Vy sa pýtate, my odpovedáme. V rámci našej poradne Podnikajte s odborníkmi ste nám zaslali otázky k transferovému oceňovaniu, v ktorom nastalo niekoľko zmien po vydaní usmernenia na konci roku 2018. Na otázky odpovedala Marcela Bošková zo Slovenskej komory daňových poradcov zo spoločnosti A&T Solutions.
Ako sa má v praxi posudzovať významnosť? A ak transakcia nie je významná, k nej sa transferová dokumentácia nevedie?
V zákone o účtovníctve je zadefinové, že za významnú sa považuje taká informácia, ktorej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke by mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Používateľom účtovnej závierky sú rôznorodé osoby, od majiteľov, cez obchodných partnerov, zamestnancov, ďalej rôzne inštitúcie ako banky, daňový úrad, Sociálna poisťovňa až po verejnosť, novinárov a neziskový sektor. Účtovná teória teda predpokladá, že podnikateľ významnosť určí s ohľadom na potreby hociktorého z vyššie spomenutých používateľov.
Vo svojej praxi odporúčam klientom naväzovať významnosť napríklad na hodnotu (brutto alebo netto) majetku alebo na ich obrat. Iný prístup by som volila pri kapitálovo náročnej výrobnej spoločnosti, kde sa mi zdá vhodné použitie stanovenia hladiny významnosti ako napr. tisíciny z brutto aktív, a iný napríklad pri jednoosobovej konzultačnej spoločnosti, kde by som hladinu významnosti naviazala napríklad na 0,5 % z obratu.
Stanovenie hladiny významnosti je teda založené iba na úsudku a jeho logickom odôvodnení.
K druhej otázke potvrdzujem, že k nevýznamnej transakcii nemusíte viesť dokumentáciu. Avšak transakcia musí byť uvedená vo formulári daňového priznania v časti, ktorá sa týka transakcií so závislými osobami.
Kedy sa vypracováva len tzv. skrátená dokumentácia pre transferové oceňovanie?
Vo všeobecnosti platí, že skrátená dokumentácia sa spracúva pre významné tuzemské transakcie. Pre významné cezhraničné transakcie ju spracúvajú aj podnikatelia s výnosmi do 8 mil. eur, avšak iba tí, ktorí povinne overujú účtovnú závierku audítorom.
Prípadne pozrite priamo príslušné usmernenie MF SR č. MF/019153/2018-724, konkrétne článok 3.
Aké zmeny oproti minulému roku prinieslo nové usmernenie týkajúce sa transferového oceňovania? Na čo si dať pozor pri malej s.r.o., ktorá má len drobné závislé transakcie?
Nové usmernenie považujem za dobrú správu pre menších podnikateľov. Byrokracia v súvislosti s vypracovávaním dokumentácie síce menším podnikateľom úplne neodpadla, ale aspoň sa značne zredukovala. Podľa nového usmernenia menší podnikatelia (pozn. s obratom do 8 mil. eur a bez povinnosti overovať účtovnú závierku audítorom) úplnú dokumentáciu nevedú vôbec, základnú iba vtedy, ak by mali cezhraničnú transakciu nad 1 mil. eur a na významné transakcie vedú skrátenú dokumentáciu. Tá sa podľa nového usmernenia dá spracovať tak, že sa vyplní relatívne jednoduchý formulár. Tento formulár je prílohou k usmerneniu č. MF/019153/2018-724.
V súvislosti s vašou druhou otázkou odpovedám, že ak máte iba drobné transakcie so závislými osobami, nezabudnite ich uviesť do formulára daňového priznania, konkrétne do časti, ktorá sa týka transakcií so závislými osobami. Tým budú vaše povinnosti v súvislosti s dokumentáciou k transferovému oceňovaniu automaticky považované za splnené.
Naša s.r.o. má niekoľko závislých osôb (máme obchodnú sieť menších supermarketov v rámci jedného mesta). Obchodujeme medzi sebou navzájom, nemáme cezhraničné kontrolované transakcie, nerobíme ani konsolidovanú závierku. Máme audit. Na školení k SzPPO nám bolo povedané, že postačuje podanie DP a vyplnenie príslušnej tabuľky. Je to pravda alebo máme viesť skrátenú dokumentáciu? Čo všetko musí obsahovať?
Z vašej otázky za dôležitú považujem skutočnosť povinného auditu. Ďalej to, že máte iba tuzemské transakcie so závislými osobami. Z vašej otázky však nie je zrejmé, či sú realizované transakcie významné alebo nevýznamné. Významnosť je vo vašom prípade rozhodujúca.
