie si tieto výdavky neuplatňovať vôbec.
Ako je to s obedmi živnostníkov? Je možné si uplatniť výdavky na obedy za daňové?
Áno, je to možné, pravidlá sa však od 1. januára 2022 zmenili. Kým v roku 2021 bolo možné uznať si do daňových výdavkov sumu 5,10 eur za každý odpracovaný deň, od 1.1.2022 už je táto suma iba 2,81 eura na deň (resp. sa zvyšuje so zmenou súm stravného).
Po novom však už nie je potrebné tieto výdavky dokladovať, napr. bločkom či faktúrou za jedlo alebo za nákup gastrolístkov.
A čo výdavky na auto?
Výdavky na auto v podnikaní je možné uplatňovať viacerými spôsobmi. Napríklad, mať auto vo firme a uplatňovať si aj odpisy či opravy auta. Pozor však, ak auto neslúži len na podnikanie, vtedy nie je možné si uplatniť všetky výdavky v 100 % výške. Ak sú preplácané len pracovné cesty živnostníka, tak prostredníctvom cestovných náhrad. Do výdavkov si vie uplatniť tzv. základnú náhradu za opotrebenie auta za kilometer jazdy, aj náhradu za spotrebované pohonné látky.
Ak podnikateľ ušetrí na dani, „pohorieť“ môže inde
Všetci sa snažia platiť čo najnižšie dane. Môže to však byť aj problém?
Určite áno, niekedy môže podnikateľa dobehnúť príliš veľká daňová optimalizácia, a to najmä pri žiadaní o úver, prípadne dotáciu či štátnu pomoc. Avšak, čo sa týka úverov, niektoré banky v súčasnosti vedia vychádzať pri výpočte bonity klienta aj z obratu. Vtedy tento problém až taký veľký nie je.
Termín daňového priznania je „za dverami“ a mnohí podnikatelia radšej volia odklad. Sú nejaké výdavky, na ktoré je potrebné myslieť už skôr?
Ak podnikateľ plánuje uplatniť reálne výdavky, mal by na ne myslieť už priebežne počas roka, bez ohľadu na to, kedy potom podá daňové priznanie. Napríklad, v minulom roku bolo potrebné nakúpiť si stravné lístky vopred, aby mohli byť uznané za daňové. Alebo ak si podnikateľ bude vyúčtovávať pracovné cesty, musí za toto auto podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, čo je potrebné urobiť do konca januára. Zároveň platí, že u živnostníkov sa posudzujú na daňové účely príjmy a výdavky (hotovosti alebo z účtu) v danom roku. Spravidla teda platí, že ak podnikateľ nejaký výdavok v danom roku neuhradil, už ho do daňových výdavkov nedostane.