Ak by vaše transakcie boli významné, musíte pre ne zostaviť skrátenú dokumentáciu. Tá sa však od roku 2018 môže viesť na štandardizovanom formulári, ktorý nájdete ako prílohu k usmerneniu ministerstva financií č. MF/019153/2018-724. Formulár vám doporučujem využiť. Je predpripravený tak, že vás navedie k správnemu vykázaniu transakcií. Pre vás je pri jeho vypĺňaní dôležité sa nepomýliť v tom, že je transakcia výnosom alebo nákladom, či ide o majetok, zásoby, služby, licenčné poplatky, úroky a pod. Zároveň chcem ešte podotknúť, že tento formulár vyplníte pre každú z vašich závislých osôb zvlášť.
V prípade, ak by vaše transakcie boli nevýznamné, vtedy naozaj postačuje, ak ich správne uvediete v tlačive daňového priznania v časti, ktorá sa týka transakcií so závislými osobami.
Ak malá firma uviedla transakciu vykonanú medzi dvomi závislými osobami v daňovom priznaní, potrebuje k nej aj vypracovanú transferovú dokumentáciu pre prípadnú kontrolu transakcie zo strany daňového úradu?
Vo vašej otázke píšete, že transakcie uvediete iba do
formulára daňového priznania. Toto je možné vtedy, ak by vaša spoločnosť
realizovala výlučne nevýznamné transakcie. Ak by ste však realizovali významné
transakcie, pravdepodobne sa vás týka aj povinnosť spracovania skrátenej
dokumentácie.
Ďalej ste položili otázku, v ktorej ste sa dotkli daňovej kontroly transakcie. Je nutné povedať, že daňová kontrola v prípade správne vyplnených tlačív síce nedá pokutu za nepredloženie dokumentácie. Avšak naďalej má právo preverovať dodržanie princípu nezávislého vzťahu a daňovník by mal byť schopný dokázať, že ceny a podmienky v jeho transakcii boli dohodnuté na trhovom princípe.
V akom prípade si dokumentáciu o transferovom oceňovaní môže vypýtať daňový úrad?
Správca dane je oprávnený požiadať o dokumentáciu napr. za rok 2018 najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za tento rok. Čiže správca dane dokumentáciu za rok 2018 môže žiadať od tých, ktorí podávali daňové priznania za rok 2018 v riadnej lehote (t. j. do konca marca 2019). Avšak správca dane zatiaľ dokumentáciu nesmie žiadať od tých daňovníkov, ktorí majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do konca júna 2019. Od týchto ju bude môcť žiadať najskôr v júli 2019.
Správca dane musí o dokumentáciu požiadať na základe výzvy doručenej daňovníkovi. Následne má daňovník 15 dní na to, aby dokumentáciu správcovi dane predložil.
Týka sa transferové oceňovanie aj situácie, ak som v jednej firme iba konateľ a v druhej som spoločníkom aj konateľom zároveň a tieto firmy medzi sebou fakturujú?
Áno, vo vašom prípade ide o štandardné personálne prepojenie.
Ak fyzická osoba prenajíma časť svojej nehnuteľnosti (ktorá je zaradená v obchodnom majetku; príjmy z prenájmu podľa ust. 6 ods 3. zákona č. 595/2003 Z.z.) s.r.o.-čke, ktorej je spoločníkom a konateľom, ako má vyzerať dokumentácia? Z čoho môže vychádzať pri odôvodňovaní ceny nájmu? Má sa skutočnosť uviesť v daňovom priznaní oboch? (teda v DP pre FO aj DP pre PO)
Povinnosť viesť dokumentáciu sa vo vami popísanom prípade bude týkať iba eseročky. Na otázku preto ďalej odpovedám iba s ohľadom na eseročku.
Eseročka by mala určiť, či je cena nájmu významná alebo nevýznamná. Ak ide o nevýznamnú transakciu, pre účely vedenia dokumentácie postačuje nájom uviesť iba v tlačive daňového priznania v časti, ktorá sa týka transakcií so závislými osobami.
Ak by išlo o významnú transakciu, eseročka je povinná viesť skrátenú dokumentáciu (vychádzam z predpokladu tuzemskej transakcie). Tá sa od roku 2018 vedie tak, že sa vyplní relatívne jednoduchý formulár, ktorý nájdete ako prílohu usmernenia ministerstva financií č. MF/019153/2018-724. Týmto bude mať eseročka splnenú povinnosť vypracovania dokumentácie.
Pri prípadnej daňovej kontrole však môže prísť k preverovaniu, či transakcia zodpovedala princípom nezávislého vzťahu. Ako podklad k odôvodneniu ceny nájmu vám určite doporučujem mať k dispozícii údaje napr. z realitného portálu či iného relevantného zdroja, z ktorého bude zrejmé, ako sa hýbali ceny porovnateľných nehnuteľností, v porovnateľnej lokalite, v porovnateľnom čase.
Ako je to so mzdami a cestovnými náhradami, ak sú vyplácané závislej osobe (majiteľovi firmy, jeho rodinnému príslušníkovi a pod.)? Ide taktiež o závislé transakcie? Uvádzajú sa niekde a je k nim potrebná transferová dokumentácia?
Mzda a cestovné náhrady sú zákonným nárokom zamestnanca a povinnosťou zamestnávateľa. Tento nárok im ich zamestnávateľ nesmie uprieť. Význam tohto nároku je zdôraznený aj práve tým, že sú nároky zamestnancov podrobne upravené v samostatných zákonoch. Povinnosť vyplácať (aspoň minimálnu) mzdu je zakotvená v Zákonníku práce. Povinnosť vyplácať zamestnancovi cestovné náhrady (na základe zákonom určených podmienok) je stanovená v zákone o cestovných náhradách.
To, že majiteľ zamestnal sám seba vo svojej firme, resp. že zamestnal rodinného príslušníka považujem za irelevantné. Nevidím žiadny dôvod, pre ktorý by mala mať mzda a cestovná náhrada považovaná za závislú transakciu. Vedenie dokumentácie vo vami popísaných prípadoch považujem za bezpredmetné.
Ak spoločnosť A má 50 % podiel v spoločnosti B, ktorá vie veľmi výhodne od dodávateľov nakúpiť tovar, je možná nejaká výnimka alebo špeciálne zdôvodnenie čo sa týka ceny, za ktorú by spoločnosť B predávala tovar ďalej do spoločnosti A? Bolo by to možné za nákupnú cenu pre spoločnosť B?
Vo vašom prípade je dôležité spracovanie funkčnej a rizikovej analýzy spoločností. Existujú prípady, kedy si viem predstaviť, že by fakturačná cena mohla ostať na úrovni nákupnej ceny. Avšak bez poznania konkrétnej situácie, konkrétnej transakcie, bez informácii o podnikateľskom zameraní firiem a bez spracovania funkčnej a rizikovej analýzy sa na vašu otázku nedá odpovedať.
Týka sa transferové oceňovanie aj neziskoviek? Napríklad členské príspevky či dary od jej zakladateľov/členov? Ktoré transakcie sa považujú za závisle?
Transferové oceňovanie sa môže týkať aj organizácií zriadených za iným účelom ako je dosahovanie zisku, najmä ak vykonávajú aj podnikanie. Práve pri podnikateľskej činnosti (t. j. tej zdaňovanej) je dôležité dodržanie princípov nezávislého vzťahu.
Členské príspevky či dary od členov nepovažujem za transakciu zo závislými osobami. Ide o bežnú transakciu v zmysle stanov daných organizácií, čo je aj v súlade s príslušnou legislatívou predmetných organizácií.
V našej firme máme situáciu, keď nezisková organizácia prijala v roku 2018 dary od závislých osôb. Viete mi poradiť, do ktorej kolónky skrátenej dokumentácie uviesť prijaté, ale aj poskytnuté dary?
Predpokladám, že išlo o štandardný dar prijatý v súlade so stanovami vašej neziskovej organizácie. Nevidím žiaden dôvod, prečo by sa mal prijatý dar posudzovať ako transakcia so závislou osobou v zmysle definícií uvedených v zákone o dani z príjmov. Preto by som k prijatému daru žiadnu dokumentáciu k transferovému oceňovaniu neviedla. Ak sa domnievate, že existuje zákonný dôvod pre to, aby bol dar považovaný za závislú transakciu, prosím, kontaktujte ma. Rada vás ďalej usmerním.
Ako je to s uvádzaním pôžičiek (úročných/bezúročných) od spoločníka pre jeho s.r.o. v daňovom priznaní, prípadne v transferovej dokumentácii?
Rozumiem, že spoločník poskytol do svojej eseročky bezúročné pôžičky a pôžičky s úrokom. Pri bezúročnej pôžičke pre eseročku nevzniká žiaden náklad, úroky sú nulové. Pôžička síce v tomto prípade nebola poskytnutá na princípe nezávislého vzťahu, avšak v eseročke v dôsledku toho neprišlo k neoprávnenému zníženiu základu dane. Na základe vyššie uvedených skutočností eseročka nebude nulové úroky z bezúročnej pôžičky uvádza ani v daňovom priznaní, ani v transferovej dokumentácii.
V prípade pôžičiek s úrokom prišlo k zaúčtovaniu nákladu, ktorý mohol (no aj nemusel) neoprávnene znížiť základ dane. V daňovom priznaní, resp. v skrátenej transferovej dokumentácii sa uvádza suma úrokov na miestach, ktoré sú na to určené.
